5. stretnutie Spoločenstva Tolkiena
...nevydarený Shadowrun?...

Autor: Katarína "Crankia" Jurdáková, Pridané: 23. 11. 2002, 00:00

23. novembra roku pána 2002 sa po miernom organizačnom chaose konalo piate „veľké“ stretnutie Spoločenstva Tolkien.
Čas stretnutia bol po menších nejasnostiach určený na hodinu dvanástu, miestom na schod druhý v dvorane verejnej s hromovým hlasom z nebies (tak raz ktosi pomenoval hlavnú stanicu).

Keď som sa teda tradične meškajúc prihrnula k stanici, do hlavnej haly som sa ani nedostala, lebo už z diaľky ma upútala postava „drobčeka“ Depresa, ktorý stál spolu z malým hlúčikom pred vchodom do stanice. Spomínaný hlúčik tvorili Elfinka, Randir (ktorého som minule označila za Miša 1, za čo sa mu hlboko ospravedlňujem) a „votrelec“ Maťo. O Chvíľku sa (znovu) pripojil Pán sietí Frey, z mešcom čerstvo naplneným v „tajomnej skrinke, čo po napísaní špeciálnej formulky vyčarúva platidlá“, zvanej tiež Bankomat :).

Tak sme si teda peknučko sedeli na lavičkách pred stanicou, vyhrievali sa na zubatom októbrovom slniečku a zisťovali kde sú ostatní čo prisľúbili účasť. Majster bylinkár (Ganjalf) mal prísť neskôr za nami, Shadowovi meškal vlak a GameMaster (Redhawk) bol telefonicky prekvapený zmenou času stretnutia (z dôvodu zlyhania prenosu informácií), ale sľúbil, že sa čo najrýchlejšie dostaví. Keď asi o 20 minút dorazil zmeškaný elfský Mág, vyrazili sme k Matúšovi. (Táto krčma sa pomaly ale isto stáva miestom našich stretnutí za chladného počasia.)

U Matúša sme opäť obsadili veľký stôl, strategicky umiestnený pri záchode a biliardovom stole. Práve sme si zaobstarali zálievku pre smädné krky, keď sa pridružil Ganjalf, a nejakú tú chvíľku po ňom aj člen najočakávanejší, GameMaster RedHawk. Takže, ako aj z prezenčnej listiny vyplýva , na 5. stretnutí spoločenstva sa zúčastnilo 9 ľudí, menovite: Shadow, Frey, Ganjalf, Randir, Elfinka, Depres, Redhawk a Crankia, plus „votrelec“ a Depresov kamarát Maťo.

Keď sme už boli konečne kompletní a pripilo sa na zdravie oslávencom , začal sa hrať Shadowrun. (Vysvetlenie pre nezainteresovaných: ShadowRun je strategická roleplay hra. Ak poznáte Dračí Doupě, tak isto viete o čom hovorím. Jej dej sa ale odohráva v budúcnosti, keď sa pod vplyvom záhadného vírusu a rádioaktívneho ožiarenia začalo určité percento detí rodiť ako elfovia, orkovia a hobiti.. Vskutku zaujímavá hra, ale na rozdiel od „Dračáka“, používate okrem mečov a kúziel aj najrôznejšie výdobytky techniky)

Musím ale priznať, že hra samotná nestála za veľa, (asi aj preto že nás bolo 8 a mali sme problémy so vzájomnou koordináciou a dohadovaním sa), zato sme sa ale celkom dobre bavili na rôznych (aj) mimo - herných rečiach a historkách. V podstate sa toho viac nahovorilo ako zahralo, ale myslím že doteraz sa nikto nesťažoval. (tak to by si sa divila, s Redhawkom sme sa dohodli, ze hrat budeme nabuduce iba styria a bude to tajné - tzn. nebude to na oficilanom velkom stretku - aby sme si aj naozaj zahrali ;) - pozn. Frey)

Približne o piatej sa kvôli dôležitým a neodkladným povinnostiam začali zberať na odchod Frey s RedHawkom (zbieranie sa na odchod je celkom pekne zachytené na jednej z fotiek), a my ostatní sme sa tiež odhodlali k odchodu, ktorému ale predchádzalo skupinové foto a nájdenie RedHawkovej stratenej kocky.

Myslím, že kvôli objasneniu nášho ďalšieho blbnutia a niektorých fotiek, by bolo vhodné povedať, že už od Matúša sme odchádzali zväčša v dosť veselej nálade a po malej „rozveseľovacej“ prestávke na ceste nadol k stanici mali niektorí menšie problémy so sebaovládaním :).

Výsledkom bolo, že pri prechádzaní popri detskom ihrisku na Predstaničnom námestí sa naše hravé duše neovládli, a spôsobili tam menší bojovkový chaos. Dve vyššie preliezky sme vyhlásili za Minas Morgul a Minas Tiirith a medzi nimi sme spravili bojové pole. Medzičasom sa našťastie zotmelo a bolo aj dosť chladno, takže sme nevzbudili nijaké mimoriadne verejné pohoršenie.

Keď nás detské ihrisko dostatočne omrzelo, rozhodli sme sa zaútočiť na hrad. Vyskytol sa síce menší problém v podobe nebadaného zmiznutia Maťa, ktorý sa ale vyriešil keď sa Maťo asi po piatich minútach objavil tak nečakane ako zmizol.(doteraz som nezistila kde to vtedy vlastne bol...)

Výprava sa teda pohla cestou na hrad, čiastočne pešo a čiastočne trolejbusom.

Na hrad samotný sme sa ani nedostali, bohate nám stačilo dobytie mininámestíčka ležiaceho pod východnými hradbami. Tu sa taktiež odohralo niekoľko bojových scén, ktorých fotky sa ale bohužiaľ nevydarili... Ganjalfovi sa tu obzvlášť pozdávala jedna miestna slečna, tá k nemu ale bola véľmi chladná. Asi preto, že bola železná :D

Skúsil si aj posedieť v jej lone, ale mal z toho len mokré gate.(Samozrejme že od napršanej vody ;))

Čas sa ale nezastavil a naši elfskí priatelia museli stihnúť odvozy do ich domovov. Vyrazili sme teda späť na stanicu, tentoraz len pešo. Tu sme najprv naložili Shadowa do vláčika a o 10 minút a 200 metrov ďalej Elfinku a Randira do trolejbusov. Bolo práve 18.24, a myslím, že môžem tento čas vyhlásiť za čas definitívneho rozpustenia piateho stretnutia spoločenstva.

Ja som potom odkráčala k električkám a Depres s Maťom asi domov.

FOTKY ZO STRETKA!

Autor: Crankia

Späť