Stretnutie ST na strednom Slovensku

Autor: Matej "Fin" Lupták, Pridané: 31. 10. 2004, 20:54

Čas - nehmatateľná a premenlivá hodnota ľudského života. Niekedy milostivý, inokedy krutý, no jednako náš stály sprievodca. Aj tento raz je čas hlavným hrdinom nášho "príbehu". Ani nie tak príbehu, ako krátkeho úvodu. Report zo stredoslovenského stretnutia ST bude zákonite o ľuďoch, o priebehu stretnutia, no čas hrá podstatnú úlohu aj v ňom. Ďalšie tohtoročné stretko je viac-menej úspešne - z hľadiska návštevnosti dokonca veľmi úspešne – za nami. Odohralo sa, ako obvykle, v sobotu, tento raz v sobotu 23.10. roku pána 2004. Tu sa dostávam k hlavnej pohnútke, ktorá ma viedla k napísaniu inkriminovaného filozofického úvodu. Dnes je presne 31.10. – deň keltského nového roku – sviatku Samhain. Čiže, ako ste určite správne postrehli, je viac ako týždeň po a ja sa k písaniu dostávam až dnes. Snažím sa usporiadať chaotické myšlienky a zosmoliť niečo čo i len trochu použiteľné. Takže sa, milé deti, pohodlne usaďte a načúvajte môjmu rozprávaniu :).
Nedá mi nespomenúť, že stretku opäť raz predchádzala nádejná letáková kampaň v podaní osvedčeného stredoslovenského tria Shadow, Boromir a moja maličkosť. Keď sa úspešne ukončila fáza vylepovania, boli sme so sebou nesmierne spokojní a so zvedavosťou príslovečnou pre malých faganov pred Štedrým dňom sme očakávali deň stretka a veselo polemizovali, ako letáky zaberú na zvolenskú, doposiaľ maskovanú, tolkienovskú obec.
Každé stretnutie si však vyžaduje aj istú dávku obety od skalných členov. Pre niekoho skoré ranné vstávanie, pre ďalšieho skoré ranné vstávanie a cestovanie a pre iného napríklad skoré ranné vstávanie. To asi tak v skratke. Pre mňa, nečakane, znamená skoré ranné vstávanie.. na tom by nebolo nič divné, za predpokladu, že by to nebolo v sobotu. Nemusel by som.. to veru nie.. ale keď ja už som taký ľudomil od kosti. A tak som aj v tú osudnú sobotu vstal, uviedol telo do patrične použiteľného stavu a tak nejako v letargickom polospánku vykročil na stanicu. Dorazil som zase neskutočne presne (sám neviem ako to robím) a tak som sa zvítal so Silwen a jej bardským spoločníkom Dihim. Času bolo dosť, takže sme sa ihneď zavŕtali do plodnej debaty a medzi iným som si druhýkrát vypočul dojmy Silwen Lindariel z bojovky Posledné spojenectvo, ktorej sa víkend predtým zúčastnila. Po čase došiel ďalší háv... eh ... skrátka došiel elfík menom Anaron. Okrem iného som si tretíkrát vypočul popis Posledného Spojenectva. Krátko pred časom oficiálneho započatia stretnutia vpochodoval do haly Shadow. Rozhodli sme sa, že bude celkom fajn zaujať obvyklú to formáciu, formáciu sud, v strede haly železničnej stanice. Krátko predtým sa k nám pridružila ďalšia príjemná osoba, ktorej meno si nespomeniem (za čo sa veľmi ospravedlňujem!!), takže sme mali hneď o jednu novú tvár viac a naša nálada šla o kúsok vyššie. Za krátko dorazil Whiskey, ktorý svoju účasť prisľúbil už na fórach, no predtým sme sa jednako nevideli. Spolu s ním dorazil i jeho mladší brat. Radosť z príchodu nových ľudí kalila len skutočnosť, že nikto (zatiaľ) neprišiel na základe informácii z letákovej kampane, čo sa však malo čoskoro zmeniť. A veruže sa zmenilo! K našej jednoznačnej formácii sa zakrátko pripojil ďalší nový a neošúchaný človek, eh, ktorého meno si tiež bohužiaľ nevybavím. Viem, že je to neospravedlniteľné, ale v tom chaose a všetkom som skrátka nestihol zaregistrovať.. a navyše otázka prezývok u niektorých návštevníkov ešte nebola doriešená. Blížila sa doba odchodu, keď k nám zavítal skutočne, hmmm, nečakaný hosť. Aby som pravdu povedal, nebudem sa tu rozpisovať, ale keďže nikto z nás neprejavil dosť nadšenia o kúpu stromu pre nejakého herca (ženy nebite ma!) čo hral hobbita Merryho, naše cesty sa po čase rozišli. ALE – čo nás všetkých veľmi potešilo – dostali sme kalendáriky a letáčiky a samolepky (ktoré potom niekto zneužíval na nekalé účely) a to všetko zadarmo! Týmto sa chcem poďakovať za hodnotnú prednášku aj dary. Ako ja si fakt (teraz) nerobím srandu, osobne si myslím, že sa človek naozaj nechová k lesom ako by mal. To len taká malá poznámka za okrajom. A za tým si stojím (pozn. autor: ale spamy do emailu budem aj tak nútený odmietnuť). Po tomto milom spestrení nám už nič nebránilo vykročiť k našej ďalšej zástavke, k obvyklému dejisku našich stretiek, do Vikinga, vyhláseného toť podniku. Cestou sme ešte stihli doplniť počty o ďalšieho skalného člena, Boromira. Kompánia bola kompletná, Thor nám žehnaj!
Čo sa dialo následne, zbytočne budem popisovať, každý, kto aspoň raz okúsil atmosféru stretnutí priateľov, stretnutí Spoločenstva Tolkiena pridobre vie, o čom hovorím. A tí ostatní? Čo im to pomôže, maximálne ich môžem svojou tajomnosťou navnadiť. Ale zas, aby ste si nepovedali, že sa hlúpo vyhováram kvôli mojím chabým spomienkam, nedá mi nespomenúť pár vecí. Či už nával, aký nezažila „hracia skriňa“ vo Vikingovi ... dosť dlho, ako aj maniakálne hry, ktoré sa, už neviem koho zásluhou, dostali na pretras. Svoje miesto si zastal aj útok nálepkami na moju osobu – vidíte, takto to končí, keď niekto zverí takú nebezpečnú vec do rúk nebezpečnej osoby. Bez debaty, elfky môžeme považovať za nebezpečné :). Za odmenu svojej statočnosti som si štvrtýkrát vypočul (po pravde mierne zvrhlú) reportáž z Posledného Spojenectva ;). Ako inak, pozabudol som spomenúť oficiálnu časť stretka, ktoré zahrňovalo predstavenie činnosti ST, prehľad nadchádzajúcich akcií, i akcií minulých. Po oficiálne časti, nasledovala časť oficiálne neoficiálna, čiže debaty, ktoré sa mali podľa plánu rozvinúť na všetky fantasy (a priľahlé) témy. Ako tomu už býva, rozvinuli sa aj iné témy. O hodinku dve sa k spoločnosti pridružila ďalšia osoba, osoba mojej krvi, moja drahá sestra Loth.
Všetko dobré, i menej dobré, no jednako, všetko má svoj koniec. Aj stredoslovenské stretko ST raz skončilo a tak sme sa rozdelili na dve skupinky. Jedna ostala v prítmí Vikingu, ktorú tvorili tí šťastnejší, čiže domáci. Tí ostatní sa vydali smer autobusová stanica. Tam sa už naše cesty definitívne rozišli. Všetko je raz prvýkrát, aj atmosféra stretnutia bola miestami rozpačitá, no aj tak by som ho zhodnotil prevažne kladne. Dúfam, že sa noví, snáď budúci členovia ST uchytia a budú prínosom. Už teraz sa teším na najbližšiu akciu, kde sa dúfam všetci opäť stretneme.

Matej "Fingolfin" Lupták Späť