2. oficiálne stredoslovenské stretko
reportáž

Autor: Matej "Fin" Lupták, Pridané: 04. 02. 2004, 08:10

Nápad urobiť ďalšie zo série oficiálnych stretnutí Spoločenstva sobotu o 10:00 sa mi zdal celkom dobrý až do chvíle, kým neprišlo na jeho realizáciu. Aby som upresnil, toto stretnutie bolo čímsi odlišné, pretože sa konalo pod prívlastkami ako druhé či stredoslovenské, alebo ak chcete, bolo to 2. (oficiálne) stredoslovenské stretnutie Spoločenstva Tolkiena.
Všetko sa to začalo v ono pamätné ráno 31.1. januára roku 2004. Aj keď bol už január (paradoxne ;) bola zima. Krutá zima. To v podstate vystihuje spoločné rysy všetkých doterajších stredoslovenských stretnutí (a že ich už bolo ;). Ako vždy, keď sa niekam snažím (resp. keď by som niekam mal) prísť v predstihu, postavia sa mi do cesty neočakávané okolnosti. Vtedy nepomáhajú prosby, nepomáhajú hrozby, jednoducho (slovami klasika) Caradhras ostane neprístupný. Ak to ešte niekto vylúštil medzi riadkami, meškal som (s Anaronom a Sagusom som sa mal stretnúť ešte pred započatím stretnutia, ako inak, z každým z nich v inom časovom rozmedzí). Ako bolo predpovedané, na autobusovú stanicu som dorazil skoro súčasne so Sagusom, takže sme sa stretli načas. Pod mojím (skromným) vedením sme vyrazili na stanicu vlakovú. Ja som bol taký rozbehnutý a pohrúžený do svojich myšlienok (a pod.), že som veselo preletel zvyšok budúcich účastníkov. Priestrannou zvolenskou halou zaznelo moje elfské meno, mohutná ozvena si ho hádzala zo steny na stenu až sa vrátilo do úst samotnému... autorovi zvolania :). V tej chvíli sme už, pravdaže, mierili k naším známym tváram (Shadow & Silwen), kde sme spoznali aj ďalšieho príjemného človiečika menom Dihi. To už bola naša kompánia celkom početná (pre tých, ktorý nevedia čítať a počítať naraz prezradím, že nás bolo zatiaľ päť). Shadow sa snažili novo prichádzajúcim prenechať štafetu v nosení nášho proklamovaného poznávacieho znamenia (dlhej mikulášskej čapice). Keďže túto poctu som JA rezolútne odmietol, preventívne ju zbalil (aby si ju náhodou nemusel nasadiť sám ;)). Anaron nechodil, a my prítomní sme sa zhodli, že by nebolo práve od veci zaujať nejaké reprezentatívne postavenie na dobre viditeľnom miestne stanice. Tak sme sa postavili do širokého, dobre viditeľného prstenca, pre istotu presne do stredu stanice. Neviem síce, či to bol práve náš úmysel, no samozrejme sme sa začali hlučne baviť na všetky priľahlé tolkien-like témy, aby si nás náhodou, čisto hypoteticky, niekto s niekým nepomýlil :). Po pár minútach sa k nám pripojil Boromir. Dead-line sa nezadržateľne blížil a Anaron nikde, tak som vytasil... svoj špeciálny elfský Mobil +3 "Malý kredit" a zavolal (mu), že kde sa nachádza. Som sa dozvedel, že vlak mu akosi zdrhol a že on akosi uviazol vo svojom rodisku. Po chvíľke zhodnotil, že mu stojí za tú cestu prísť sa na nás pozrieť a (asi) vyrazil z domu. My sme zas vyrazili, tento raz pod Shadowovým vedením, plieniť Vikinga. Ešte kým sa zdvihli ranné hmly, šťastne sme prekonali pár stoviek metrov, ktoré nás od toho bohumilého podniku delili. V samotnom Vikingovi sme obsadili posledný "box", ktorý sme potom bez prestávky okupovali takmer 6 hodín.
Jedna reportáž z takejto akcie je rozhodne prikrátka na popis všetkých možných dialógov, ktoré sa tam viezli. Nieje tomu inak ani tu a to všetko je, bohužiaľ, nad rámec aj tohto článku. Odporúčam si to zažiť na vlastnej koži, lebo inak vám darmo budem do detailu všetko opisovať. Ako to už na podobných akciách býva, určité témy neprestajne cirkulovali naokolo, takže súčastná (prevažne metalová) hudobná scéna, trilógia (filmová) Pána Prsteňov, bibliografia profesora Tolkiena, Spoločenstvo Tolkiena, zážitky z TolkienConu, bojovky & LARPy či škola a v súvislosti s ňou samozrejmé ohováračky učiteľov sa popretriasali a kolovali viac než nadostač približne v tomto poradí. Okrem iného sa na rad dostali aj Dihiho majstrovské kresby, po ktoré sa na naliehanie určitých účastníkov, ktorí už boli na ne nedočkaví ;))) musel vydať domov. Všetci sme pri nich len (doslova) ochkali. Niektorí menej, niektorí viac, no všetci pomerne rozcítene :). Ako deň postupoval, nestíhal som sa čudovať, čo dokážu niektoré osôbky vláčiť so sebou na stretnutia... . Hobit v španielčine a Nedokončené príbehy sú len dvaja zástupcovia tejto kategórie :). Bytostné otázky ako Kde zohnať semienka Telperionu, či A sneží v vôbec Rohane sa tiež dostali do širšieho povedomia účastníkov. Samozrejme, mierne som skočil do budúcnosti, keďže oficiálne započatie stretnutia sa konalo až po Dihiho príjazde. Shadow konkrétne vybral štôs papyrusov, nadmieru zaujímavého (povinného) čítania pre všetkých členov ST :). So záujmom sme si prečítali históriu a následne niektorí aj stanovy a hierarchiu členstva ST. Ďalší účastníci už boli s týmto pomerne oboznámení, takže sa to týkalo prevažne nováčikov prípadných tzv. polovičných nováčikov, ako som si ich pre potreby reportu dovolil nazvať. Čas sa nenávratne blížil napred, až sa prehupol do druhej polovice sobotného dňa a ja som znovu vytasil svoj Mobil +3 "Nulový Kredit" a uzrel na ňom tri zmeškaného hovory od Anarona. Z pomocou heroldovho mobilu som skontaktoval spomínaného a zistil, že už sedí vo vlaku. Ako už druhýkrát, znovu sme sa "dohodli". Mal som mu preventívne ísť naproti, no keďže mi zabudol povedať, kde presne sa nachádza vlak v ktorom sedí, ja som sa začal zberať až pred trinástou. Silwen bola vyslaná so mnou na misiu zistiť odchody vlakov z toť skoro susednej stanice. Na schodoch sme stretli prichádzajúceho Anarona, ktorý sa sám prelúskal cez časť zvolenského námestia. Večná mu za to chvála :). Moja misia sa teda ukázala ako zbytočná, nuž čo, aspoň som sa k stanici prešiel po čerstvom vzduchu ;) v zdravom tele zdravý (sličný) duch. Po návrate bol môj duch skutočne veľkoryso vzpružený, ako inak ;). Niekoho alkohol, niekoho ovocný čaj, niekoho kofola a mňa čerstvý vzduch – ešteže ten vzduch je (zatiaľ) zadarmo. Nedá mi opomenúť jednu Shadowovu zaujímavú tézu. Všetko sa začalo nevinným konštatovaním, no... dajme tomu nevinným – v skutočnosti bol pôvodcom všetkého Erkenbrand, ktorý sa nechal na fórach počuť, že po odchode elfov si v Lothloriene zapáli ohník rohirská jazda. Ona zaujímavá téza znela v tom zmysle, že Spoločenstvo je pomerne prepchaté elfami. Napríklad vraj, máme iba jedného trpaslíka, pár ľudí rôznych rodov a (čo je podľa môjho názoru skutočne škandalózne ;))) iba jeden TIEŇ :))). Späť ale k tomu konštatovaniu - zaručene ste nevedeli, aké veci chodia po rozume stredoslovenskému heroldovi ;)) – keby sme vraj všetkých členov postavili do jedného radu a potom doň z diaľky strelili brokovnicou, je tu jedinečná, viac ako 80% šanca, že si to odskáče nejaký elf... . Toto prosím nechám bez komentára, snáď len, že Shadow aj Erken majú emailové adresy ;)). Muheheheheheee :))...... teda, kde som to prestal?
Prvý musel bohužiaľ odísť Dihi, no po nejakej tej plus/mínus hodinke sme museli zdvihnúť kotvy všetci. Ak sa aj cez obed oteplilo, v tejto chvíli to na poveternostných podmienkach rozhodne nebolo badať. Doslova mi zmrzol úsmev na tvári. Síce aj čiastočne z toho, že som si za nič na svete nevedel spomenúť, čo za hmyz to lietal okolo Gandalfa, keď bol uväznený v Orthanku. Ostatný raz sme v tomto mesiaci všetci spoločne vyrazil po cestách i necestách smerom na náš štartovací bod – zvolenskú vlakovú stanicu. Po pár chvíľach sme dorazili na rázcestie, kde sa naše cesty museli rozísť, keďže moje kroky smerovali (približne) opačným smerom. Odvažujem sa povedať, že celé stretnutie bolo vydarené, padlo aj pár rekordov, ako napr. najväčší celkový počet účastníkov na stredoslovenskom stretnutí (bolo nás AŽ – moment – presne 7), ďalej bola prekonaná dĺžka stretnutia a možno je toho aj viac.., len to treba prísť ;). Nabudúce príďte... a príďte skutočne všetci ;).

Matej "Fingolfin" Lupták
Vo Zvolene dňa 1.2.2004

Späť