Posledné spojenectvo 2004

Autor: Matej "Ganjalf" Tejbus, Pridané: 23. 10. 2004, 11:44

Je to nedávno, čo sa na Bratislavských lúkach a hájoch udiala bojovka na tolkienovskú tému Posledné spojenectvo. Keďže som jedným z prežívajúcich v tomto regióne a podobné akcie bývali skôr záležitosťou mimo bratislavských nadšencov, radostne som túto bojovku privítal. Mojou smolou bolo, že som sa už nestihol zapísať včas a tak namiesto u mojich milovaných škretov som skončil v elfských radách. Ale však čo aspoň som mal menej práce s kostýmom nakoľko mi stanovené farby presne sadli do šatníku. Ako sa neskôr ukázalo práve práca na kostýmoch niektorým ľuďom evidentne chýbala, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že ste si na bojisku zabili vlastného. Zrejme ich nemotivoval ani ten jeden bodík do životov, ktorí organizátori prideľovali za pekný kostým. Tu sa radšej zdržím aj obsiahlejších komentárov ku kvalite niektorých zbraní, ktorá sa radikálne znižovala aj vplyvom počasia. Počasie totižto v ten osudný deň bolo naozaj nepriaznivé (vyslovenie lialo), čo sa prejavilo aj na počte účastníkov predovšetkým z mojich elfských légii. Na počudovanie však škretie hordy prišli skoro kompletné. Tu sa tak dáko dostávam k prvému bodu, ktorý ma hneď po mojom neskorom príchode nepotešil. Nevyrovnanosť síl, ktorá bola naozaj viditeľná. Škretov bolo skrátka priveľa. A ani spojenectvo ľudí a elfov na nich nestačilo. Ale ak by som sa pridržiaval histórie tak aj Sauronova armáda bola tiež v niekoľkonásobnej presile takže to aspoň bolo realistickejšie. Rozhodne to však nepridalo na chrabrosti a odvahe elfským bojovníkom. Nechcem nikoho uraziť, ale myslím, že na takýchto akciách by sa mala stanoviť nejaká minimálna veková hranica. Nie že by som nemal rád deti, ale po príchode do krásneho Lórienu som mal pocit, že som na základnej škole. A dovolím si tvrdiť, že práve táto mladosť a neskúsenosť hráčov sa veľmi zreteľne prejavila aj na priebehu celej bitky. Ono by sa to možno čiastočne dalo zmierniť faktom, že tu bola možnosť povýšenia bojovníka do rádu rytierskeho, ale to mohol robiť len vrchný veliteľ a ten sa za celú dobu v Lóriene veľmi neohrial a rozhodne nie na tak dlho, aby dakoho povýšil. A tak ste mali možnosť počas tých pár hodín hrania zažiť namiesto zdrcujúcich, chrabrých a neohrozených útokov Elitných Elfských Kománd len časté úteky z boja a počuť hlášky typu: „Škreti sú moc silný. Idem domov.“ Ono nakoniec aj tak nič iné nezostávalo pretože po takých troch hodinách hrania boli už všetci premočení do poslednej nitky a lesom sa niesol nádherný zvuk kašlania účastníkov. Ak k tomu prirátam aj rozmočenú hlinu (blato) a šmykľavosť terénu víde mi z toho, že sa to celé skončilo akurát včas. Tak sme sa teda zdrtení pobrali zbaliť si svojich pár vecí do hlavného tábora a vydať sa domov. A vtedy som zažil najväčší šok, keď som zbadal medzi príchodiacimi škretmi niekoľko povedomých osôb. Ako sa ukázalo moje tušenie sa potvrdilo a dotyčné osoby boli naozaj členmi šermiarskych skupín. Takže ak zhrniem, že škretov bolo viac než všetkých ostatných dohromady, ich vekový priemer bol podstatne vyšší a ešte k tomu boli medzi nimi minimálne dve kompletné šermiarske skupiny je jasné, že sme s elfskov „mládežou“ museli prehrať.
Nebudem si dávať servítku pred ústa, ale toto organizátori dosť posrali. Rozhodne v budúcnosti musia viacej strážiť kto sa im kam prihlási a hlavne sa aspoň snažiť vyrovnať vekové priemery v jednotlivých rasách. Veľkým plusom a takpovediac aj prínosom tejto akcia však bol samotný počet účastníkov, ktorý sa pohyboval okolo 140 čo je na Slovenské pomery rozhodne veľký úspech.
Ale určite sa teším na ďalší ročník, kde sa už organizátori dúfam vyvarujú niektorých hrubých chýb, ktoré si určite aj sami uvedomili.

Ellen sila lúmen Omentielvo

Eukaliptus, člen Elitného Elfského Komanda
Späť