Mohylové prízraky

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Východne od rieky Brandyvíny za Starolesom boli Mohylové vrchy, najstaršie ľudské pohrebisko v Stredozemi. Neboli tam ani stromy ani voda, len tráva obrastala oblé kopce korunované monolitmi a veľkými kruhmi vybielených kameňov. Boli to pohrebné mohyly z Prvého slnečného veku vybudované pre ľudských kráľov. Mnoho vekov boli Mohylové vrchy posvätné a ctené, až sa z černokňažného kráľovstva Angmar rozlietlo po Stredozemi mnoho strašných a trýznených duchov, ktorí sa zúfalo chceli skryť pred hladným slnečným svetlom. Démoni, ktorých telá boli zničené, hľadali iné telá, v ktorých by sa mohli usídliť ich zlí duchovia. Tak sa z Mohylových vrchov stalo strašidelné a obávané miesto. Z démonov sa stali mohylové prízraky, Nemŕtvi, ktorí oživovali kosti a drahokamami posádzané brnenia dávnych ľudských kráľov, ktorí tento kraj obývali v Prvom slnečnom veku.

Mohylové prízraky vládli temnotou, ktorá prenikala do očí, srdca i mysle a lámala vôľu. Menili podoby a mohli prechádzať z jednej do druhej a nadobudnúť vzhľad čohokoľvek živého. Na neopatrných pocestných prichádzal mohylový prízrak najčastejšie v podobe temného prízraku so svietiacimi studenými očami. Hlas mal zároveň hrozný a hypnotický, jeho kostlivá ruka bola studená ako ľad a zvierala ako železná pasca. Pod zakliatím Nemŕtveho strácala obeť vôľu. Týmto spôsobom zavliekal mohylový prízrak živých do hrobiek na kopcoch. Keď ukladal obeť na kamenný oltár a pútal ju zlatými reťazami, ozýval sa v mohyle ponurý zbor trýznených duší. Duch obeť zahalil sinavým plátnom a drahými šperkami dávno mŕtvych a potom ju usmrtil obetným mečom.

V tme to boli mocní duchovia; chránilo pred nimi len silné zaklínadlo. Zničení mohli byť len svetlom a svetla sa báli a nenávideli ho zo všetkého najviac. Mohyloví duchovia boli stratené a zmučené prízraky a ich posledná možnosť zostať na zemi závisela na bezpečí temnej hrobky. Akonáhle bola kamenná komora prelomená a preniklo do nej svetlo, mohyloví duchovia sa na slnku rozplynuli ako hmla a navždy zanikli. Späť