Artefakty - Prstene Moci

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Základné informácie

Tvorcovia: Celebrimbor za pomoci Annatara (prezlečeného Saurona), Sauron (tvorca Jedného)
Neskorší vlastníci: Jeden prsteň - Isildur, Sméagol-Glum, Bilbo Pytlík, Frodo Pytlík, krátko Samved Krepelka
Elfské prstene - Gil-galad a Elrond (Vilya - Prsteň vzduchu), Galadriel (Nenya - Prsteň vody), Círdan a Gandalf (Narya - Prsteň ohňa)
Prstene trpaslíkov - Durin III. (najväčší zo Siedmich) a po ňom všetci páni Durinovho rodu až po Thráina, vlastníci ostatných prsteňov neznámi - niektoré potom získal Sauron späť, iné zožrali draci
Prstene ľudí - deväť smrteľných mužov, ktorých mená boli zabudnuté (okrem Černokňažného kráľa a Khamula)
Doba vzniku: Druhý slnečný vek
Materiál: zlato (Vládnuci prsteň, trpaslíčie prstene), zlato a rubín (Narya), mithril a diamant (Nenya), zlato a zafír (Vilya), pravdepodobne zlato, striebro, železo a iné kovy (prstene ľudí)
Počet: 20 (9 pre ľudí, 7 trpaslíkom, 3 elfom a 1 Veľprsteň)
Rozmiestnenie: Vládnuci prsteň - Mordor, Minas Ithil, dno Anduiny, jaskyne pod Hmlistými horami, Dno Pytle
Nenya - Eregion, Lothlórien
Narya - Eregion, Lindon, Šedé prístavy, nakoniec putoval s Gandalfom po Stredozemi
Vilya - Eregion, Lindon, Imladris
Trpaslíčie prstene - Eregion, Khazad-dûm, Železné hory, Modré hory, Sivé hory, Mordor
Prstene ľudí - Eregion, Mordor, Angmar, pravdepodobne Rhûn a Harad, Dol Guldur, Minas Morgul
Vlastnosti: Jeden prsteň - ovládal všetky ostatné a videl všetko, čo bolo vykonané menšími prsteňmi; ak bol na prste, robil svojho majiteľa neviditeľným
Elfské prstene - zabraňovali starnutiu a vädnutiu v čase; Narya v sebe mala silu podnecovať druhých k činom, Vilya podporovala rast a udržovala v zemi jar, Nenya udržovala stále čistý vzduch a jasný svit hviezd
Trpaslíčie prstene - tvorili základ každého zo Siedmich trpaslíčích pokladov; potrebovali zlato, aby plodili zlato
Prstene ľudí - požičali svojim majiteľom dlhý život a veľkú moc (a oni sa stali vo svojej dobe veľkými bojovníkmi a černokňažníkmi), avšak nakoniec ich zradili a priviedli do temnoty
História: Kedysi býval Sauron, Maia, ktorého beleriandskí Sindar nazvali Gorthaur. Na počiatku Ardy ho Melkor strhol na svoju stranu a on sa stal najväčším a najspoľahlivejším služobníkom Nepriateľa - a tiež najnebezpečnejším, pretože na seba mohol brať mnoho podôb a dlho mohol vyzerať ušľachtilo a krásne, ak si to prial, takže neoklamal len tých najostražitejších.

Po porážke Morgotha na konci Prvého veku, Sauron na seba vzal svetlú podobu, poklonil sa Manwëho heroldovi Eönwëmu a zriekol sa všetkých svojich zlých skutkov. Snáď to i zo začiatku tak myslel a naozaj ľutoval svoje skutky, ale čoskoro opäť zatúžil po moci. Skryl sa v Stredozemi a prepadol opäť zlu, pretože púta, ktoré na neho vložil Morgoth, boli veľmi silné.

Po Veľkej bitke mohli Prvorodení vrátane Noldor ďalej putovať cestou a vracať sa, keď chceli, k svojim príbuzným na Eressëi a vo Valinore za okružnými moriami. Nie všetci Noldor však dokázali premôcť svoju pýchu, a tak ich mnoho zostalo v Stredozemi - predovšetkým tí, ktorí pochádzali z Fëanorovho ľudu.

Vybudovali si trvalú ríšu za Ered Luin v Eregione, ktoré ľudia volali Cezmínia. Eregion bol blízko veľkého sídliska trpaslíkov, ktoré sa volalo Khazad-dûm, ale elfovia ho nazývali Hadhodrond a potom Moria. Z elfského mesta Ost-in-Edhilu viedla cesta k západnej bráne Khazad-dûmu, pretože medzi trpaslíkmi a elfmi vzniklo priateľstvo, aké nikdy nikde inde nebolo, a obohacovalo obidva ľudy. V Eregione prekonali remeselníci Gwaith-i-Mírdainu, Klenotníckeho ľudu, v obratnosti všetkých, ktorí kedy niečo vyrábali, s výnimkou Fëanora; naozaj najväčšiu zručnosť medzi nimi mal Celebrimbor, syn Curufinov, ktorý sa odcudzil svojmu otcovi a zostal v Nargothronde, keď boli Celegorm a Curufin vyhnaní, ako sa hovorí v Quente Silmarillion.

V tomto čase si Sauron vytvoril podobu krásnu a chodil medzi elfmi a javil sa veľmi múdry. Pokúšal sa presvedčiť elfov o správnosti svojich zámerov a podnietiť ich k spolupráci. V Lindone však panoval Gil-galad a sídlil tam i Elrond a tí pochybovali o jeho krásnom vzhľade i slovách, ktoré prenášal. Sám sa nazýval Annatar, Pán darov a tí elfovia, ktorí ho prijali, spočiatku mali z jeho rád veľký prospech. Sauronove rady boli najlepšie prijímané v Eregione, pretože Noldor v tej zemi túžili stále zväčšovať umeleckosť a zložitosť svojich diel. Nemali tiež v srdci pokoj, pretože sa odmietli vrátiť na Západ a túžili zostať v Stredozemi, ktorú naozaj milovali, a predsa mať blaženosť tých, ktorí odišli. Preto Saurona počúvali a mnoho sa od neho naučili, lebo jeho poznanie bolo veľké. V tých dňoch prekonali ost-in-edhilskí kováči všetko, čo dokázali predtým; premýšľali a vyrobili Prstene moci. Ale ich prácu viedol Sauron a vedel o všetkom, čo robia, pretože jeho túžbou bolo elfov spútať a priviesť ich pod svoj dohľad.

Elfovia vyrobili mnoho prsteňov, ale Sauron si tajne vyrobil Veľprsteň, ktorý by vládol všetkým ostatným, a ich moc s ním bola zviazaná, aby mu úplne podliehala a trvala len tak dlho, dokiaľ potrvá on. Do toho Jedného prsteňa prešlo mnoho zo Sauronovej sily a vôle, pretože moc elfských prsteňov bola veľmi veľká a to, čo by im vládlo, ich muselo prekonávať silou. Sauron ho vyrobil v Ohnivej hore v Zemi tieňov. A keď mal Jeden prsteň na ruke, vnímal všetko, čo bolo vykonané pomocou menších prsteňov, a mohol vidieť a ovládať samotné myšlienky tých, ktorí ich nosili.

Elfov samozrejme nebolo tak ľahké chytiť. Akonáhle si Sauron nasadil Jeden prsteň na prst, uvedomili si to, spoznali ho a pochopili, že chce byť ich pánom a pánom všetkého, čo vykonali. Potom v hneve a strachu sňali svoje prstene. Keď Sauron zistil, že je prezradený a že sa elfovia nedali oklamať, rozhneval sa, vytiahol proti nim otvorene do vojny a žiadal, aby mu boli všetky prstene vydané, pretože by ich elfskí kováči bez jeho rady a pomoci nedokázali vyrobiť. Elfovia však pred ním utiekli, tri zo svojich prsteňov zachránili, odniesli ich a ukryli.

Boli to Tri, ktoré boli vyrobené nakoniec a mali najväčšiu moc. Volali sa Narya, Nenya a Vilya, Prstene ohňa, vody a vzduchu so vsadeným rubínom, diamantom a zafírom; po týchto elfských prsteňoch práve Sauron najviac bažil, pretože tí, ktorí ich mali, mohli brániť rozkladu, ktorý pôsobí čas, a oddialiť únavu svetom. Ale Sauron ich nemohol vypátrať, pretože boli dané do rúk Múdrych, ktorí ich ukryli a už ich nikdy otvorene nepoužili, dokiaľ Sauron mal Veľprsteň. Preto zostali Tri nepošpinené, lebo ich vyrobil Celebrimbor sám a Sauronova ruka sa ich nikdy nedotkla. Ale i oni boli podriadené Jednému.

Od tej doby vojna medzi Sauronom a elfmi nikdy neprestala; Eregion bol spustošený, Celebrimbor zabitý a brány Morie sa zavreli. Sauron však dostal do rúk všetky ostatné Prstene moci a rozdal ich iným plemenám Stredozeme. Dúfal, že si tak podmaní všetkých, ktorí túžili po tajnej moci presahujúcej mieru ich plemena. Sedem prsteňov dal trpaslíkom, ale ľuďom dal deväť, pretože ľudia sa v tejto veci ako v iných preukázali najpohotovejší plniť jeho vôľu. Boli prekliate a nakoniec zradili všetkých, ktorí ich používali.

Trpaslíci boli tvrdí a naozaj ťažko skrotiteľní; neradi znášajú cudziu nadvládu a myšlienky ich srdca je ťažké vybádať. Nedajú sa zmeniť na tiene. Používali svoje prstene len na získanie bohatstva, ale v srdci im vzplanula zloba a neprekonateľná žiadostivosť po zlate. Z toho zla neskôr vzišiel Sauronovi nemalý prospech. Hovorí sa, že základom každého zo Siedmich pokladov trpaslíčích kráľov bol zlatý prsteň, ale všetky boli už dávno vyplienené a zožrali ich draci, a zo Siedmich prsteňov niektoré strávil oheň a niektoré získal späť Sauron.

Hovorí sa, že hlavný zo Siedmich daroval samotný Celebrimbor Pánovi Khazad-dûmu, Durinovi III. Tento prsteň sa po dlhé roky dedil z otca na syna a bol najvzácnejším pokladom Durinovho rodu. Thorinov dedo Thrór ho dal svojmu synovi Thráinovi, keď išiel na výpravu do Morie. Thráin ho dlhú dobu prechovával, ale nakoniec bol i s prsteňom polapený škretmi a privedený ako zajatec do Dol-Gulduru. Tam bol mučený a prsteň mu bol vzatý samotným Sauronom. O osude a "putovaní" ostatných prsteňov nie je nič známe.

Ľudia bolo ďaleko ľahšie chytiť do pasce. Tí, ktorí používali Deväť prsteňov, sa stali za svojich dní mocnými - dávnymi kráľmi, černokňažníkmi a bojovníkmi. Získali slávu a veľké bohatstvo, ale obrátilo sa to na ich skazu. Mali, ako sa zdalo, život bez konca, ale život sa stal pre nich neznesiteľným. Keď chceli, mohli chodiť neviditeľní pre všetky oči v tomto svete pod slnkom a mohli vidieť veci vo svetoch neviditeľných smrteľnému človeku, ale príliš často videli mátohy a Sauronove mámenia. Jeden po druhom skôr alebo neskôr - podľa svojej prirodzenej sily a podľa toho, či mali na počiatku dobrú, alebo zlú vôľu - upadali pod nadvládu Jedného, ktorý bol Sauronov. Stali sa navždy neviditeľnými pre všetkých okrem toho, kto mal na ruke Vládnuci prsteň, a vstúpil do ríše tieňov. Boli to nazgûlovia, Prsteňové prízraky, najstrašnejší služobníci Nepriateľa; šla s nimi tma a kričali hlasom smrti.

Sauronova moc i pýcha čím ďalej viac rástli a hrozilo, že sa čoskoro stane pánom celej Stredozemě - len Eldar na pobreží a v pevnostiach Imladrisu, Lórienu a v Temnohvozde ešte odolávali. Keď sa schyľovalo k najhoršiemu prišli na pomoc Muži zo Západu - Númenorejci. Tí sa vylodili vo veľkom počte na pobreží Stredozeme a porazili Sauronove vojská a on samotný sa vzdal kráľovi Tar-Calionovi. Bol prepravený na Númenor a to bola jeho skaza, pretože chytro využil vzrastajúcu pýchu a moc Númenirejcov a skazil ich tak, že sa začali otvorene prehlasovať za Pánov zeme a robiť si nárok i na Blaženú ríšu. Všetko vyvrcholilo porušením Prísahy Valar, ktorá na Númenorejcoch ležala a otvoreným útokom proti brehom Blaženej ríše. V tej hodine bol tvar Sveta zmenený a Númenor klesol do hlbín a númenorské vojsko bolo pohltené morom. Tak isto Valinor bol vyzdvihnutý z Kruhov sveta a nikto, okrem Prvorodených, sa už k jeho brehom nemohol dostať. Z potápajúceho sa Númenoru sa podarilo zachrániť hŕstke Verných, ktorí sa nikdy nepripojili k vzbure proti Valar, a tí boli so svojimi loďami zahnaní na pobrežie Stredozeme. Tam sa ich ujal Gil-galad a s jeho pomocou sa natrvalo usídlili na severozápade Stredozeme a vybudovali mocné kráľovstvá za Ered Luin. Tie sa nazývali Arnor a Gondor a vládl im Elendil a jeho synovia Isildur a Anárion.

Avšak Zlo nebolo ani tentoraz zničené, a tak sa aj Sauronovi podarilo ujsť z potápajúcej sa zeme a vrátiť sa do svojej starej zeme Mordor. Od tej doby už nemohol nosiť peknú tvár a začal bojovať s Dúnadanmi, ktorí sa teraz usadili priamo pred bránami jeho zeme. Pretože ale v tej dobe boli ešte ako Dúnadania, tak Eldar mocní, porazili Saurona v bitke Posledného spojenectva pred bránami jeho Temnej veže. Pritom však padli Anárion, syn Elendilov a v boji so samotným Sauronom i Elendil a Gil-galad. Isildur, Elendilov syn uťal Sauronovi z ruky Prsteň a vzal ho - i napriek radám o jeho zničení - ako odplatu za bolesť, ktorú Sauron spôsobil. Ten na dlhú dobu zmizol zo sveta, ale ne definitívne, pretože Prsteň nebol zničený. Isildur si ho ale neužil dlho, lebo pri návrate na sever bol prepadnutý zo zálohy škretím vojskom a pri úteku, keď plával vo Veľkej rieke ho Prsteň zradil a on bol zabitý škretími šípmi.

Dlhá roky ležal Vládnuci prsteň v bahne na dne Anduiny, dokiaľ ho nenašiel Stat menom Déagol. Jeho priateľa Sméagola však pri pohľade na Prsteň posadla túžba vlastniť ho, a tak Déagola zabil. Sám potom utiekol i s prsteňom do hlbín pod Hmlistými horami a prebýval tam až do príchodu hobita Bilba Pytlíka. Bilbo prsteň úplnou náhodou našiel v tme, keď blúdil chodbami a čoskoro zistil, že to nie je len tak obyčajný prsteň. Po mnohých rokoch, keď ho používal, ak potreboval náhle zmiznúť alebo byť nevidený, ho predal svojmu synovcovi Frodovi. Vtedy už sa Sauron opäť prehlásil a začal po Prsteni pátrať, pretože sa zistilo, že sa nestratil, ako sa najprv dúfalo. Preto Múdri navrhli, aby bol urýchlene dopravený na miesto svojho vzniku a tam, v Puklinách osudu nadobro zničený. Touto nebezpečnou úlohou bol poverený práve Bilbov synovec Frodo, a po mnohých útrapách, ktoré opisuje Červená kniha Západnej Marky, sa mu nakoniec podarilo poslanie splniť. Tak skončil Sauron i moc Troch elfských prsteňov ako bolo predpovedané.

O tom, kto nosil Sedem a Deväť prsteňov sa vie málo alebo vôbec nič, ale o Strážcoch Troch prsteňov elfov je známe viac.

Tieto prstene boli zverené Gil-galadovi, ktorý dal po jednom Elrondovi a Galadriel. Sám si nechal Červený prsteň Naryu a nosil ho, dokiaľ neodišiel s Elendilom do Vojny Posledného spojenectva. Vtedy ho predal Círdanovi a ten ho strážil až do príchodu Gandalfa zo Západu. Tomu potom Narya dlho a výdatne slúžila a nakoniec na jeho ruke opustila Stredozem a odplávala na Ďaleký Západ. Elrondov prsteň bola Vilya, Modrý prsteň a jeho moc udržovala krásu a nezdolnosť Imladrisu, kam sa nakoniec uchýlil. Prsteň s diamantom, Nenyu nosila najkrásnejšia elfská Pani v Stredozemi - Galadriel. Vďaka tomuto prsteňu Lórien rozkvital a Jar v ňom zdanlivo nikdy nekončila. Ale po zničení Jedného i on stratil svoju moc a Lórien, rovnako ako ostatné elfské ríše v Stredozemi začal upadať. Všetky Tri prstene nakoniec odplávali na prstoch svojich Strážcov na Ďaleký Západ.

Späť