Listy Otca Vianoc (1931)

Autor: Dagmar "Ramgad" Ďurechová a spol., Pridané: 18. 12. 2010, 10:24

Anglické deti píšu na Vianoce listy Otcovi Vianoc (Father Christmas). A ak máte to šťastie, že vaším otcom je spisovateľ s neuveriteľnou fantáziou, zmyslom pre detail a rozprávačským talentom, môže sa stať, že vám Otec Vianoc napíše späť. A každý rok posiela listy plné legiend a príbehov o jeho živote na Severnom póle.

Listom z roku 1931 začína magické obdobie, v ktorom sa už odpovede Otca Vianoc neobmedzujú na pár fráz. Tolkienove deti rastú a chcú počuť viac o dobrodružstvách zo Severu. Svoje si pridá aj Polárny medveď - spoznáte ho podľa hrubšieho písma a gramatických chýb.

Ako vianočný darček Vám Spoločenstvo Tolkiena pripravilo preklad tohto listu do slovenčiny.

---

Dom na útese
31. októbra 1931

Drahé deti,

už som od Vás dostal niekoľko listov! Začali ste zavčasu. Ja som nad Vianocami ešte nezačal premýšľať. Tento rok bolo na Severe veľmi teplo a až doposiaľ nasnežilo veľmi málo. Zatiaľ len zbierame vianočné drevo na kúrenie.

Tým chcem povedať, že teraz, keď už začala zima - zajtra budeme mať vatru - budú moji poslovia pravidelne robiť obchôdzky a budem rád, keď od vás dostanem list: najlepší čas na jeho odoslanie je v nedeľu alebo v stredu večer.

Polárny medveď sa má celkom dobre a pekne poslúcha – aj keď nikdy neviete, čo urobí, keď začne vianočný zhon. Pozdravujte odo mňa Johna¹.

Váš milujúci

Mikuláš, Otec Vianoc

Som rát, že sa už Otec Vianoc zobudil. Prespal skoro celé toto horúce leto. Kcel by som, aby sme mali sneh. Môj kožuch je celkom zažltnutý.

S láskou Polárny medveď

---

Dom na útese,
Severný pól
23. decembra 1931

Moje drahé deti,

dúfam, že sa vám budú páčiť tie drobnosti, ktoré som Vám poslal. Zdá sa, že Vás teraz najviac zaujímajú železnice, takže Vám posielam zväčša veci toho druhu. Posielam toľko pozdravov ako vždy, vlastne viac. Obaja, starý Polárny medveď i ja, sme sa potešili toľkým milým listom od Vás a Vašich zvieratiek. Ak si myslíte, že sme ich nečítali, tak sa mýlite. Ak ale zistíte, že mnohé veci, o ktoré ste prosili, neprišli, a možno ich neprišlo ani tak veľa ako inokedy, pamätajte, že na celom svete je tieto Vianoce strašné množstvo chudobných a hladujúcich ľudí.

Ja (a aj môj Zelený brat) sme museli urobiť zbierku jedla, šatstva a aj hračiek pre deti, ktorých otcovia, mamy ani priatelia im nemôžu dať nič, niekedy ani večeru. Viem, že tí Vaši na Vás nezabudnú.

Tak, moji drahí, dúfam, že budete tieto Vianoce šťastní a nebudete sa hádať, a že sa všetci spolu pekne pohráte so železnicou. Nezabudnite na starého Otca Vianoc, keď budete rozsvecovať stromček.

Ani na mňa!

Ako som vám už hovoril, naďalej bolo tu hore teplo – nie tak, že by ste to vy nazvali teplom, ale teplo na Severný pól, s máličkom snehu. Severopolárny medveď, nechcem naňho ukazovať prstom, bol následkom toho lenivý a ospalý a veľmi pomalý pri balení alebo hocijakej práci okrem jedenia. Tento rok sa vyžíval v skúšaní a ochutnávaní balíčkov s jedlom (vraj aby zistil, či sú čerstvé a dobré).

Niegdo musel – a našiel som kôstky v niektorých rozienkach.

Ale to nie je to najhoršie – ťažko by som zistil, že sú Vianoce, ak by neurobil niečo bláznivé. Nikdy neuhádnete, čo urobil tentokrát! Poslal som ho dole do jednej z mojich pivníc – voláme ju Praskierka – kde skladujem tisícky krabíc s praskavkami² (určite by ste ich radi videli, rad-radom, všetky s otvoreným vekom, aby bolo vidieť farby).

Teda chcel som 20 krabíc, a bol som zaneprázdnený triedením vojačikov a farmárskych vecí, takže som poslal jeho. A on bol tak lenivý, že vzal dvoch Snehuliačikov (ktorí tam dole nesmú chodiť), aby mu pomohli. Začali vyťahovať praskavky von z krabíc a on sa ich snažil spakovať (teda dať chlapcom po ušiach), oni sa uhli, medveď sa prekotil a nechal sviečku padnúť priamo PUF! medzi moje delobuchy a krabice s prskavkami.

Počul som ten rámus a cítil som zápach v hale. A keď som sa prihnal dole, nevidel som nič okrem dymu a syčiacich hviezdičiek. Starý Polárny medveď sa váľal po zemi s prskajúcimi iskrami v kožuchu: na chrbte má kúsok vypálený celkom dohola.

Vyzeralo to dobre!
To je tam, kde Otec Vianoc vylial šťavu z mäsa na môj chrbát počas večere!

Snehuliačikovia burácali smiechom a potom utiekli. Povedali, že to bol ohromný pohľad – ale neprídu na môj večierok na Sv. Štefana, užili si už toho viac než dosť.

Istý čas tu pobývali dvaja synovci Polárneho medveďa – Paksu a Valkotukka (znamená to vraj „tučný a „bielosrstý“). Sú to bacuľaté polárne medvieďatá a sú veľmi zábavné, keď sa štuchajú a váľajú. Ale nabudúce ich tu budem mať na Štefana a nie práve v čase balenia. Minulý týždeň som sa o nich potkol štrnásťkrát za deň.

A Valkotukka prehltol klbko červeného povrázku, lebo si myslel, že je to koláč. V brušku sa mu celé zamotalo a mal zapletený kašeľ – nemohol v noci spať, ale podľa mňa si to celkom zaslúžil, za to, že mi dal do postele cezmínu.

Bolo to to isté medvieďa, ktoré včera nalialo všetok čierny atrament do ohňa – aby urobilo noc: podarilo sa a bola poriadne smradľavá a zadymená. Minulú stredu sa nám stratil Paksu a našli sme ho vo štvrtok ráno spať v kredenci v kuchyni. Zjedol celé dva ešte surové pudingy. Zdá sa, že dospievajú rovnako ako ich strýko.

To neni pravda!

Dovidenia teda. Čoskoro znovu vyrazím preč na cesty. Neverte žiadnym obrázkom, na ktorých ma uvidíte v lietadle alebo v automobile. Neviem šoférovať a ani nechcem a aj tak sú pomalé (a navyše smradľavé). Nedajú sa porovnať s mojimi vlastnými sobmi, ktorých si sám cvičím. Tento rok sa majú všetky veľmi dobre a očakávam, že moje zásielky dôjdu načas. Tieto Vianoce mám niekoľko mladých z Laponska (skvelé miesto pre čarodejníkov a tieto sú čarovne rýchle).

Škoda!

Jedného dňa vám pošlem obrázok mojich sobích stajní a skladov s postrojmi. Predpokladám, že John³ si zavesí pančuchu tento posledný raz, hoci už má vyše štrnásť rokov. Ale ja nezabúdam na ľudí, aj keď už vyrástli z pančuchového veku, až kým nezabudnú oni na mňa. Takže vás VŠETKÝCH s LÁSKOU pozdravujem, a hlavne malú PM⁴, ktorej sa práve začína pančuchový vek. Dúfam, že bude šťastný.

Váš milujúci

Otec Vianoc

P.S. Toto všetko kreslil Severopolárny medveď. Nemyslíte, že sa zlepšuje? Ale ten zelený atrament je môj a nepoprosil oň.

---

Poznámky prekladateľov:

1. JRRT
2. Praskavka (angl. Christmas cracker) je kartónová tuba zabalená do lesklého farebného papiera, na oboch koncoch stočeného, takže vyzerá ako salónka väčších rozmerov. Pri potiahnutí za oba konce dôjde k slabému pyrotechnickému efektu (prasknutiu) vďaka chemicky impregnovanému pásiku ukrytému vo vnútri. Farebný obal sa roztrhne a obsah tuby v podobe papierového klobúčika či korunky, sladkostí, drobných hračiek, papieriku s vtipom alebo mottom a pod. vypadne von. Praskavky sú neoddeliteľnou súčasťou Vianoc vo Veľkej Británii a v krajinách Commonwealthu.
3. John Francis Reuel Tolkien (*1917 - 2003) - najstarší Tolkienov syn, v 1931 mal 14 rokov
4. Priscilla Mary Anne Reuel Tolkien (*1929) - Tolkienova dcéra, v 1931 mala 2 roky.

Tieto listy boli preložené a spolu s ilustráciami zverejnené s láskavým dovolením vydavateľstva HarperColins Publishers.
These letters were translated and published together with illustrations with a kind permission of HarperCollins Publishers.

Diskusia

Späť