Hobiti - Sťahovanie hobitov
Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00
Hobiti po celé veky kľudne žili vo svojich rodných zemiach v severných údoliach Anduiny. Postupom rokov sa rozdelili na tri vcelku oddelené skupiny: Plavínov, Chlponožcov a Statov. Príslušníci týchto jednotlivých skupín (kmeňov) sa líšili spôsobom života (ako je popísané vyššie) a bývaní. Plavíni, najsevernejší zo skupín, žili v lese. Chlponožci mali radi vrchoviny a hĺbili si domy v úbočiach kopcov. Statovia zrejme žili najďalej na juh a dávali prednosť nížinám a brehom riek.Za pôvodnú vlasť hobitov bolo označované územie na západnej strane Veľkej rieky medzi Kosatcovou riekou a Skalbalom - teda tam, kde kedysi žili Rohirovia. Tento predpoklad podporuje smer ich sťahovania: Plavíni prekročili Hmlisté hory severne od Roklinky, zatiaľ čo Statovia vystúpili červenorožským priesmykom. Je možné predpokladať, že hobiti nemali v úmysle pôvodné územie opúšťať, avšak vzrastal počet ľudí a neďaleký Veľký zelený hvozd začínal prepadať zlu. Tak začali dni ich putovania. V roku 1050 Tretieho veku odišla časť Chlponožcov na západ do Eriadoru, niektorí až k Vetristej. Asi o sto rokov neskôr sa k nim pripojili ako Plavíni, tak Statovia. Plavínov bolo málo a zmiesili sa s Chlponožcami a Statmi z Kútca, avšak mnoho Statov sa usadilo stranou pri Tharbade a vo Vrchovine.
V roku 1300 museli tí, ktorí žili na severu, opäť utekať pred Angmarom. Niektorí Statovia odišli na juh a pripojili sa k príbuzným na Vrchovine, iní sa vrátili do Divočiny, kde žili pri Kosatcovej rieke - predkovia smutne presláveného Sméagola - Gluma , ale väčšina hobitov sa odsťahovala na západ. Najranejšie a najvýznamnejšie sídlisko bolo v Hôrke a hlavne v Hôrke. Založené bolo i mnoho ďalších prívetivých dedín, ktoré však boli zrejme neskôr opustené a zabudnuté. V roku 1601 odišla veľká skupina hobitov z Hôrky na západ cez rieku Baranduinu, kde sa k ním po tridsiatich rokoch pripojili Statovia z Vrchoviny, a nakoniec sa väčšina ich ľudu (ale ešte nie všetci) usadila práve tam, v Kraji.