Obyvateľstvo Stredozeme
niečo o rozložení národov a rás

Autor: Tomáš "Frey" Mašek, Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Rovnako, ako je to aj pri obyvateľoch nášho Prvotného sveta, aj Tolkienove Slobodné národy prežívali s tým, ako plynul čas, rozmach aj úpadok. Ako kľúčové, pre jednotlivé príbehy tu boli zvolené tri obdobia: Prvý Vek za Dlhého mieru, Druhý Vek v Númenore a Tretí Vek krátko pred Vojnou o Prsteň. Pre nedostatok presných údajov je uvedená iba relatívna hustota osídlenia.

Prvý vek

Keď sa Noldor náhle vrátili z Valinoru, našli väčšinu Beleriandu už osídlenú národom oveľa početnejším: Sindar a Zelenými elfami z Ossiriandu. Usadili sa preto v neschodných vysočinách severne od Beleriandu a obliehali Morgotha. Niekoľko oblastí bolo prázdnych: Lammoth, Ard-galen a Lothlann, po odchode Turgonovho ľudu do Gondolinu aj Nevrast, neprístupné výšiny, ako stredný Dorthonion, Dimbar, Údolie strašnej smrti, kde sídlila Ungoliant, mokriny a zarastený les Taut-im-Duinath. Behom Dlhého mieru sa poprvýkrát objavili Smrteľní ľudia a pripojili sa k elfom. Mnohí zostali východne od Doriathu v Estolade. Tí, ktorí odtiaľ odišli sa usadili v severovýchodnom Dorthonione, lese Brethilu a južne aj severne od Ered Wethrin.
V západných zemiach žili ešte dva ďalšie slodobné národy – trpaslíci a enti. Trpaslíci dolovali na východnej strane Modrých hôr a mali svoje veľké sluje v Belegoste a Nogrode. Napriek tomu, že prišli do Beleriandu za prácou, ich prítomnosť bola len prechodná. Enti zjavne chodili po lesoch, pretože o mnohých z nich sa hovorí v Stromovousovej piesni a tiež pobili trpaslíkov, ktorí zabili Thingola.
Východne od Modrých hôr sa po rozľahlých lesoch túlali Temný elfovia a enti, zatiaľ čo ľudia postupovali do otvorenejších území. Ako sa predkovia Edain sťahovali na západ, niektorí sa cestou usadzovali: východne od Temného hvozdu, v údolí Anduiny a v Eriadore. Stali sa predkami Rhovanionských, lesných ľudí, Meddědovcov, ľudí z Dolu a ľudí, s ktorými sa stretol Aldarion v Druhom veku. Ľudia iného pôvodu osídlili údolie Bielych hôr a sťahovali sa na sever do Vrchoviny a dokonca až do Hůrky. V niektorých oblastiach žili aj Drúadani, predkovia Divokých ľudí z Drúadanu. Hŕstka z nich sa vraj dokonca presťahovala do Brethilu. Iní ľudia žili ďaleko na východe a na juhu v Rhûne a Harade. Ľudia dokonca prenikli aj do ľadových končń v okolí Železných hôr. Boli to Forodwaith, „severní ľudia“. Ich potomkovia Lossothovia zostali v tomto kraji chladu aj po zaplavení západných zemí.

Druhý vek

Na Númenore sa presídlení Edain rozšírili po celom svojom novom území a ich počet do konca veku mnohonásobne vzrástol. Najhustejšie osídlenie mal Arandor, „Králova zem“, ku ktorej patrily mestá Armanelos a Rómenna. V raných dobách bol veľký prístav aj v Andúnië, avšak s tým, ako sa Edain odcudzovali elfom, bol postupne opúšťaný.
Na západnom brehu boli aj iné prístavy a na juhu rybárske dediny, avšak najväčšia časť ostrova bola využívaná poľnohospodársky, značnou populáciou roľníkov, pastierov a lesníkov. Úplne neobývaná bola iba Meneltarma, nehostinné severné kopce a bažiny na juhu.

Tretí vek

Na konci Tretieho veku bolo obyvateľstvo Stredozeme značne rozptýlené. Elfovia stále odplavávali na Západ, dokiaľ nezostali len tí, ktorí sídlili v SV Temnom hvozde, Lóriene, Roklinke a pri Šedých prístavoch. Trpaslíci boli vyhnaní zo svojich domovov v Mlžných aj Šedých horách, Železných horách av Osamelej hore.
Ríša Arnor bola prakticky vyľudnená vojnou a morom. V celých rozlohách Eriadoru bolo zjavné osídlenie iba v Kraji a v Hůrke; územie za nimi sa nazývalo Pustiny. Na severe žili Lossothovia a západne od Železného pasu sídlili ľudia ešte vo vrchovine a pozdĺž pobrežia.
Gondoru sa darilo lepšie. Mnoho tamojších ľudí žilo v mestách a v zemiach južne od Bielych hôr, na pobrežiach a dokonca aj v horských údoliach. Severne od hôr sa usadili Rohirovia. Najpočetnejšie osídlili oblasť okolo Edorasu a v Západných úvaloch. Vysočina sa využívala hlavne k pastvinárstvu.
V horných údoliach Anduiny a okolo Osamelej hory ľudí pomaly pribúdalo a zrejme stále sídlili východne od Temného hvozdu. Za jazerom Rhûn a južne od Mordoru v Chande, Harade a hlavne v Umbare žili Východňania a Južania – spojenci Sauronovi.
Po Bitke piatich armád bolo skřetov „málo a byli… vyděšení“, avšak o púhych 77 rokov neskôr sa opäť množili. Saruman si vybudoval vojsko, Dol Guldur bol znova dobytý a severozápadný Mordor sa naplnil hemžením obrovských zástupov.

Tomáš „Frey“ Mašek

Zdroj: Atlas Stredozeme

Späť