Nazgûlovia - Prsteňové prízraky

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

V dvadsiatom treťom storočí Druhého slnečného veku sa v Stredozemi objavilo deväť mocných prízrakov, ktorí sa v čiernej reči škretov nazývali nazgûlovia, čiže "Prsteňové prízraky". Títo nazgûlovia sa ukázali ako najväčší zo všetkých zlých sluhov a generálov Pána prsteňov, Saurona.

Hovorí sa, že nazgûlovia boli kedysi mocnými ľudskými kráľmi a černokňažníkmi a každý dostal od Saurona Prsteň moci. Bolo to deväť z devätnástich kúzelných prsteňov, ktoré so Sauronom ukoval Celebrimbor a eregionskí kováči. Títo muži po storočia používali svoje prstene k uskutočneniu vlastných túžob, aj napriek tomu však boli ovládaní Jedným prsteňom, ktorý vyrobil Sauron. Aj keď títo vybraní muži mocou prsteňov žili omnoho dlhšie než obyčajní smrteľníci, ich podoby vybledli. V dvadsiatom treťom storočí už z nich boli len prízraky a otroci, ktorí mysleli len na to, ako by mohli poslúžiť Pánovi prsteňov Sauronovi. Chodili teda po svete a páchali strašné skutky. Nosili široké čierne plášte s kapucňami, krúžkové brnenia a strieborné prilby, avšak pod nimi boli šedé rúcha mŕtvych a ich telá boli neviditeľné. Ktokoľvek im pohliadol do tváre, zdesene cúval, pretože prilbu a kapucňu akoby vo vzduchu nedržalo vôbec nič. Avšak niekedy sa tam, kde mala byť tvár, objavovala žiara svietiacich hypnotických očí, alebo v zúrivosti a sile červený pekelný plameň.

Zbrane nazgûlov boli mnohé: nosili oceľový a plamenný meč, čierny palcát a dýku s kúzelnou otrávenou čepeľou. Používali kúzla, ktorými lákali k sebe, a kúzla spaľujúceho čarodejného ohňa, a prekliatie ich Čierneho dychu bolo ako mor zúfalstva a jeho hrôza mrazila srdcia ich nepriateľov. Smrteľník nemohol nazgûlov zasiahnuť, pretože zbrane im neškodili, pokiaľ neboli požehnané elfským kúzlom, a každá zbraň, ktorá ich zasiahla, zhorela a zanikla.

Tak po tisíc rokov Druhého slnečného veku chodili nazgûlovia na deviatich čiernych koňoch po Stredozemi ako hrozný zlý sen. Celý ten čas roznecovali vojny rovnako ako sám Pán prsteňov Sauron. Nezahynuli, dokiaľ na konci toho veku nepadla Sauronova mordorská ríša a Posledné spojenectvo elfov a ľudí nedobylo po siedmich rokoch obliehania Barad-dûr. Isildur, syn Elednila, uťal Sauronovi z ruky Jeden prsteň, a nazgûlovia boli i s Pánom prsteňov zmetení do tieňov a pustín vo východných končinách sveta, kde nemali žiadnu moc ani podobu.

Nazgûlovia boli beztvárni a bezmocní trinásť storočí Tretieho slnečného veku. Jeden prsteň však nebol zničený a Sauron si dokázal opäť vytvoriť podobu. V štrnástom storočí teda znovu vyvolal svojich veľkých služobníkov nazgûlov z tieňov. Deväť Čiernych jazdcov povstalo na východe a najväčší z nich prišiel na sever Eriadoru, kde vytvoril kráľovstvo Angmar a vybudoval veľkú pevnosť v Carn Dume. Povolal légie škretov a zlých horalov z Trolských húštín. Viac než šesťsto rokov sa v Eriadore ustavične bojovalo. Tento pán nazgûlov, vtedy nazývaný Černokňažný kráľ Angmaru, stále bojoval s arnorskými Dúnadanmi a z Carn Dumu prišlo mnoho zlého. Veľké provincie a mestá padali jedna po druhej až do roku 1974, kedy pred barbarskými hordami padla posledná - provincia Arthedain s mestom Fornost. Avšak vláda Černokňažného kráľa nad severným kráľovstvom Dúnadanov bola krátka, pretože v roku 1975 jeho vojsko rozprášili elfskí páni Círdan a Glorfindel a gondorský kráľ Eärnur v bitke pri Fornoste. Aj napriek tomu to Černokňažný kráľ a jeho pán Sauron považovali za veľký úspech, pretože smrť škretov a horalov ich netrápila a zničenie moci a kráľovstva Dúnadanov Severu bolo naozaj veľkým víťazstvom Temných mocností.

Černokňažný kráľ Angmaru, nazývaný Pán nazgûlov, opustil spustošené zeme Eriadoru a vrátil sa do Mordoru. A aj keď Sauron ešte neprišiel a skrýval sa v Dol Guldure v tme Temnohvozdu, v Mordore bolo osem ostatných nazgûlov, ktorí tam tajne prišli o tri storočia skôr. V tej dobe pracne obnovovali zlú moc tej zeme a zhromažďovali k sebe škretie tlupy.

V roku 2000 vyšli nazgûlovia z Mordoru do vojny s gondorskými Dúnadanmi z juhu a o dva roky nato padla východná citadela Minas Ithil, Veža mesiaca". Nazgûlovia sa jej zmocnili a následne bola premenovaná na Minas Morgul, "Veža čiernych prízrakov” alebo Černokňažnú vežu a Mŕtve mesto. Pán nazgûlov, Černokňažný kráľ Angmaru, sa teraz nazýval Morgulským pánom a nosil oceľovú korunu. To on zabil posledného gondorského kráľa Eärnura a tisíc rokov viedol vojnu s Gondorskými ako kúzlami, tak silou svojich vojsk, nahlodával ich moc, pustošil ich mestá a ničil zeme.

Avšak až v roku 2951 sa Temný pán Sauron otvorene prehlásil a prišiel do Mordoru. Hovorí sa, že sa Sauron nechcel prehlásiť skôr z obavy, že niekto vlastní jeho Prsteň, ktorým by ho mohol zničiť. A ani najmúdrejší z ľudí ešte dlho nevedeli, že velí morgulským prízrakom a že sú to nazgûlovia z Druhého veku.

V roku 3018 Tretieho veku začala Vojna o Prsteň. V tom roku sa totiž Sauron dozvedel, kde sa skrýva Jeden prsteň, a jeho túžba bola tak veľká, že pre neho poslal všetkých deviatich nazgûlov. Ich poslanie však bolo zmarené. Keď prišli na hranicu Roklinky, stratili v Bruinenskom brode kone a boli zapudení elfskými mocnosťami, ktoré ovládali rieku.

Nazgûlovia sa však znovu objavili v podobách ešte mocnejších na zvieratách rovnako strašných ako oni sami. Boli to okrídlené tvory, pre ktoré elfovia nemali mená. Boli to prastaré bytosti, ktoré prišli do sveta skôr, než sa začal počítať čas. Aj napriek tomu, že mali zobák, pazúry a krídla, neboli to vtáky ani netopiere: boli to plazy podobné drakom, ale starší. Vytvoril ich Sauronov Majster Melkor v nečistých jamách Utumna, kde povstali draci, Kraken a iné ohavné netvory skrytých miest. Okrídlené tvory vykrmené ľudožrútskym mäsom škretov prerástli všetky lietajúce tvory a nosili nazgûlov vysoko nad zemou rýchlosťou vetra. Vo Vojne o Prsteň boli nazgûlovia navzdory svojej sile a dravosti v smrteľnom nebezpečí, pretože Jeden prsteň bol v rukách ich nepriateľov. V bitke na Pelennorských poliach usmrtili rohanská štítonoska Éowyn a hobití bojovník Smelmír Brandylen Morgulského pána, ktorého nebolo možné zabiť rukou muža. Aj keď zostalo ešte osem nazgûlov, i tí boli čoskoro zahubení. Keď sa vzniesli do boja s nepriateľom pri Čiernej bráne, vznikol veľký poplach v samotnom Mordore. Sauron prikázal nazgûlom, aby sa ponáhľali k Ohnivej hore Orodruine, ktorej sa hovorí Hora Osudu, pretože tam stál hobit Frodo Pytlík s Vládnucim prsteňom. Nazgûlovia leteli na okrídlených tvoroch ako vietor Sauronovi na pomoc, ale márne, pretože Prsteň padol do ohňa Hory Osudu a zanikol. Tým okamžite zanikol aj Sauron a celý jeho strašný svet. Čierna brána sa zrútila, Temná veža tiež a mocní nazgûlovia sa uprostred letu s jačaním prepadli do plameňov, ktoré s nimi nadobro skoncovali. Späť