Lin Carter: Zákulisí Pána prstenů
...oživme spomienku...

Autor: Matej "Ganjalf" Tejbus, Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Tak som si zas raz prečítal jednu z tých publikácii, ktoré sa snažia neustále oživovať spomienky a slávu pána J.R.R.Tolkiena. Kniha u nás vychádza (ako inak) v dobe, kedy prichádza do kín prvý diel triológie Pána prsteňov, čo by sa dalo považovať za jasný marketingový ťah. Avšak na rozdiel od niektorých iných sa v tomto prípade jedná len o znovu vydanie (alebo reedíciu), ktorá prvý krát vyšla v USA v roku 1969. Teda v dobe, kedy ešte Tolkien žil. Či túto knihu tiež čítal sa v knihe pochopiteľne neuvádza. Mi tuná na týchto našich lúkach a hájoch môžeme za preklad tejto knihy vďačiť istej Stanislave Pošutovej. Chvála jej. Ale naspäť ku knihe. Autor knihy ju sám považuje za akúsi prvú serióznu a vážnu kritickú štúdiu o Tokienových dielach, respektíve hlavne o Pánovi Prsteňov. Kniha sa snaží poukázať na pôvod niektorých Tolkienových zámerov a myšlienok a tiež sa snaží čitateľovi vniesť jasné svetlo do niektorých skutočností ohľadne Pána prsteňov. Je tu vidieť obrovská snaha autora žánrovo charakterizovať a zaradiť Pána Prsteňov do Európskych literárnych tradícii, čo tak odhadom zaberá asi polovicu celej knihy. Vykresľuje tu svoje zábavné pátranie po prameňoch, s ktorých Tolkien čerpal a s ktorých pravdepodobne prevzal niektoré mená, či charaktery vecí a postáv. Autor poukazuje na niektoré spojitosti Pána Prsteňov A Hobbita s klasickými stredovekými románmi, či severskými ságami ako sú napríklad známi Beowulf, či (aspoň mne) menej známa severská Edda. V knihe poukazuje aj na Tolkienov jasný vplyv na niektorých vybraných autorov neskoršej Fantasy literatúry a aj ich následne hodnotí.

Celá kniha by sa dala rozdeliť do takých troch pomyslených základných častí. V tej prvej nás autor oboznamuje s faktami okolo Tokienovej osobnosti. O jeho živote, o práci a v neposlednej rade o tom ako to bolo vlastne s napísaním dotyčných kníh a o čom vlastne tie knihy sú. (Ak niekto budete túto knihu niekedy čítať a ak ste čítali Pána Prsteňov kľudne tieto kapitoly vynechajte a ušetríte si tým dobrých 30 strán). V tej druhej časti už prichádza na rad ťažká odborná filozofia a neprehliadnutelná profesionalita pána Cartera vo svojom obore nakoľko tu sa snaží o zaradenie Pána Prsteňov do niektorého z existujúcich žánrov Európskej literatúry. No osobne si myslím, že v niektorých vysvetľovaniach zašiel autor do takých podrobných detailov samotného literárneho štýlu, že som miestami zabudol o čom vlastne čítam. Namiesto o Tokienovi a jeho dielach mi to skôr prišlo ako rozsiahla učebnica literatúry s prvkami dejepisu. Ale dáko sa mi nakoniec podarilo prekúsať aj túto najrozsiahlejšiu časť a tým som vstúpil do mojej pomyslenej tretej časti. Tá by sa dala celkom pekne nazvať Tolkienove základné pramene. Autor v nich teda vysvetľuje a pátra po spojitostiach mien, príbehových dejov a zápletiek, miest a vecí nachádzajúcich s v Tolkienových knihách s inými literárnymi dielami, ktoré podľa autora mali zásadný vplyv na Tolkiena pri písaní Pána Prsteňov. Ako záver tejto časti je tam ešte niečo ako Post Scriptum, kde Lin Carter poukazuje na vtedajšiu Fantasy literatúru a ich autorov, ktorí boli podľa neho Tolkienovými dielami inšpirovaní.

A aby ste za tí peníze dostali ešte viac, nachádzajú sa v knihe aj dva dodatky a to dodatok A a dodatok B.

Môj názor znie, že každý správny Tolkienachtivý fanúšik, by si mal túto knihu prečítať. Ale na druhej strane skutočne zásadný význam by preňho mala len v prípade, že by aspoň minimálne poznal knihy, s ktorými Lin Carter Pána Prsteňov porovnával a taktiež keby bol dotyčný vzdelaný v oblastiach Európskych literárnych žánrov od skorého antického obdobia až po súčasnosť. Alebo keby sa nebodaj rozhodol o Tokienovi písať diplomovku.

Ganjalf, posledný z radu čarodejov