Prečo si (ne)pozrieť film Hobit - Dračia pustatina

Autor: Fealiath, Pridané: 18. 12. 2013, 10:18

„Dračí oheň a skazu – to na nás privoláš!“ - Bard Lukostrelec

Rozmýšľal som, ako začať recenziu a vzhľadom na to, že som podľa čínskeho horoskopu vraj drak, mi lepší spôsob skutočne nenapadol. Vitajte pri čítaní recenzie druhého filmu hobitej trilógie nesúceho názov Smaugova pustatina.

Už len samotný fakt, že sa Peter Jackson rozhodol z pomerne útlej knihy, ktorou Hobit je, rozhodol urobiť trilógiu, mi kole oči už druhý či tretí rok. Priznám sa, mal som obavy, aby sa do filmov nedostala kopa vaty a „režisérskej invencie“ ktorá tam nepatrí, pretože by mohla skaziť to, čo by skazené rozhodne byť nemalo. Musím žiaľ skonštatovať, že sa stalo to, čoho som sa obával.

Jacksonove sklony ohýbať Tolkienove diela na svoj obraz boli čiastočne badateľné už počas trilógie Pán Prsteňov, no naplno sa rozvinuli až pri Hobitovi. Úvod filmu istú dávku režisérskej invencie zniesol a vôbec nevadila. Neskôr to však už bolo horšie, hoci v prostrednej časti filmu nastalo nečakané zlepšenie. Záverečná polhodinka však pripomínala voľnú improvizáciu režiséra, ktorá by sa dala zhrnúť do vety „Tolkien to vymyslel celkom fajn, no ja si myslím, že takto to bude lepšie.“ Ja naozaj ťažké nevyspoilovať polovicu filmu iba v tomto jednom odseku, no môže sa vám stať, že podobne, ako ja, sa budete mračiť na plátno, krútiť hlavou, prípadne rozhadzovať rukami a rozmýšľať, kde sa to tam vzalo a prečo je to tak? Verte mi, nebudete prví, ani poslední.

Druhá vec, ktorá nebola celkom košér boli slovenské titulky. Štylistické chyby, chyby spôsobené nesprávnym pochopením predlohy (alebo použitie dialógovej listiny z prvého filmu?) spôsobili, že diváci, ktorí sa spoliehali výhradne na titulky boli ochudobnení o pomerne veľkú časť zážitku. Je jasné, že vzhľadom na to, že ide o titulky, sa nedá preložiť všetko, pretože treba brať ohľad na to, že diváci ich budú čítať, no miestami sa to určite dalo urobiť aj krajšie. Naríklad taký Greenwood the Great určite nie je Lesná zeleň, ako tvrdia titulky.

Napriek tomu, že Hobit v Jacksonovom podaní je knihe podobný, ako Quasimodova tvár tvári iného človeka, nemožno povedať, že celý film je zlý. Tradične skvelá hudba podfarbujea skvelo dotvára atmosféru, scény s Gandalfom, vďaka ktorým viac nevyzerá ako somrák ale ako čarodej, výborné vizuálne spracovanie, rôzne vtipné narážky na predchádzajúce filmy a hneď na úvod režisérske cameo (pozor na chlaa s mrkvou!) hovoria jasne proti tomu, že Hobit nemôže byť len tak hodený do kategórie zlých filmov. No a potom je tu Smaug...

Rozhodol som sa mu venovať samostatný odstavec, pretože Smaug si ho proste zaslúži. O Smaugovi sa totiž hovorilo ako o drakovi, s ktorým budú draci porovnávaní minimálne nasledujúce desaťročie. Po technickej stránke je zvládnutý vynikajúco, jeho hlasový prejav (na ktorom si Benedict Cumberbatch alias Sherlock alias Khan dal naozaj záležať) lahodí ušiam, pohyby sú plynulé, takže vôbec nemáte problém vžiť sa do hrôzy, ktorá sa zračí v Bilbovej tvári, keď je v Smaugovej blízkosti.

Aby som to zhrnul: Hobit – Dračia pustatina nie je zlý film. Je vtipný, je akčný, má svoje momenty, ktoré vás chytia za srdce. No Hobit, ako ho napísal Tolkien a ako ho poznáme a milujeme z kníh, to nie je ani omylom.