Kto to boli draci?

Autor: Laivindie Isilóte, Pridané: 14. 07. 2004, 15:35

"Tam ležal obrovitý červenozlatý drak a tvrdo spal. Z papule a z nozdier sa mu dral chrapot a chuchvalce dymu, no v spánku jeho oheň iba tlel. A pod ním, pod jeho údmi a mohutným skrúteným chvostom a všade okolo neho sa vŕšili nespočetné hromady drahocenností..." (Hobit- Správy zvnútra)

Zjavenie drakov
Drak býva považovaný za najstrašnejšieho tvora Tolkienovej Stredozeme. Niet pochýb, že tieto bytosti boli nebezpečné, prefíkané a kruté, ale odkiaľ prišli a prečo boli stvorení?
Silmarillion (O návrate Noldor): "Po ďalších sto rokoch sa v noci vynoril z brán Angbandu Glaurung, prvý z Urulóki, severských ohnivých drakov. Bol ešte mladý a dorástol sotva do polovice, pretože dračí život je dlhý a pomalý, ale elfovia pred ním v zmätku utiekli do Ered Wethrin a Dorthonionu, a on pošpinil Ard-galenské lúky."
Toto sa stalo dvesto rokov po Dagor Aglareb (Slávna bitka), teda zrejme okolo roku 250 Prvého slnečného veku. Morgothovo sídlo Utumno existovalo už pred precitnutím elfov, mal teda dosť času vytvoriť drakov pre svoje ciele, ale ak by sa tak stalo v tejto dobe, určite by ich neváhal použiť už v prvých bitkách. Ale to neurobil, takže táto myšlienka musela prísť až neskôr. Čo však priviedlo Morgotha práve k tomuto?
Je nesporné, že draci vyšli do bitky z Morgothovej pevnosti Angband, lebo ak by boli stvorení v Utumne, pri Bitke mocností by boli zanikli spolu s pevnosťou alebo by aspoň nemohli uniknúť pozornosti obyvateľov Stredozeme.
David Day v Sprievodcovi svetom J.R.R.Tolkiena vraví: "´Quenta Silmarillion´ rozpráva, ako sa v Prvom slnečnom veku Temný nepriateľ Morgoth ukryl v jamách Angbandu a vytváral z plameňov a kúziel svoje majstrovské diela zla. Temnými klenotmi Morgothovho génia boli Veľkí hadi nazývaní draci."
Ale naproti tomu sa môžeme dočítať v Silmarillione v kapitole O príchode elfov a Melkorovom zajatí: "...Melkor od svojej vzbury v Ainulindale pred Počiatkom nemohol vytvoriť nič, čo by malo vlastný život alebo zdanie života: tak vravia múdri..."
Môže to znamenať, že draci žili už predtým, možno v inej podobe, a že si ich Morgoth iba prispôsobil pre svoje potreby, tak ako znetvoril elfov a priviedol na svet orkov? Je dokonca možné, že tak ako elfovia alebo ľudia, neboli od začiatku sluhami Zla, ale až postupne k tomu dospeli pod ťažkou rukou Temného pána?
Ďalšou možnosťou je, že to boli, podobne ako balrogovia, démoni nízkeho rádu, ktorí sa k nemu pridali v dávnych vekoch a až neskôr sa prejavili v tejto podobe, ktorú dovtedy nenosili ako svoje telo, ale chodili nezahalení, prípadne v inom tele.
(Mojím osobným názorom je, že to boli akísi duchovia ohňa obývajúci schránky dračích tiel, že ich Morgoth k sebe privolal a dal im úlohy, ktoré majú splniť, ale nevytvoril ich, keď - tak im len poskytol vedomosti a upravil ich vlastnosti, podporil to, čo sa mu hodilo a potlačil to, čo by mu prekážalo. Vďaka dračej dlhovekosti by na to mal dosť času.)

Klasifikácia
Nech už boli draci stvorení akokoľvek, predstavovali veľmi silnú zbraň v rukách nepriateľa. Boli tu viaceré druhy: tí, ktorí sa plazili, tí ktorí liezli po nohách a tí, ktorí lietali na krídlach ako netopiere. Každý z týchto druhov mal dve triedy- ľadoví draci, ktorí bojovali zubami a pazúrmi, a ohniví draci- urulóki- ktorí hubili nepriateľov svojím ohnivým dychom. Dračia čierna krv bol prudký jed, ktorý spálil kožu spôsobil otravu.
Prvý z nich -Glaurung- patril k ohnivým bezkrídlym drakom, ale bol jedným z najväčších, ktoré sa vyskytli v Stredozemi a spôsobil veľa bolesti a utrpenia. Tým najväčším však bol Ancalagon (Rýchle čeľuste), prvý z okrídlených drakov, ktorí vyleteli z Angbandu. Po Vojne hnevu bola s pomocou orlov väčšina drakov zabitá a ostatní utiekli a skryli sa na dlhú dobu, kým sa opäť prejavili.

Niečo o vlastnostiach drakov
boli to dokonalé zbrane, boli rýchli, silní, neľútostní a veľmi inteligentní, aj keď ich obmedzovala ich chamtivosť, samoľúbosť a možno aj záľuba v hádankách. Ich zmysly presahovali hranice ľudského chápania- zrak ostrejší než orli (v spánku mohli mať jedno oko pootvorené a vidieť čokoľvek by sa pohlo), sluch, ktorý zachytil aj ten najnepatrnejší šramot, čuch, ktorým dokázali identifikovať stopu akéhokoľvek tvora (Hobit-Správy zvnútra: "Nechci mi nahovoriť, že keď zožeriem poníka, nespoznám, že na ňom jazdil trpaslík.")
Poznali dobre slabiny elfov, ľudí aj trpaslíkov, mali výnimočné vedomosti, ktoré vedeli využívať proti svojim nepriateľom. Veľmi zvláštny je napríklad rozhovor Glaurunga a Túrina Turambara pri bránach Nargothrondu. Drak nielen, že Túrina poznal (predtým sa síce stretli, ale Túrin mal na sebe trpasličiu masku, pohol ho tiež spoznať podľa Čierneho meča), ale vie o ňom všetko, možno aj jeho vnútri, pozná jeho obavy a skrytý strach o svoju rodinu. Samozrejme, mohol by to vedieť od Morgotha, lebo ten v tejto dobe držal Húrina, jeho otca, v svojej moci, ale je zrejmé, že Glaurung dobre poznal ľudskú dušu.
Jedinečnosťou voči všetkým ostatným nepriateľovým sluhom bola schopnosť drakov spútať neopatrného protivníka svojím pohľadom, takže ten sa nemohol ani pohnúť- bol ako paralyzovaný, počul a videl všetko, čo sa okolo neho dialo, ale nemohol sa ani pohnúť, kým ho drak neprepustil. To je veľmi neobvyklé a výnimočné, veď ani sám Morgoth takú schopnosť nemal (aspoň sa nikdy neprejavila, ak ju aj mal) bolo by teda nepravdepodobné, že by im mu daroval práve on. (Odkiaľ ju draci mali?)
Ďalšou výhodou bola možnosť pretvárky. Zo všetkých zlých tvorov Stredozeme len niekoľko dokázalo zakryť svoje temné úmysly- Morgoth pred Valar, Sauron pred elfmi a ľudmi (aj keď ich mysle neboli také prenikavé, Sauron predovšetkým musel nájsť silu, aby sa pred nimi pokoril a zaprel svoju zlú povahu) a Saruman pred Bielou Radou. Takisto aj Glaurung dokázal presvedčiť Túrina, že je natoľko šľachetný, že s ním nebude bojovať- čo by znamenalo jeho smrť- a nechá ho ísť za svojou rodinou. Silmarillion - O Túrinovi Turambarovi: "Aspoň si statočný, statočnejší než všetci, s ktorými som sa stretol. A klamú tí, ktorí hovoria, že mi nectíme statočnosť nepriateľov. Hľa: ponúkam ti slobodu."
Na toto potreboval byť veľmi prefíkaný a mať silnú osobnosť, aby mu to Túrin uveril, na ktorého (síce) ešte pôsobila moc dračieho pohľadu. Podľa tohto by teda bolo presnejšie vyjadrovať sa o drakoch ako o bytostiach a nie ako o zvieratách, od ktorých drakov odlišovalo myslenie a ich nadpriemerná inteligencia. To by mohlo podporiť teóriu, že to boli skôr duchovia ohňa, ktorí sa k Morgothovi pridali, než jeho výtvor alebo zvieratá, ktoré si vycvičil. O ich inteligencii svedčila aj záľuba v hádankách, ktoré radi vymýšľali a ešte radšej lúštili. Aj ich reč svedčila o dlhoročnej skúsenosti, nekomolili jazyk ako orkovia, používali vyšší štýl a nezriedka elfské pomenovania (Nargothrond...).
A nakoniec ani nie tak neobvyklou vlastnosťou bola ich žiadostivosť po pokladoch, ktoré zhŕňali na kopy a spali na nich, v Smaugovom prípade tak dlho, až mu niektoré drahokamy vrástli do brucha a vytvorili tak nepriestrelnú vrstvu. Ich záľuba došla až do štádia, kedy poznali každý jeden klenot a všimli si, že im zmizol (napr. Hobit).

O dračích slabinách
Predovšetkým treba povedať, že ich bolo málo a nikdy drakov neobmedzovali vo veľkej miere. Nemali radi svetlo- tak ako každý tvor na strane Temnoty- a takisto nemali radi vodu (tak ako nazgulovia), čo je pochopiteľné pre bytosti ohňa. Ich spodná strana tela bola mäkká (Glaurung) a zraniteľná, ale mohli si ju chrániť brnením (Smaug).

Výskyt v neskorších časoch
V treťom slnečnom veku, prišiel spoza Šedých hôr drak Scatha (Ohňohlav), ale bol zabitý smrteľníkom z Éotheodu, ktorý sa volal Fram. Od tej doby sa však museli ľudia a trpaslíci, obývajúci územie na juh od Ered Mithrin, brániť ich útokom. Jeden z nich -Smaug obsadil Kráľovstvo pod Osamelou horou a dlhé roky ležal na svojich pokladoch, až kým sa na jeho území neobjavil istý hobit a Smaug bol pri ničení mesta Esgaroth na Dlhom jazere zastrelený lukostrelcom Bardom.

Neskôr už história Stredozeme o drakoch nehovorí, zrejme stále žili v pustatine za Šedými horami, ale do ďalších príbehov už nevstupujú. Ale aj keď sa tu neobjavili "draci", boli tu zvieratá, ktoré ich pripomínali - Pán Prsteňov - Bitka na Pellenorskom poli: "Zhora sa znášal veľký tieň ani padajúce mračno. Všetci zdvihli hlavy - a bol to okrídlený tvor. Ak vták, potom väčší než všetci ostatní vtáci, a bol obnažený, holý, nemal na sebe ani brko, ani pierko, a jeho obrovské krídla, tie vyzerali ako kožené blany medzi zrohovatenými prstami. A páchol. Možno to bol tvor zo staršieho sveta, a jeho plemeno, zdržiavajúce sa kdesi v zabudnutom horstve pod chladným svitom mesiaca, prežilo svoj čas a v odpornom hniezde splodilo tohto posledného oneskoreného potomka so sklonom k zlu. Vzal ho Temný pán, živil ho dravčím mäsom, až prerástol všetky lietajúce tvory, a dal ho svojmu služobníkovi ako tátoša."

Možno tento tvor nemá nič spoločného s drakmi, ale môže to byť jeden z ich potomkov, akási zmutovaná verzia, ktorá sa vyliahla v severných končinách (podobne ako bola Opucha potomkom Ungoliant - menšia, ale stále nebezpečná). Pripomínal draka, lebo je to lietajúci plaz, ale na druhej strane sú tu aspekty, ktoré ho odlišujú:
a) je príliš malý na draka;
b) jeho inteligencia nedosahuje úroveň, aby bol schopný reči;
c) je možné pozerať sa mu do očí;

Draci zmizli. Možno sa ukryli na severe v neprístupných horách, jaskyniach a dierach, kde ležia a spia, čakajúc na spoje ďalšie osudy, ale je tiež možné, že Štvrtý vek bol ich posledným, tak ako veky entov. To sa nedozvieme, lebo je to skryté v minulosti, ktorú už nikto neoživí, ale môžeme si tiež predstavovať, že za ďalším ohybom cesty na nejakého narazíme, bude driemať na chodníku a čakať na ďalšieho hádankára...

Laivindie Isilóte Späť