Elfovia - Súmrak elfov

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Pád Gil-galada a Elendila pred Barad-dûrom znamenal zánik Posledného spojenectva. Neznamenalo to však, že by elfovia a ľudia neboli naďalej spojencami avšak došlo medzi nimi k istému odcudzeniu. Dúnadania teraz mali dosť svojich starostí s obnovou síl po bitkách konca Druhého veku a taktiež so strážením Mordoru a priľahlých oblastí. S pádom Saurona na istý čas bol v zemiach Dvoch kráľovstiev i na hraniciach pokoj a mier, ale postupom času sa opäť začala prebúdzať nová vlna nenávisti a zla.

Vládnúci prsteň však nebol zničený - vzal si ho Isildur ako odplatu za smrť svojho otca a brata, ale dlho mu nebolo súdené ho vlastniť. V roku 2 Tretieho veku bol totiž Isildur i so svojím oddielom prepadnutý pri návrate do Arnoru, a na Kosatcových poliach zviedol bitku s škretmi z Hmlistých hôr. A keďže bol na takýto útok nepripravený, skončilo to pohromou - sám síce utiekol i s Prsteňom do Veľkej rieky, ale tam ho Prsteň zradil - skĺzol mu z prsta do rieky a prezradený Isildur bol zabitý škretími šípmi. Prsteň sa tak na dlhú dobu stratil zo sveta, avšak nezanikol...

Elfovia sa po víťazstve nad Mordorom vrátili do svojich zemí, kde sa tiež istý čas spamätávali zo svojich strát. Na srdci ale mali tieň, lebo dobre vedeli, že Sauron nebol úplne zničený, pretože mnoho jeho sily prešlo do Vládnuceho prsteňa, ktorý mal navzdory ich radám pri sebe Isildur. Keď potom bol vybudovaný Dol Guldur a na Veľký zelený hvozd padol Tieň, netrvalo dlho, aby elfovia začali pochybovať o jeho pôvodcovi.

Z elfských ríš Druhého veku ostali len niektoré: na západe panoval Círdan Lindonu a Šedým prístavom, v Hmlistých horách sídlil Elrond v Imladris, v Rhovanionu na východe ležali dve elfské ríše - Veľký zelený hvozd, kde panoval Thranduil a Lothlórien, kde vládli Celeborn a Galadriel.
Potom, čo padol na Thranduilovu ríšu prvý tieň, bola premenovaná na Temný hvozd a elfovia ovládali len jeho severnú časť. Lothlórien sa stal uzavretou ríšou, kde Galadriel s pomocou Nenyi, Prsteňa vody, vytvorila najkrásnejšie miesto v Stredozemi - poslednú pamiatku na dávne časy. Z Mithlondu ďalej odplávali biele lode na Ďaleký západ a späť už sa nevracali. V Roklinke, v Poslednom domáckom dome, Elrond prechovával mnoho kníh a múdrostí, ktoré nostalgicky pripomínali niekdajšie činy a moc Eldar za dní ich slávy.

Po celý Tretí vek elfovia len málo zasahovali do diania v Stredozemi - stále viac sa uzatvárali do seba a ostatným národom sa postupne odcudzili. Stali sa ľudom Súmraku a Slnečné svetlo pre seba získali Ľudia. Málo sa tiež do záležitostí ľudí zapojovali - tí, ktorí tak činili, činili skôr radou, než silou. Z tých málo aktivít stojí za spomienku podiel elfov vo vojne proti Angmaru a na jeho zničení a podiel Thranduilových vojsk na víťazstve v Bitke piatich armád.

Keď sa okolo roku 1000 Tretieho veku objavili v Stredozemi Istari, boli to práve Páni Eldar, kto o nich vedeli najviac, a ktorí s nimi plánovali akcie proti Nepriateľovi, v tom čase viditeľne silnejúcemu. Tak vznikla Biela Rada, ktorej členmi boli okrem Istari také Círdan, Elrond a Galadriel.

Ako sa blížil koniec Veku, Sauron opäť otvorene povstal, Jeden prsteň sa opäť našiel a všetko sa schyľovalo k veľkej Vojne o tento Prsteň.
(Tu by som možno nesúhlasila s Tolkienovým výrokom, že elfovia nemali na jej priebeh ani na jej výsledku žiadny podiel, a že Legolas ako člen Spoločenstva prsteňa urobil v porovnaní s ostatnými najmenej. Samozrejme, že Vojna o Prsteň bola predovšetkým záležitosťou ľudí, ale bez pomoci iných rás by možno neskončila tak, ako skončila. Elfovia, vzhľadom k polohe svojich ríš nemohli byť tým, čím bol Gondor, resp. Minas Tirith, ale Nepriateľ nebol len Mordor, ale celý Východ. A keby nebolo Bitky pod stromami a troch bitiek o Lórien, kde bojovali len elfovia, a ktoré sa radia do Vojny o Prsteň, lebo tu bojovalo pravé krídlo Sauronovej obrovskej armády, potvrdené slovami Gandalfa - "Predstavte si, čo mohlo nastať. Dračí oheň a divošské meče v Eriadore! V Gondore by možno nebola žiadna kráľovná. Teraz by sme mohli dúfať len v to, že sa víťazne vrátime do trosiek a popola." - zásluhu na tom samozrejme nemajú iba elfovia, ale i ľudia z Dolu a trpaslíci z Ereboru a to, že drak Šmak bol už skôr zničený...)

Skrátka a dobre, musí sa uznať, že i elfovia mali na celkovom víťazstve svoj podiel, a aj keď si ho nevydobyli mnohými krvavými stretmi a bitkami, získali ho svojou múdrosťou, odhodlaním, nezlomnosťou a pomocou tým, ktorí ju momentálne potrebovali, či už sa jednalo o Výpravu k Ereboru alebo o púť Spoločenstva Prsteňa.

Vojnou o Prsteň skončil Tretí vek a začal Štvrtý - Vek panovania ľudí. I keď sa po Vojne rozšírili elfské ríše na východe v Temnom hvozde, ktorý bol premenovaný na Hvozd padajúcich listov a tiež hranice Lórienu sa posunuli ďalej na východ k Anduine; i keď Legolas priviedol elfskí ľud do Ithilienu, ktorý sa stal krásnejší než kedykoľvek predtým, moc elfov v Stredozemi odišla spolu so Strážcami Troch elfských prsteňov. Akonáhle Narya, Nenya a Vilya odplávali na Ďaleký Západ, elfské ríše zošediveli a ich svit pohasol. Nakoniec v priebehu Štvrtého veku elfovia jeden po druhom opustili Stredozem a pre Eldar nastal koniec príbehu a piesne...

Späť