Trpaslíci - O Prsteni trpaslíkov Durinovho ľudu

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Trpaslíci z Durinovho ľudu verili, že je to prvý zo Siedmich, ktoré boli ukované, a hovorili, že bol daný kráľovi Khazad-dûmu, Durinovi III., samotnými elfmi, a nie Sauronom, aj keď na ňom bezpochyby spočívala jeho zlá moc, pretože pomáhal kovať všetky Sedem. Vlastníci Prsteňa ho však neukazovali a nehovorili o ňom a zriedka ho odovzdávali skôr než na pokraji smrti, takže druhí nevedeli s istotou, komu bol daný. Niektorí mysleli, že zostal v Khazad-dûme v tajných hrobkách kráľov, pokiaľ neboli objavené a vyplienené; medzi príbuznými Durinovho dediča sa však (nesprávne) verilo, že Thrór ho mal na ruke, keď sa tam vrátil. Čo sa s ním stalo potom, nevedeli. Na Azogovom tele sa nenašiel.
Je dosť dobre možné, ako trpaslíci teraz veria, že Sauron svojím poznaním odhalil, kto má Prsteň, posledný slobodný, a že neobyčajné nešťastia Durinových dedičov boli prevažne spôsobená jeho zlobou. Ukázalo sa totiž, že trpaslíkov týmto prostriedkom skrotiť nejde. Jediná moc, ktorú nad nimi Prstene mali, bola tá, že im rozpaľovali srdcia žiadostivosťou po zlate a drahocennostiach, takže sa im všetky ostatné veci zdali bezcenné, a ak ich stratili, boli hnevliví a plní túžby pomstiť sa na všetkých, ktorí ich o nich pripravili. Od začiatku však boli utváraní tak, aby čo najvytrvalejšie vzdorovali každej nadvláde. Bolo ich síce možné zabiť alebo zlomiť, ale nebolo ich možné premeniť na tiene zotročené cudzou vôľou; a z toho istého dôvodu žiadny prsteň neovplyvňoval ich životy, aby kvôli nemu žili dlhšie alebo kratšie. Tým viac Sauron vlastníkov nenávidel a túžil ich zotročiť.
Durinov prsteň, ako povedal Thrór potreboval zlato, aby plodil zlato, a v tomto duchu boli i ostatné trpaslíčie prstene. Každý z nich sa totiž stal základom každého zo Siedmich pokladov trpaslíkov. Postupom času však tieto poklady boli zničené alebo rozkradnuté a prstene boli buď zožraté drakmi, alebo sa vrátili Tomu, kto ich ovládal - Sauronovi. Taký osud stretol i posledný prsteň zo Siedmich, ktorý ako posledný nosil Thráin II., otec Thorina Dubbina.

Bolo to teda možno sčasti zlou mocou prsteňa, že Thráin začal byť po niekoľkých rokoch vo vyhnanstve nepokojný a nespokojný. V hlave mu neustále ležala žiadostivosť po zlate. Nakoniec, keď to nemohol ďalej vydržať, obrátil myseľ k Ereboru a rozhodol sa, že sa tam vráti. Nepovedal Thorinovi, čo má na srdci; zdvihol sa však s Balinom, Dvalinom a niekoľkými inými, rozlúčil sa a odišiel.
O tom, čo sa s ním dialo potom, sa mnoho nevie. Teraz sa javí, že sotva s malým sprievodom vyrazil, začali ho naháňať Sauronovi poslovia. Prenasledovali ho vlci, číhali na neho škreti, zlí vtáci mu tienili cestu, a čím viac sa snažil ísť na sever, tým viac nehôd sa mu stavalo do cesty. Prišla jedna temná noc, kedy so svojimi spoločníkmi blúdil v zemi za Anduinou a čierny dážď ich zahnal do úkrytu na kraji Temnohvozdu. Ráno bol z tábora preč a jeho spoločníci ho márne volali. Hľadali ho mnoho dní, až sa nakoniec vzdali nádeje, odišli a vrátili sa k Thorinovi. Až dlho potom sa dozvedeli, že Thráina zajali živého a odvliekli do podzemia Dol Gulduru. Tam ho mučili, vzali mu prsteň a tam nakoniec zomrel.

Späť