Stretnutie Spoločenstva Tolkiena 1.3.2003
7. veľké stretko

Autor: Matej "Ganjalf" Tejbus, Pridané: 01. 03. 2003, 00:00

Píše sa rok 2003 a v mesiaci marec je to prvý deň. Miesto: Bratislava – Hlavná stanica a blízke okolie. Počet zúčastnených: rekordných 14 a menovite to boli: Crankia, Depres, Elfinka, Erineth, Erkenbrand, Frey, Ganjalf, Guinevera, Mornie, Randir, Ramgad, Redhawk, Seamon Leark zvaný tiež Dark Soul a Shadow.
Tomuto stretku predchádzalo niekoľko odložení a zmien termínov, čo sa ale oplatilo a prejavilo sa to vo zvýšenej účasti než obvykle. Prišlo nás skrátka úplne najviac. Sauronovej armáde sa to síce nevyrovná, nuž ale Slovensko tiež nie je Stredozem :). Už klasicky bolo miesto stretnutia Hlavná stanica, schod druhý (ktorý som zase nevidel) a to v neľudsky skorom rannom termíne 10.30. Väčšina z vás prišla aj tak skôr, ale moje predošlé slová určite potvrdí Depres, ktorý údajne zaspal. Po uplynutí čakacej doby na opozdilcov zamierilo Spoločenstvo k nášmu Skákajúcemu poníkovi „Matúšovi“, ktorý sa stal už akýmsi stereotypom na našich stretkách. Zrejme toho prítomní ani nestihli veľa prerokovať (usúdil som to podľa počtu špakov v popolníku a množstva mokov v pohároch), pretože keď som okolo 12.00. dorazil (ako inak, presne vtedy kedy som mal) v miestnosti vládla na krčmové pomery celkom kľudná atmosféra. Ako som tak vošiel do zadnej miestnosti, kde zvykneme zasadať, uprelo na mňa svoje pohľady niekoľko starých známych tvári, medzi ktorými som však zbadal aj pár nových. Čo ma ako čarodeja najviac zaujalo, bol fakt, že sa nám v Spoločenstve akosi premnožili nazgúlovia. A čo je ešte divnejšie, je výskyt novej formy tohto temného tvora. Jedná sa o stvorenie ženského rodu, ktoré samo seba nazýva Mornie. Takže vitaj nazgúlka Mornie, prvá zo svojho druhu. Na stôl sa priniesli nové moky a po prípitku sme sa pustili do oficiálnej časti stretka. Tu sa dostali na rad moje dôkladne pripravené poznámky, ktoré rozvírili vášnivú debatu o aktivitách súvisiacimi s našim Spoločenstvom ako aj aktuálnom dianí vo Fantastickej literárnej oblasti. Do placu sa pustili aj dajaké knihy, ktoré sa mi dúfam zdravé a celé vrátia naspäť. Medzitým sa k nám pripojil aj náš Pán Sietí (nie Spiderman, ale) Frey a tým sa počet členov spoločenstva uzavrel. Z množstva bodov mojej osnovy vyberám jeden za všetky (to len tak na pripomenutie) a to členské, ktoré podaktorí za znenia fanfár konečne zložili. Vy ostatní s tým dlho neotáľajte, lebo úroky sú vám vec nádherná a vyplatia sa. Najočakávanejšia diskusia pre nás „domácich“ bola samozrejme na tému bojovka a to pod taktovkou „VEĽKÉHO“ Erkenbranda a nášho udatného Redhawka. Bolo zaujímavé sledovať ich vzájomný dialóg o podrobných pravidlách celej bojovky, ktoré mne ako totálne nezasvätenému nič nehovorili. Či sa tí dvaja aj na niečom dohodli si však už nepamätám. Apropo knihy a Redhawk. Pamätáte si s akým boomom sa vyrojili na svet Pokémoni??? Tak presne tak medzi nás vniesol Redhawk jeho zjavného obľúbenca J. Kulhánka. Ak niekto náhodou nevie kto to je, nech si ešte raz pozorne prečíta pár posledných Redhawových príspevkov v dikusií alebo stačí iba kontaktovať Redhawka. Toto stretko však bolo aj niečím výnimočné (a teraz nehovorím o tom, že Blava stále drží rekord v počte zúčastnených na stretku) a to tým, že na ňom oslávili (síce dodatočne) svoje sviatky hneď traja členovia a to naše sličné elfky Erineth a Elfinka, no a spolu s nimi jeden mladý čarodej menom Ganjalf (teda ja :)). Že vraj sa aj rozdávali darčeky (a ako vždy som ja nič nedostal :().
Na stole sa pomaly míňala pinta piva (kofoly) za pintou a my sme pomaly ale isto vyčerpali vážne témy. Niekedy vtedy nás (ako vždy predčasne) opustil Redhawk a my ostatní sme sa popri hraní biliardu začali preskúšavať v našich vedomostiach o Tolkienovi a jeho dielach. Malá knižôčka, s ktorej pochádzali otázky nám dala všetkým riadne zabrať. V tejto disciplíne však jednoznačne dominovala Ramgad, ktorá svojimi vedomosťami zahanbila nejedného z nás tzv. ostrieľaných Tolkienistov. Tím si vyslúžila titul (ktorý ešte musíme vymyslieť, ale zatiaľ pracovne povedzme) Múdra. V skratke Mudr.
Po niekoľkých hodinách strávených v Matúšovi nás to tam prestalo baviť a tak sme sa presunuli na ďalšiu, nám už známu lokalitu. Po ceste nás mimochodom opustila Prvá svojho druhu Mornie. Pre neznalých sa v prípade toho miesta jednalo o neďaleké detské ihrisko, na ktorom sa opäť odohrala bitka dvoch veží. Tu došlo k prvému vážnejšiemu bojovému konfliktu a jeden nazgúl dokonca začal krvácať (čuduj sa svete ich krv je rovnako červená ako tá naša). Nakoľko však nie všetci mali nadšenie pre otĺkanie sa s drevenými zbraňami (myslím tím tri postavy stojace opodiaľ mimo diania v podaní Erineth, Guinevery a Seamona, tváriacich sa spôsobom: Mi k nim nepatríme) pobrali sme sa hľadať údajne novo otvorený Tolkienovský podnik Goblin. Ten sa však nenašiel (našiel ho až Randir týždeň po stretku) tak sme iba okukli výlohu Brlohu (a spravili si reklamu) a po malom občerstvení sme skončili posadaný do kruhu v jednom miestnom parčíku menom Medická záhrada. Po prísľube, ktorý sme museli zložiť jednému podnapitému občanovi, že nebudeme robiť bordel sme si začali (som začal) rozprávať príhody a zážitky, čo neskôr prešlo k čítaniu básní a úryvkov z kníh, ktoré sme tam momentálne mali so sebou. Vrcholom posedenia bolo Elfinkino huslové sólo, ktoré nám na náš veľký nátlak zahrala. Osobne môžem povedať, že som bol milo prekvapený a vnúklo mi to sqeulý nápad do budúcna. Niekedy vtedy som zistil, že mám opäť mokré nohavice. A zase na zadku. Neviem prečo mám taký pocit, že sa to stáva tradíciou. Samozrejme také veľké priestranstvo aké bolo v medickej len viac vyburcovalo našich bojachtivých členov na čele so Shadowom a Cranky, takže sa opäť strhla bitka. Tento krát to však odniesol iba Randirov meč. Čas zase výrazne pokročil a aj slnko prestalo zohrievať naše tváre, preto sme sa pre zmenu presunuli do Smíchovskej perly, čo je ďalší s našich stretkových podnikov. Po ceste sa s nami rozlúčil Depres a mne sa podarilo vyčarovať ružičku pre Elfinku. V Smíchovskej sme zasadli a viac-menej sme potom už len kaprovali (slangový výraz pre slovo „nudiť sa“). Rozruch tu spôsobila jedine Crankia, ktorú nám akosi začal zvláštnymi silami priťahovať Shadow. Ten sa síce bránil zubami, nechtami aj mečom, ale čo si raz trpaslica zaumieni to aj dosiahne. A proti Crankinému vrúcnemu zovretiu nepomáhajú ani kúzla :). Onedlho som zburcoval spoločenstvo k odchodu a mojimi divnými skratkami som ich doviedol pod Hlavnú stanicu, kde som sa s nimi rozlúčil. A čo bolo ďalej??? Z nejasných správ od jednotlivcov, ktorí tam potom ostali som došiel k záveru, že ešte predtým ako sa o 18.50. rozpadlo Spoločenstvo došlo medzi Shadowom a Crankiou k malému intímnemu dobrodružstvu. Podrobnosti vedia iba tí čo tam boli a tí, ktorých sa to priamo týka. Preto ich pre prípadné nejasnosti alebo číru zvedavosť môžete kontaktovať. Ja som sa síce čo to tiež podozvedal, ale nakoľko som gentleman od kosti, nebudem to tu teraz rozmazávať.

Na Vás šeckých sa do najbližšieho stretka úplne najviac teší...
Ganjalf

Tento report vznikol za spolupráce Ganjalfa a Crankie. Ganjalf ďalej ďakuje Randirovi a Guinevere za dodatočné doplňujúce informácie, ktoré mu pomohli urobiť si jasnejší obraz o niektorých udalostiach :) Späť