Elfovia - Prvá a Druhá bitka

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Počas viac než šesťsto rokov, keď obýval Angband, sa Morgoth snažil ovládnuť tých, ktorí žili na severozápade Stredozeme: elfov, ľudí i trpaslíkov. Behom tej doby bolo odohraných päť významných bitiek a Veľká bitka.


Prvá bitka

Krátko pred návratom Noldor do Stredozeme napadol Morgoth Sindar a zamýšľal rýchlo ovládnuť celú oblasť. Jeho veľké vojsko sa rozdelilo na dve časti, z nich jedna šla po prúde Sirionu na západ a druhá medzi Arosom a Gelionom na východ. Niektoré tlupy možno prekonali i priesmyky Anach a Aglon, pretože sa uvádza, že škreti "mlčky prešli do severských vysočín".
Na východe sa ujal ofenzívy kráľ Thingol a vyviedol ľud z Menegrothu a lesa Region. Povolal Denethora z Ossiriandu a ten zároveň zaútočil z východu. Škreti, napadnutí z dvoch strán, sa museli obrátiť chrbtami k sebe a brániť sa. Družiny škretov obrátené na východ premohli Denethora a obkľúčili ho na Amon Erebe, kde padol, než ho stačilo zachrániť Thingolovo vojsko. Keď pomoc prišla, elfovia zahnali Morgothových otrokov na útek. Z tých málo škretov, ktorí unikli, väčšinu neskôr skolili sekery trpaslíkov z hory Dolmed.
Väčšina západného vojska táborila na planine medzi Narogom a Sirionom a pustošila celý Západný Beleriand. Vojská z Brithombaru a Eglarestu vedená Círdanom sa bránili, boli však zahnané späť do svojich opevnení a obkľúčené. Západné vojsko teda obsadilo Západní Beleriand a Falas, no východné Morgothovo vojsko bolo zničené. Každý z protivníkov zvíťazil len napoly. Doriath stál nedotknutý a od tej doby bol obopnutý čarovným Melianiným pásom.


Druhá bitka (Dagor-nuin-Giliath, Bitka pod hviezdami)

Zatiaľ čo sa Noldor prebíjali Aramanom, Morgoth už zbudoval Thangorodrim, prebudoval svoje vojská a odohral bitku so Sindar, aby utvrdil svoju nadvládu. Škreti stále obliehali prístavy Brithombar a Eglarest, keď nečakane dorazilo do zálivu Drengist Fëanorovo vojsko a utáborilo sa na severnom pobreží jazera Mithrim.
Morgoth dúfal, že Noldor zničí, než sa stačia pevne usadiť, a tak poslal svoje vojsko cez priesmyky Ered Wethrin. Aj napriek tomu, že Morgothove tlupy početne prevyšovali elfov, škreti boli rýchlo porazení. (Bolo to tak často, keď otroci bojovali s tými, ktorí boli naplnení spravodlivým hnevom.) Zbytok škretov teda ustúpil priesmykmi na planinu Ard-galen, s Noldor v pätách.
Vojska, ktoré obliehali prístavy, vykročili na sever, aby pomohli v bitke, avšak Celegorm ich u Eithel Sirionu prepadol zo zálohy. V pasci medzi Celegormovými a Fëanorovými vojskami bojovali škreti desať dní. Postupne museli byť obkľúčení a vohnaní do močariny Serechu, kde až na niekoľko málo zahynuli. Vojsko roznietene postupovalo ďalej k Ard-galenu a prenasledovalo i túto hŕstku. Fëanor sa hnal napred len s malou skupinou v nádeji, že dovŕši víťazstvo a snáď sa stretne so samotným Morgothom. Hneď na hranici Dor Daedelothu sa však stal z prenasledovateľa prenasledovaným. Nie lenže sa škreti obrátili k boju, ale na pomoc im naviac prišli balrogovia z Thangorodrim. Fëanor ďalej bojoval sám a nakoniec bol zrazený k zemi. Príchod jeho synov ho zachránil a balrogovia sa so zbytkom škretov vrátili do Angbandu. Urobili to však zrejme úmyselne, pretože vedeli, že Fëanor je smrteľne ranený (aj keď bol nesmrteľný). Víťazstvo bolo neúplné a stratilo lesk.

Späť