Novozélandský pán orlov
Autor: Janina "Anorwen" Jankovičová, Pridané: 09. 11. 2012, 21:53
Možno viete, možno nie, že na Novom Zélande kedysi žili skutoční páni orlov. Pre našu západnú civilizáciu ich v roku 1871 objavil a honosným menom Harpagornis moorei pomenoval pán Julius von Haast. Nanešťastie pán Haast našiel už len kosti tohoto impozantného vtáka, a to pri vykopávkach v mieste niekdajšieho maorského osídlenia. Veľorol novozélandský totiž vyhynul okolo roku 1400 nášho letopočtu.
Bol to najväčší orol, aký kedy na Zemi žil. Mal čierno-biele sfarbenie. Samice vážili približne 10-15 kg, samce okolo 9-12 kg (nie je to preklep, samice boli skutočne väčšie). Rozpätie krídel tohto dravca bolo úctyhodných 2,6-3 metre.
Obýval južný ostrov Nového Zélandu a živil sa tam 3-metrovými nelietavými pštrosovitými vtákmi moa. Pravdepodobne kvôli veľkosti svojej koristi sa dopracoval k svojim pôsobivým rozmerom. Pri príchode, či prílete na ostrov niekedy pred 700 000 až 1,8 miliónmi rokov, mali totiž tento orol i jeho pštrosia korisť úplne priemerné a ničím výnimočné rozmery. U veľorla ide teda údajne o najrýchlejší evolučný prírastok na hmotnosti spomedzi všetkých stavovcov.
Vráťme sa ešte k tomu rozpätiu krídel. Aj niektoré dnešné orly majú porovnateľné rozpätie, no všetky sú približne o 40 percent ľahšie. Náš pán orlov potreboval kratšie krídla v pomere k telu, aby mohol lepšie manévrovať pri love v hustom poraste. Okrem toho mu jeho silné nohy a svalstvo umožňovali kolmý štart skokom zo zeme. Jeho pazúry mali veľkosť tigrích pazúrov. A vďaka silnému zobáku mohol roztrhať koristi vnútornosti, takže zrejme zomierala na vykrvácanie.
Veľorol novozélandský vyhynul po maorskej kolonizácii, a to kvôli lovu Maormi, ako aj kvôli strate svojho habitatu pôsobením ľudskej činnosti.
Dnes ho už teda naživo neuvidíme. Ale aj vďaka nemu sa Nový Zéland o ďalší kúsok približuje Stredozemi.
Zdroje:
www.biolib.cz, www.wikipedia.org, www.nzbirds.com
Picture:
www.wikipedia.org