Pred Morgothom

Autor: neznámy, Pridané: 04. 10. 2004, 15:09

Mohutná oceľová brána siene sa s hlbokým dunením zavrela. Nastalo ticho, ktoré bolo tak hmatateľné a všadeprítomné, že sa mnohí začali neisto obzerať. Napokon sa ich pohľady pomaly otočili k vysokému čiernemu stolcu na druhom konci. Vzduch sa zachvel. Na tróne sa objavil tieň postavy - Morgoth, ktorý sa opäť dostal do kruhov Ardy - a všetci sa viac či menej úctivo sklonili. Všetci nie. Jeden záblesk svetla rozkrojil temnotu a ani sa nepohol. Elfka. Zajatkyňa, ktorú zrejme čakal výsluch, mučenie a smrť.

"Môj pane," ozval sa jeden z vysokých uruk-hai, "chytili sme ju, keď sliedila okolo pevnosti. Prosí o prijatie." Elfka sa mierne, rezervovane uklonila, oči nespúšťajúc z toho, ktorý sa viac nepočíta medzi Valar.

"Najväčší z mocností sveta," začala úctivo, "...dlho som študovala všetky zmienky o tebe a tvojich verných a zrazu, keď si sa znovu zjavil... otvorili sa mi oči a zbadala som tvoju pravú tvár. Uvidela som najhlbšiu podstatu tohto všetkého. Temnota je lepšia než svetlo po všetkých stránkach.

Dovoľ, aby som ti objasnila svoje argumenty: ty si urobil pre elfov oveľa viac než ktokoľvek z Valar. Ako prvý si nás našiel v šere pod hviezdami, vzal si elfov do svojich služieb a dokončil si ich vývoj do podoby, ktorú si teraz zachovávajú orkovia - vyvolení - tvoji najlepší bojovníci. Ich železné päste zmenia svet pod tvojím velením, rozvoj musí pokračovať a priemysel spáli bez úžitku udržiavané lesy.

Orkovia sú oveľa vyspelejší než my elfovia, musíme sa skláňať pred ich ušľachtilosťou. Veď temní vo všeobecnosti majú toľko výnimočných vlastností: kto z nich kedy porušil svoju česť? Len si spomeňme na tvojho najvernejšieho sluhu Saurona, najmocnejšieho z Maiar. Či nedodržal svoje slovo voči Gorlimovi z Barahirových zradných banditov? Sľúbil mu stretnúť sa s jeho ženou, aj keď vo svojom dobrom srdci vedel, že už je mŕtva. Ale zostal pravdovravným aj naďalej a teda poslal ho za ňou. Čo iné mohol urobiť? Veď sa zachoval čestne voči svojmu nepriateľovi! To je predsa obdivuhodné.

Aj mnohé iné príklady ma znova presviedčajú o tvojom dobre: napríklad zajatci. Vyhneš sa zbytočnému vraždeniu a dovolíš im pracovať, pre teba, v tvojich baniach až do smrti. Alebo im poskytneš možnosť stať sa pokrmom na tvojom stole alebo na stole tvojej skvelej armády. Po tom predsa túži každý!

A Finduilas? Orkovia sa snažili zachrániť elfky pred barbarskými ľuďmi, a keď videli, že je to beznádejné, milosrdne ich zbavili života.

Veď ty, pane, si bol vždy naším najmocnejším priateľom a my sme ťa napriek tomu zavrhli. Vyviedol si nás z nevedomosti, prezradil si nám dokonca aj príchod ľudí, ktorý pred nami Valar zákerne tajili. Takže som usúdila, že s tvojím dobrom, milosrdenstvom, cťou a pravdovravnosťou moje miesto nie je nikde inde, než tu."

Morgoth sa hlboko zamyslel a aj keď jej nedôveroval, napadlo ho, že by ju predsa mohol využiť na vyzvedačstvo. V jeho hlase bolo počuť triumfálny tón:

"Prišla si sa k nám pridať? Chceš mi prisahať vernosť?"

"Nech nás nazývajú zlými a zákernými." Stráže sa spokojne uškrnuli. "Nech veria, že nás treba vybiť alebo zotročiť do posledného... Nech hovoria, že sa nám nedá veriť, že naša krutosť nepozná hraníc...." (V sále sa ozvalo spokojné: "To nepozná...")

"Nech nás prenasledujú a nenávidia, moja odpoveď bude vždy... NIE," dokončila sebaisto.

Tentokrát by sa ticho dalo krájať. V ruke sa jej zablysla krátka čepeľ a vyletela k Morgothovej tvári.

"Ak tvoja cesta je dobrá, potom pôjdem po zlej."

Po nepriateľovej tvári stiekla len jediná kvapka čiernej krvi, tak malá bola rana dýkou, ktorú mu spôsobila, ale jeho hnev bol o to väčší, že pred ním necítila strach. V zúrivosti schytil meč a vyskočil zo svojho trónu. Zaťal hlboko. S posledným dychom zašepkala:

"Toto je celé tvoje dobro. Tvojím jediným darom je smrť, ale teraz ma smrť oslobodila."

Ak ste autorom poviedky, alebo ho poznáte, dajte nám prosím vedieť na tento mail. Doplníme ho do textu.