Elfovia - Teleri a Nandor

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

TELERI

Boli poslední zo sprievodu Eldar, ktorí dorazili do Valinoru. Pretože však museli najdlhšie čakať na "prevoz" ich reč sa vyvíjala inak než u Vanyar či Noldor. Za túto dobu čakania si zamilovali vôňu a hudbu mora a preto i po svojom príchode do Zemí neumierajúcich zostali a usadili sa na pobreží, stranou od ostatných dvoch rodov.

Boli tri čeľade elfov, ktoré sa za hviezdnych vekov vydali na Veľkou púť z Východu Stredozeme do Zemí neumierajúcich. Prvé dve sa volali Vanyar a Noldor a ako prví z elfského zástupu došli do Zemí neumierajúcich za Veľkým morom. Ľud tretí bol najpočetnejší, a tak putovali cez kraje Stredozeme najpomalšie. Behom Veľkej púti sa Teleri stali roztriešteným a rozdeleným ľudom.

Teleri zostali stáť na hraniciach Západu Stredozeme a báli sa prekročiť Veľkú rieku Anduinu a Hmlisté hory. Niektorí elfovia sa odtrhli a šli na juh do údolia Anduiny, kde žili mnoho storočí. Hovorilo sa im Nandor a za pána si vzali istého Lenwëho.

Hlavný voj Teleri však pokračoval k západu cez Hmlisté a Modré hory do zeme, ktorá sa neskôr nazývala Beleriand. Vtedy došlo k najväčšiemu rozdeleniu Teleri. Všetci táborili vo veľkom hvozde za riekou Gelion, keď tu sa im stratil ich kráľ Elwë Singollo, ktorý ako jediný z nich uvidel Stromy Valar v Zemiach neumierajúcich. Elwë vkročil do lesa Nan Elmothe a tam upadol do zakliatia lásky k Maie Melian. V tom očarovaní zostával, roky plynuli a jeho ľud ho hľadal. Časť, ktorá si hovorila Eglath, "opustení", bez neho nechcela ísť ďalej. Zostali mu verní, dokým sa nakoniec nevrátil s Melian ako svojou nevestou. Eglath boli premenovaní na Sindar, "Šedých elfov", a pod týmto zväzkom elfa a Maii vybudovali behom hviezdnych rokov najmocnejšie elfské kráľovstvo v Stredozemi.

Dávno predtým, než sa kráľ Elwë vrátil, prijala však väčšia časť Teleri za kráľa jeho brata Olwëho a odobrala sa na západ k Veľkému moru. Tam čakali na znamenie Valar, že ich privedú do Zeme neumierajúcich. Dlho čakali na pobreží Stredozeme a zamilovali si more pod hviezdami. Na pobreží si spievali smutné a statočné piesne. Boli zo všetkých elfov najľúbeznejší speváci a najviac milovali more. Niektorí im hovorili Lindar, "speváci", a iní Falmari, "morskí elfovia". Keď Maia !!!vlnobití Ossë počul elfské piesne, prišiel k nim a spieval im o vlnách a mori. Od Ossëho sa veľmi poučili o mori a ich láska k vzhľadu a zvukom oných búrnych brehov Stredozeme ešte vzrástla.

Tak sa stalo, že keď Pán vôd Ulmo priplával k Teleri s ostrovom bez koreňom, ktorý bol loďou, niektorí z tej čeľade sa putovania opäť zriekli. Dostali meno Falathrim, "elfovia z Falasu", a zostali z lásky k pobrežiu Stredozeme. Zvolili si za pána Círdana a usídlili sa v prístavoch Brithombaru a Eglarestu. Neskôr sa stali prvými staviteľmi lodí v Stredozemi.

Najväčšia časť Teleri odišla s Ulmom na západ, aj napriek tomu, že Ossë ich sledoval a spieval im a nedovolil im zabudnúť na požehnanie mora. Keď Ulmo videl, ako milujú vlny, nechcel ich odviesť z dosahu mora. Keď teda doplával na dohľad Zemí neumierajúcich, nedopravil ich na pobrežie, ale zakotvil ostrov v zátoke Eldamaru na dohľad svetla zeme ich príbuzných, aj keď mimo ich dosah. Púť Teleri sa opäť prerušila a jeden vek opäť žili oddelene od svojich príbuzných. Ich jazyk sa pobytom na Tol Eressëi, "osamelom ostrove", zmenil; vždy mali na jazyku zvuky more a ich jazyk už nebol jazykom Vanyar a Noldor.

Valar sa však na svojho brata Ulma hnevali, pretože chceli priviesť Tretiu čeľaď až na pobrežie svojej ríše. Na ich výzvu sa Ulmo obmäkčil a poslal ešte raz Ossëho, aby ich učil. Ossë ich, aj keď nerád, naučil umenie stavať lode, a keď boli lode postavené, Ulmo poslal obrovské labute, ktoré nakoniec dovliekli Teleri do Eldamaru.

Teleri boli vďační, že konečne dospeli na koniec svojej púte, a byli vrele uvítaní. Noldor a Vanyar prišli z mesta Tirionu na Túně s mnohými darmi z drahokamov a zlata. A Teleri časom spoznali svetlo Stromov a múdrosť ľudu Valar.

So svojím kráľom Olwëm budovali krásne sídla z perleti a lode podobné Ulmovým labutiam, s očami a zobákmi z gagátu a zlata. Svoje mesto nazvali Alqualondë, totiž "labutí prístav". Zostali blízko vĺn, ktoré sa naučili milovať, chodili po pobreží alebo sa plavili po zátoke Eldamaru. Teleri byli šťastný ľud a zostávajú takí; ich lode stále vyplávajú z klenutej, morom tesanej brány ich prístavu a mesta. O vojne a sporoch vedia málo. Starajú sa o more, lode a spev. To sú ich hlavné radosti.

Vojnu zažili dvakrát a po každý raz úplne nečakane. Po prvýkrát, ako rozprávajú "Aldudénië", príbeh o zatmení Valinoru, prišiel k Teleri do Alqualondë Fëanor, pán Noldor, a prial si od nich lode, aby odplával do Stredozeme a mohol pomstiť otcovu smrť a vydobyť späť od Morgotha silmarily. Kráľ Olwë jeho prianie odmietol, a tak bojovní Noldor mnoho Teleri pobili a lode im vzali. To bolo prvé zabíjanie elfov elfmi, o ktorom sa v Arde vie. Vždy bolo chápané ako veľké zlo a nikdy sa neprestalo Fëanorovym synom vyčítať.

Ešte raz a naposledy si Teleri z Alqualondë vyskúšali boj. Bolo to vo Vojne hnevu, keď Valar, Maiar a Eldar išli do Veľkej bitky na konci Prvého slnečného veku a porazili vzbúreného Valu Melkora, ktorého elfovia nazývali Morgoth. Ani vtedy však Teleri nebojovali, ale iba na svojich lodiach prepravili vanyarských a noldorských bojovníkov cez Západné more zo Zemí neumierajúcich do Stredozeme. Aj napriek tomu, že boli ochotní Noldor pomôcť, nechceli za nich umierať na bojovom poli, pretože sa dobre pamätali na prvé Zabíjanie rodných.

"Akallabeth" rozpráva, že keď Númenor roztrhal vnútornosti sveta pri svojom páde, sféry smrteľníkov a nesmrteľných sa oddelili. Od tej doby mohli priepasť medzi sférami prekonať len lode Teleri. Krásne biele labutie lode Teleri sú divom a zázrakom a smrteľný svet už nikdy nič podobného neuvidel, aj keď v zátoke Eldamaru sa doposiaľ plavia a budú sa plaviť až do zrušenia Eä.


NANDOR

Boli tri čeľadi elfov, ktoré sa vydali na Veľkú púť k Zemiam neumierajúcich. Treťou a najpočetnejšou boli Teleri, a pretože ich bolo toľko, pohybovali sa najpomalšie a vyskytol sa u nich väčší počet tých, ktorí nedokázali alebo nechceli dôjsť až na koniec, než u druhých dvoch čeľadí. K prvému rozdeleniu behom púte došlo, keď Teleri zostali stáť pred Veľkou riekou Anduinou a za ňou uvideli Hmlisté hory. Táto mohutná hrádza elfov zdesila, a tak miesto toho, aby riskovali prechod, Lenwë, jeden z vodcov Teleri, odviedol svoj ľud po prúde Veľkej rieky Anduiny a žili potom na miestach, ktoré iní z ich príbuzenstva nepoznali; boli nazývaní Nandor, "tí, ktorí sa obracajú naspäť". Boli túlavým lesným ľudom a v lesnej múdrosti sa im nikto nevyrovnal, rovnako ako v znalosti kelvar a olvar Stredozeme. Lovili lukom a mali zbrane z niektorých neušľachtilých kovov, nevedeli však kovať oceľové zbrane, ktorými by bojovali so zlými tvormi, ktoré neskôr prišli zo Severu.

Viac než dva hviezdne veky žili Nandor v mieri v zemiach, ktorými sa túlali, v údoliach Anduiny. Niektorí prekročili Biele hory a vstúpili do Eriadoru. Boli stále znalejší lesov a vôd, ale keď ich napadli zlé bytosti, boli nepripravení a ich počet sa začal tenčiť. Mnohých pobili zástupy škretov v oceľových topánkach, tlupy kamenných trolov a svorky hladných vlkov.

Mnohí Nandor sa vďaka svojej lesnej múdrosti skryli pred číhajúcou hrôzou, avšak Denethor, syn kráľa Lenwëho, k sebe zhromaždil mnoho Nandor a opäť sa vydal na dávno opustený pochod na Západ. Hľadal príbuzných, ktorí by mu pomohli, pretože Nandor sa dopočuli o moci Sindar, vedených tým, ktorý býval kráľom všetkých Teleri, Elwëm Singollom, ktorý sa teraz volal Thingol. Denethor prekročil Modré hory a vstúpil do Beleriandu, takže priviedol väčší počet Nandor opäť pod zvrchovanosť ich právoplatného kráľa. Sindar ich uvítali, poskytli im ochranu, naučili ich niektorým vojnovým schopnostiam a udelili im k obývaniu Ossiriand, "sedmoriečie". Už sa im nehovorilo Nandor, ale Laiquendi a Zelení elfovia, pre ich lásku k zeleným lesom, a pretože sa obliekali do zeleného, aby v očiach nepriateľa splývali s lesom. A tak vo veku pred východom Slnka blažene žili pri riekach a vo hvozdoch Ossiriandu a sladký spev Laiquendi súperil s melódiami slávikov.

Späť