Vampire Larp
Bankov 2003

Autor: Branislav "Erkenbrand" Skrečko, Pridané: 02. 12. 2003, 23:13

No ako to už býva jedného dna, presne 25. októbra, som sa vybral na stanicu v KE, kde som sa stretol s niekoľkými účastníkmi LARPu Vampire. Spomeniem aspoň mojich spolubojovníkov z klanu Gangrel. Prvá bola odvážna prívrženkyňa klanu Brujahov, Oľga, ktorá sa tentoraz pridala k Gangrelom. Druhy bol rýchly upír Jano, silný upír - bojovník Miro a nakoniec Maroško, malý ale odvážny začiatočník v tejto hre. Nanešťastie mu ale kvôli jeho veku bolo zakázané bojovať. Mne bola zverená úloha Eldera. Čiže hlavného šéfa klanu.
Po tom ako sme sa väčšina ľudí vyviezli na Bankov, menšia turistická oblasť pri KE, nám boli rozdané postavy a dostali sme info. Gangreli, ktorý ovládajú Slovensko sú oslabený kvôli svojim výpadom do Poľska. Klan Tzimisce prichádza z Maďarska a Rumunska, aby tu oživili Alžbetu Bátoričku, silného upíra a spolu s nim získali moc nad touto zemou. Podobne sem práve teraz prichádzajú aj Tremere, kúzelnícky klan z Viedne, ktorý tu chce urobiť mocný rituál a tak ovládnuť túto zem. Ale všetkým stoja v ceste Gangreli, čiže my.
Aby som dačo povedal o hre. Tak ako vo Fantasy LARPoch kúzelníci, tak aj tu má každý upír niečo ako magickú energiu, ale u nich je to krv. Za tuto krv každý upír „kúzli“ svoje disciplíny, ktoré sú od jednoduchých ako liečenie až po zložité ako ovládanie iných.
Každý klan má svoj Heaven, miesto kam upíry chodia cez deň aby sa skryli pred svetlom. Hra bola totiž rozdelená na noc (trvala 1hodinu) a deň (trval pol hodinu ale neskôr to bolo skrátene na 10minut). Cez deň mali výhodu lovci upírov, lebo upíry museli utiecť do Heavenov a nefungovali im disciplíny, ale lovcov bolo málo. Upíry mohli z ľudí a iných upírov sať krv. Ak im to dovolil dotyčný, tak mohli, a ak nie tak musel Upír dotyčného zabiť.
No ja ako vodca klanu som bol možno najdôležitejšia postava keďže som ovládal asi toľko disciplín ako traja upíry dokopy. Jediné čo náš klan vedel bolo že má nájsť miesto kde sa zdržujú vlci a získať ich pomoc. Ale kde sa nachádzajú tak to sme nevedeli. Ako jediný klan sme vedeli kde sa nachádzajú Elizejské polia, neutrálne územie chránene príslušníkom klanu Nosferatov, Bragom. Keďže upíry nesmeli chodiť vo väčšom počte ako traja rozdelili sme sa na dve časti a ja som sa vybral s Maroškom. Najprv som sa trochu porozprával s Bragom, tesne po tom ako som ho urazil. Netušil som totiž kto to je a ako vládca tejto zeme som nemal potuchy, že sa tu vyskytuje nejaká ďalšia významná osobnosť. Povedal mi zhruba toľko že on pozná celé Slovensko a potom sme sa rozlúčili. Tá jeho veta mi dala zmysel až asi o minútu neskôr. Mal by predsa teda vedieť aj o vlkoch. Išli sme ale ďalej pretože sme mali v pláne trochu sa poobzerať po okolí v domnienke, že nadviažeme hádam nejaký kontakt s inými klanmi alebo pripadne nájdeme vlkov samotných, a zistíme čo a ako, a potom sa vrátime k Bragovi. To bola ale chyba keďže prvých ktorých sme po hodnej chvíli stretli boli Pán von Melders z Viedne, vodca klanu Tremere, spolu so svojím spoločníkom. Ten po krátkej konverzácií a pri zbadaní že mám chuť odísť použil dve disciplíny a tou druhou ma ovládol. Nemohol som prehliadnuť nadšenie na jeho tvári keď som mu musel povedať že som Elder klanu Gangrel. Myslím, že väčší úlovok chytiť nemohol. Maroško našťastie utiekol, nechcel som aby nakoniec celý klan zmenil orientáciu na Tremere. To však zrazu dobehli Oľga a Jano ale nič neurobili i keď videli že som v područí inej moci. Ale nevyčítam im to. Nenapadlo ich to čo mali urobiť. Potom prišlo to čo som čakal. Mal som poslať mojich verných aby odišli, musel som Pánovi von Melders ukázať Elizejské polia, povedať im aké ciele máme (bol som rád že ich nešli plniť), povedať mu kde máme Heaven, a nakoniec mu povedať aj aké predmety magické náš klan vlastní a potom som musel dať príkaz aby mu ho naši odovzdali. Jediné čo som stihol bolo že som sa znova pozhováral s Pánom Elizejských polí a dozvedel som sa viac o našej úlohe. Mal som vyhľadať líšku pri neďalekej ceste. Keď sme boli v našom Heavene, zistil som že moji upíry nezistili nič a tak som im rýchlo povedal čo som vedel. Ale Pán von Melders ma hneď zavolal nech idem s ním. O 10 minút malo svitať. Vedel som už od momentu kedy ma ovládol, že som už len chodiaca mŕtvola. Prikázal mi nech stojím v lese a nech vyzvem každého kto pôjde okolo. Nanešťastie nik okolo nešiel. Rana od iného upíra by bola pre mňa záchranou ktorá by ma vymanila z kúzla toho Tremera. Modlil som sa aby smrť bola rýchla. Prvé záblesky slnka mi spálili celé telo a len veľmi jemný popol hovoril o tom že tu kedysi bol nejaký upír.
Prebudil som sa. Mam telo smrteľníka a som spriaznený s Gangreláckym klanom. Rýchlo som išiel do nášho Heavenu a tam som našiel našich upírov. Po pár mojich neslušných vetách adresovaných disciplíne Dominate, pomocou ktorej ma Pán von Melders ovládol, sme sa všetci veľmi rýchlo rozbehli plniť úlohy, bez všelijakých hlúpostí naokolo. Bolo načase. Išiel som s Oľgou ku ceste zatiaľ čo ostatný zháňali ľudí na Haunting ground (miesto kde by sme neskôr zadarmo získavali krv). Líška, ktorú sme našli bola vlastne vlčica. Museli sme splniť tri úlohy, prvá bola o sile. Museli sme ju poraziť. To sa nám po chvíli podarilo a zranila sa len trochu Oľga. Druhá skúška bola logická. Tú uhádla Oľga a pripojili sa k nám zatiaľ upíry Miro a Jano. Tretia úloha bola získať niekoho z klanu Tsimisce, a ten nám mal pomôcť, a keď nie tak stačil aj mŕtvy. Zvyšok noci prebehol v úpenlivom hľadaní nejakého Tsimisca pričom sme sa výrazne vyhýbali Tremerom. Po nejakej dobe sme sa nakoniec s Tsimisce dohodli že oni nám dajú jedného Tsimisca keď im pomôžeme pri boji proti Tremerom. Skrytý sme čakali kedy sa objavia a keď konečne prišli čakali sme kým dobojujú so Schneiderom. Keď ho konečne porazili, vybehli sme ale ja som opäť dostal do tvare disciplínu Dominate od Pána von Melders ale našťastie bol Miro rýchlejší a napadol Tremera. Ja som ostal stáť na mieste, keďže som nedostal príkaz. Pán von Melders bol tam so svojím pomocníkom. Ihneď sa vyrútili z lesa aj Tsimicse a strhol sa boj medzi všetkými troma stranami. Nakoniec som bol vyslobodený z mojej paralýzy kúzlom Frenzy a napadol som Pána von Melders. Boj sa však skončil nerozhodne. Poslednú ranu, ktorú mi Pán von Melders uštedril mala za následok moju smrť ale môj vlk ktorý bol pri mne roztrhal Tremera po mojej smrti na kusy. Veľa upírov zomrelo a ako by to nestačilo pribehli ešte aj lovci upírov ktorý všetky zvyšky upírov zabili. Zostali Alžbeta Bátori ktorá ušla do svojho Heavenu kde ju však lovci dostihli a zabili. Všetko pochovalo slnko. A tak Slovensko odteraz nemá upírov. Jediný ktorý prežil bol Braga.
Tak a takto skončil Vampire LARP ktorý sa uskutočnil na Bankove pri KE.
Bola to dobrá akcia a každý kto chcel prísť a povedal si, že je zima, môže ľutovať pretože ja osobne som myslím nebol veľmi naobliekaný a bola mi zima len keď som viac ako 10minut niekde stal. A to bolo asi len dvakrát. Môžem len odporučiť trojicu Jura (Tardubal), Peťo (Ryško) a Matúš (Sandman). Akcií, ktoré budú robiť oni, sa ja určite zúčastním.

Erken Braňo

Späť