Galadriel

Autor: Dagmar "Ramgad" Ďurechová, Pridané: 18. 12. 2004, 22:51

Galadriel patrila k najkrajším eldarským ženám, jej vlasy boli zlaté (údajne práve tie inšpirovali Fëanora na výrobu silmarilov), mala hlbší hlas, než bolo u žien bežné, výškou dosahovala vzrast mužov (190-200 cm) a vyrovnala sa im aj silou. Bola veľmi múdra, ale aj pyšná a tvrdohlavá.

Túžila odísť na východ do Stredozeme. Ako jediná žena sa zapojila do noldorskej vzbury proti Valar, ale pokúšala sa zabrániť Vraždeniu rodných v Alqualondë. Do Stredozeme viedla časť voja spolu s Fingolfinom, jeho synmi a Finrodom cez Helcaraxë, po tom, čo im Fëanor odoprel lode. Vďaka svojmu telerijskému pôvodu bola prijatá v Doriathe, kde panoval Elwë Thingol (brat Olwëho z Alqualondë) spolu s Melian, ktorá sa stala jej priateľkou. Spoznala tu Celeborna (podľa jednej verzie vnuk Elwëho brata) a vzali sa.

Po Melkorovom páde na konci Prvého veku sa nevrátili na Západ, ale chvíľu prebývali v Harlindone. Neskôr prekročili Ered Lindon (Modré hory) a Hithaeglir (Hmlisté hory) a stali sa vládcami Galadhrim, nandorských lesných elfov v Lórinande, nazývanom tiež Lórien, Lothlórien alebo Zlatý les*. Niekedy v tomto období sa im narodila dcéra Celebrían**.

Od Celebrimbora z Eregionu dostala Galadriel najprv elessar, veľký zelený drahokam s uzdravujúcou mocou a neskôr jeden z Troch elfských prsteňov, Nenyu – Biely prsteň (Prsteň vody – z mithrilu s diamantom). Počas vojny elfov so Sauronom v Eriadore (1693-1701 II.) sa stala jeho strážkyňou, nemohla ho však používať, kým sa nestratil Jeden prsteň. S mocou Nenye Lórien rozkvital a stal sa najkrásnejším miestom v Stredozemi. Gil-galad daroval Galadriel oriešky mellyrnov, ktoré dostal od númenorského kráľa Tar-Aldariona a ktoré dovtedy rástli len na Númenore a Tol Eressëy.

Bola členkou Bielej rady (utvorená 2463 III.). Pomocou Nenye vládla aj Zrkadlu Galadriel, striebornej nádržky s vodou, ktorému mohla prikázať, aby zjavilo mnohé veci, tie čo už boli, čo sú, a čo by sa ešte len mohli stať.
Počas vojny o Prsteň (3019 III.) pomohla Spoločenstvu Prsteňa vzácnymi darmi – okrem elfských plášťov so sponami a lembasu dala Aragornovi elessar od Arwen, Samovi darovala krabičku so zemou z jej sadu a Frodovi fľaštičku, v ktorej bolo zachytené svetlo Eärendilovej hviezdy.

Po celý Tretí vek bol Lórien vďaka Nenyi ukrytý pred Sauronovým pohľadom. V 3019 III. bol Lórien trikrát (11., 15. a 22. 3.) napadnutý z Dol Gulduru, ale mocou Galadriel a Celeborna boli všetky tri útoky odrazené a nakoniec Celeborn s lórienským vojskom dobyl Dol Guldur a Galadriel zborila jeho múry. V deň letného slnovratu v roku 3019 III. sa s Celebornom zúčastnila svadby kráľa Elessara a Arwen Undómiel v Minas Tirith a v septembri sa vrátili do Lórienu.

Po zničení Vládnuceho prsteňa však stratili všetky Tri prstene svoju moc. Galadriel odišla z Lórienu do Roklinky a odtiaľ sa s Elrondom, Bilbom a mnohými Vznešenými elfami vydala do Mithlondu (Šedých prístavov). 22. septembra 3021 III. sa ich sprievod stretol s Frodom a Samom v Zálesí a odtiaľ putovali spolu, až 29. septembra došli do Prístavov, kde ich už očakával Círdan Staviteľ lodí a Mithrandir. Strážcovia Troch prsteňov nastúpili na bielu loď a spolu s Frodom a Bilbom odplávali cez More na Západ. Odchodom Tých , čo niesli Prstene sa v Stredozemi skončil Tretí vek.

Iné mená: Al(a)táriel („Dievča korunované žiariacim vencom“), Artanis („ušľachtilá žena“), Nerwen („muž-dievča“), Pani Lothlórienu, noldorská Pani, Pani zo Zlatého lesa, Biela pani
Narodená: vo Valinore, pred zničením Dvoch stromov (cca 8000? rokov pred Vojnou o Prsteň).
Rodičia: otec Finarfin (syn Finwëho a Indis) a matka Eärwen (dcéra Olwëho z Teleri). Galadriel sa rátala medzi Noldor, ale mala v sebe aj krv Vanyar po otcovej matke, a Teleri.
Súrodenci: Finrod Felagund a Orodreth (páni Nargothrondu), Angrod a Aegnor
Manžel: Celeborn Doriathský
Deti: Celebrían

*Existuje viac verzií o tom, kde prebývali Galadriel s Celebornom pred príchodom do Lórinandu. Mohlo to byť v okolí jazera Nenuial, v Eregione alebo v Imladris u Elronda. Zrejme sa do Lórinandu presťahovali až po tom, čo sa v Belfalaskej zátoke stratil kráľ Amroth (1981 III.).

**V Nedokončených príbehoch je zmienka aj o Amrothovi ako o Galadrielinom synovi, ale bolo to napísané zrejme až po Pánovi prsteňov, pretože dovtedy sa uvádzal ako syn Amdírov (Malgaladov), lórienského kráľa zabitého v bitke na Dagorlade.