Enti - Príchod entov
Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00
Elfské príbehy rozprávajú, že v dobe, kedy kráľovná nebies Varda rozjasnila hviezdy a precitli elfovia, vo veľkých hvozdoch Ardy precitli tiež enti. Vyšli z myšlienok Yavanny, kráľovnej zeme, a boli jej Pastiermi stromov. Skutočne boli pastiermi i strážcami, pretože ak sa roznietil ich hnev, bol strašný; dokázali holými rukami drviť kameň i oceľ. Boli právom obávaní, boli však tiež mierni a múdri. Milovali stromy a všetky olvar a strážili ich pred zlom.V dobe svojho precitnutia enti nevedeli hovoriť, avšak elfovia ich to umenie naučili a oni si ich veľmi zamilovali. S potešením sa učili mnohé jazyky, i krátke švitorivé reči ľudí. Najviac milovali jazyk, ktorý vynašli sami, a ktorý nikdy nezvládol nikto iný než enti. Valil sa hlboko a zvučne z ich úst ako pomalé hrmenie alebo večné dunenie vĺn o zabudnuté brehy. V pomalom plynutí entieho času formulovali svoje myšlienky v neunáhlenom rozjímaní a tvarovali ich na reč rovnako nerušenú a valiacu sa ako striedanie ročných období.
Aj keď enti občas konali veľké zhromaždenia nazývané entie zrazy, väčšinou boli samotári a žili ďaleko od seba v osamelých entích domoch vo veľkých hvozdoch. Často to boli horské jaskyne hojne zásobené pramenitou vodou a obklopené krásnymi stromami. Tu jedli, nie tuhú stravu, ale číru tekutinu uchovávanú vo veľkých kamenných džbánoch. Boli to entie lektvary a táto kúzelná kvapalina žiarila zlatým a zeleným svetlom. V entích domoch tiež odpočívali a často sa osviežovali státím pod krištáľovo chladným vodopádom čeriacim sa do noci.
Tak viedli enti svoj múdry, takmer nesmrteľný život a mnohé plemená Zeme okolo nich rozkvitali a hynuli, bez toho, aby znepokojili ich veľkosť. Len keď prišli škreti s oceľovými zbraňami, enti sa rozhnevali. Ani trpaslíkov nemilovali, pretože nosili sekery a stínali stromy. Hovorí sa, že v Prvom slnečnom veku boli trpaslíčí bojovníci z Nogrodu, ktorí vyplienili elfskú pevnosť Menegroth, pochytaní a zahubení entmi.
Za hviezdnych vekov boli enti mužského i ženského rodu, avšak za slnečných vekov si entky zamilovali otvorenú krajinu, kde sa mohli starať o menšie olvar - ovocné stromy, kry, kvetiny, trávy a obilie, no enti milovali stromy z lesov. Tak sa stalo, že entky odišli do šírych Hnedých zemí, kde ich ľudské plemeno ctilo a učilo sa od nich starať sa o ovocie a úrodu zeme.
Avšak pred skonaním Druhého slnečného veku boli záhrady entiek zničené a so záhradami odišli i entky. O ich osude nerozpráva žiadny príbeh. Možno odišli na juh alebo na východ, ale nech už kamkoľvek, enti z lesov to nevedeli a dlhé roky ich hľadali.
Aj keď teda enti neumierali na spôsob ľudí, starobou, predsa ich ubúdalo. Nikdy neboli početní a niektorí boli zabití oceľou alebo ohňom, a po odchode entiek neboli žiadne entiatka. I obrie eriadorské hvozdy, kde sa mnohí túlavali, boli do Tretieho veku vyrúbané alebo vypálené, takže zostával len Staroles na hraniciach Kraja a veľký Fangorn alebo Entský les.