Oslava Vzniku je za nami

Autor: Matej "Fin" Lupták, Pridané: 02. 05. 2005, 15:33

Veru, je tomu tak. Skutočne práve tak, ako hovorí nadpis tohto článku. V týchto chvíľach, doslova niekoľko hodín, či – ak chcete – desiatok hodín po skončení Oslavy usadám za metlu ľudstva zvanú počítač. Začínam utrieďovať myšlienky a ich chaotickému toku vyformovať nejakú znesiteľnejšiu podobu. Zároveň dumám nad rôznymi klišé frázami, ktoré by som tu mohol uviesť, aby som ešte viac umocnil melancholickosť skutočnosti, že máme po ďalšej vynikajúcej akcii, že čas neúprosne ide ďalej a že sa naše (ne)všedné životy opäť musia vrátiť do svojich (ne)všedných koľají.
Uplynuvšie dni boli skutočne jedny z tých, na ktoré sa oplatí tešiť celý rok. Napriek celej rade mrzutostí spätých s dlhotýždňovými prípravami sme sa napokon dočkali a akcia mohla začať. Ako som bol napísal o riadok či dva vyššie, ani príprave sa nevyhli menšie problémy, ktoré vlastne aj v priebehu akcie poznačili účasť. Aj keď je možno slovo problém zbytočne prisilné na fakt, že osobné problémy, kríženie sa termínov a povinností študentov vo väčšej či menšej miere zapríčinili neúčasť niektorých ľudí. Minuloročný rekord bezpochyby najvýznamnejšej akcie Spoločenstva, jeho Oslavy Vzniku, síce napokon nepadol, ale na kráse jej to nič neubralo.

Všetko sa začalo v piatkových poobedňajších hodinách, keď sa na cestu vydala prvá kompánia a síce statoční dobrovoľníci, ktorí sa rozhodli obetovať sa a pripraviť miesto na príchod väčšiny účastníkov. Po pár hodinách príprav a práce sme to dokončili presne podľa našich predstáv, takže prišla zaslúžená odmena. Posedenie pri ohníčku s pesničkou na perách, rozpravy do dlhých nočných hodín a iná, podobná, záujmová činnosť. Znenazdajky hodiny ukazovali tretiu hodinu nad ránom, takže aj poslední vytrvalci (okrem jedného neskutočného vytrvalca) odišli smer stany a naordinovali si spánok. Čakal na nás rušný deň.

Ráno sme vstali. To by nebolo nič divné, lenže my sme nie len vstali, ale dokonca sme sa dali opäť do práce. Niekedy ma dokáže tvorivosť ľudí združených v Spoločenstve naozaj prekvapiť. Vo veľkom sa kmitalo. Kuchársky zdatnejší jedinci sa dali pripravovať guláš so všetkým čo k tomu patrí a my, ostatní sme sa vrhli do príprav na mini-LARP z prostredia AD&D, či na také tie všedné práce v okolí miesta pôsobenia. Netrvalo dlho a hodiny odbíjali poludnie. To už sa z lesa vynorila početná kompánia čerstvých prišelcov. S bojovým pokrikom a zvierajúc meče vyleteli na nás z lesa, samozrejme chceli ukoristiť guláš (alebo len urobiť efektný príchod?). No každopádne guláš ešte nebol hotový. Začala sa výstavba stanov, ľahké šermovačky či vítanie. Taktiež jedna milá povinnosť, spestrenie celej oslavy, pomyselná čerešnička na torte a síce oslava narodenín Ó Najvyššieho Depresa, našej hlavy Bielej rady.
Práve tu sa nejako nikomu nechcelo do ničoho oficiálneho, takže sme sa všetci zabávali rozličnými činnosťami po skupinkách. S poobednajšími hodinami (mimochodom, práve vtedy, keď slnko pražilo najviac) sa začal hrať LARP. Na to, že sa jednalo o prvotinu tvorčiu, sa myslím zabavil každý do sýta. Všetko bolo zakončené skvelým záverečným bojom o magický kameň, kde si užili dokonca aj také šermiarske drevá, ako moja maličkosť. Je síce na tomto LARPe čo zlepšovať, ale základy sú postavené mocne, takže sa ja osobne teším na každé budúce hranie.
Jedinou nevýhodou bolo, že sme po hraní boli všetci neuveriteľne vybehaní a napokon sa ešte veselo dorazili šermom v okolí tábora. A ja osobne som zistil, že rýchle nohy sa zídu, keď máte radi (alebo rady :)) tzv. provokačný štýl boja. Bohužiaľ, čo je mne osobne ľúto, sa víkend ukázal krátky! Nedostalo sa ani na sľubne vyzerajúcu hru trojice R&D&G, ktorá sa už nestihla odohrať. Večer sa blížil, takže pár tých menej šťastných ľudkov sa muselo opäť vybrať na cestu, tentokrát opačným smerom, domov. Na jednej strane mali za sebou pekný deň, ktorý mohli zakončiť teplou sprchou a posteľou, ktorej sme sa mi ostatní dočkali až na druhý deň, avšak prišli o neopakovateľnú nočnú atmosféru. Posledné lúče slnka boli sprevádzané hraním Magicu a konzumovaním druhej várky gulášu. V neskorých hodinách prišli ešte poslední oneskorenci a fanatickí priatelia stanovania, čomu sme sa my len potešili. Aj keď sme sa pôvodne snažili jedným uchom počúvať hokej, napokon sme to vzdali a venovali sa vysoko umeleckej činnosti a síce spevu. Spevu trampských (a iných :)) pesničiek. Išlo nám to ako po masle, čo bude asi tým, že ja som našťastie všetkých prítomných nespieval. Spev časom nahradili debaty na rôzne témy, spomínanie na uplynulý rok a les častokrát prinášal ozvenu nášho mohutného veselia.

Na druhý deň (bola nedeľa) nastal čas lúčenia. Skôr či neskôr sa náš počet začal zmenšovať. Ľudkovia nás postupne opúšťali. S jednou väčšou kompániou sme sa vydali dole aj my, trochu sa prejsť, ešte prehodiť pár slov a v neposlednom rade dokúpiť chlieb pre potreby táborového obeda. Cesta nadol sa nadmieru vydarila, svetlo sveta s definitívnou platnosťou uzrela jedna veľkolepá myšlienka s ktorou sa už minimálne moja osoba a ďalej osoby mojich spoločníkov na strednom Slovensku, ale aj v BA už dlhšie pohrávala. Bohužiaľ je zatiaľ všetko pod prísnym informačným embargom, avšak čoskoro sa s tým bude mať príležitosť zoznámiť aj blízka verejnosť.
Cesta nahor naopak, bola úmorná a ťažká. Slnko neznesiteľne pieklo, až nám z toho všetkým preskakovalo. Ja sám som mal skromné podozrenie na krátky úpal, čo už však asi nikdy nezistím. V tábore nás čakalo vrelé privítanie (obed, atď.). A okrem toho aj ďalšie útrpné balenie. Že to bolo skutočne útrpné svedčí aj fakt, že sa objem zabudnutých vecí vyšplhal na úctyhodný počet.
Poslední ľudkovia opustili dejisko fantastickej akcie až podvečer. Snáď mi teraz bude dovolené hovoriť za všetkých, keď poviem, že Oslava to bola nadmieru vydarená. Hodná mena Spoločenstva Tolkiena. Nebolo človeka, čo by sa nebavil, spoločnosť bola úžasná a počasie, ojoj, počasie bolo najlepšie! Ešte teraz pomyselne strhávam klobúk z hlavy pred organizáciou, ktorá zabezpečila také krásne počasie a v konečnom dôsledku taký podarený víkend. Už teraz sa teším na budúci rok a teším sa na všetkých účastníkov!

Hrdý člen Spoločenstva,
Matej "Fingolfin" Lupták
Späť