Tolkien’s Birthday Anniversary 2004
reportáž z maďarskej akcie

Autor: Elbira, Lucia "Nenwen" Marková, Daniela "Dandy" Bodišová, Pridané: 08. 02. 2004, 22:19

31.12.2003 B. A. (before anniversary )
Sedím si len tak na posteli, snažím sa spomínať a popri tom dáko napísať túto reportáž z akcie, ktorá sa nedávno konala v susednom Maďarsku a takpovediac sa priamo dotýka našej témy. Inak len tak pre poriadok sa táto akcia volá Tolkien’s Birthday Anniversary a celá vec sa deje v Budapešti. Dnešný deň, ako i tie predošlé a nadchádzajúce, je šialený a „busy“.Na vešiaku mi visí Melianin kostým (odovzdala mi ho včera v Smíche – Smíchovská perla, a tam sme i dojednali posledné „chybičky krásy“ v našom jednohodinovom programe „going-to-be“ 3.1. o 18:30, hurááá!!!), za mnou hora nedorobených prekladov (usporiadateľky milujú Craiga Parkera, čo bol na Istrocone 2003 a treba sa im aspoň symbolicky zavďačiť za všetko, čo pre nás robia – o všetko máme totiž postarané), preškrtaných scenárov a večne pípajúci mobil („To som ja, Nenwen, mohli by sme s Dandy po tvojej scénke spraviť tú našu spolu, akože dve kamarátky, Dandy – Noldor, ja – Teleri, rozhádané kvôli ukradnutým lodiam, „sudba Noldor“...“ a pod.). Medzitým si aj rodičia na mňa nárokujú svoje právo a tak nechávam rozpísaný diár a bežím pomáhať s koláčom (-čo budeme zajtra jesť? Navyše u elfov varili muži, ale piekli ženy! ) a rýchlo na večeru k babičke! V hlave mi behá môj quenyjský text zo scénky a odpovedám na SMS („Šťastný nový rok a happy Anniversary“...) no, zajtra už bude budúci rok (čo je to v mojom nesmrteľnom bytí?).
1.1.2004
Opäť sedím na posteli a neviem, kde mi hlava stojí. Ešte mierne unavená zo včerajška (ale nie tak, ako by si niekto mohol myslieť, proste nedostatok spánku) sa tu snažím stmoliť veci dohromady a dáko zosynchronizovať Nenwen a Dandy (tá nešťastná scénka!)... Zase sa učím naspamäť svoj text, úplne mi vyfučal z hlavy (žeby tie búchačky a svetlá?). Veď Craig mal Nový rok už včera (Prečo je ten Lothlórien tak ďaleko?)! Dívam sa na Melianin kostým (och, či je len skvostný!) a predstavujem si, ako v ňom budem cupitať na javisku medzi dvoma stromami (kulisy sú na rade tiež až dnes), no než príde vytúžený okamih, ešte treba spraviť veľa, veľa roboty!!!
Je hlboká noc, kulisy hotové, články preložené, no zajtra to bude o krk... Musím ísť kúpiť zlatú farbu (aby stromy, lepšie povedané obrovské plošné makety stromov vydávali svetlo, najlepšie zlaté), úplne nás tri zosynchronizovať a nacvičiť to, aby nám to vychádzalo na 60 alebo minimálne 50 minút, odskúšať kostýmy, zbaliť sa, urobiť potrebné opatrenia krásy...
2.1.2004
Sa už dávno stalo. 2.1. proste nebol čas na to, aby som tu zlátala nejaké tie kecy, lebo som toho mala toľko... že dovi!  Tak sa pohnem rovno k veci a začnem písať, teda sa aspoň budem snažiť napísať hodnoverný dôkazový materiál „o tom“...
3.1.2004
4:00 Ráno zvoní budík. Za normálnych okolností by som ho s maximálnymi nervami zrazila na zem, ale tentokrát som výnimočne vstala ako rybička, hoci ten úsmev nebol zas až taký od ucha k uchu, bo ma začala objímať teta angína, podobne ako Ganjalfa na Kopráči (och!!!). Spakovala som si všetky švestky a moji veľmi ochotní a hlavne prehnane starostliví rodičia ma doviezli na stanicu, kde už s úsmevom stála Nen v jej typickej pozícii a aj ten úsmev bol typický, proste elvish smilo :). Chvíľku sa čakalo na Dandy, no keď prišla, bola už naša výprava kompletná. Boli sme so EXITED!!! Druhý schod Hlavnej stanice za nami!
5:23 Hýbeme sa, náš rýchlik opúšťa Hlavnú stanicu a my sa udomácňujeme v jednom z kupé. Bolo tam horko ako v Balrogovej obývačke a tak sme každú chvíľu otvárali window (áách, svieži ranný vzduch) a pomaly, ale iste sa tak liečili i z našej rekordnej nevyspatosti. Živá diskusia (v ktorej som poväčšine mala hlavné slovo ) sa niesla v znamení veselosti a hlasitého smiechu (zase Elbira ) alebo ako by povedal Eruantalon, flipperovania (tú frázu si musí nechať patentovať!). Popri prezeraní PREMIERE a komentovaní všetkého, od Neových bot až po Legolasovu zženštilosť a následnom čítaní „Denníčkov“ rôznych bytostí z LotR ubiehala krajina za nami a tak sme sa zrazu ocitli za hranicami. Iný teleport!!!
8:12 Dorazili sme! Hurá!!! Hľadám svoje kamošky, organizátorky akcie. Hmm, kde len sú? Aha, už ich vidím!!! Stoja v zadnom kútiku stanice Keleti PU (Tuším Pudyavár či dačo také... ) a vyzerajú nás. Vidíme sa, nasledujú milé úsmevy, zvítania, zoznamovanie s Nen a Dandíššek... Kupujeme lístky na miestnu dopravu a vyberáme sa „tam“. Máme motýliky v žalúdku a tie sa zväčšujú a miznú až po dorazení do kina Corvin (vyzerá zvonku ako múzeum a zvnútra ako prvé dve poschodia SÚZY, kde sa konal Istráč). Sme VIP, takže čakáme pri zvláštnom okienku () a dostávame i špeciálne zvolenie ísť do VIP room. Tam si položíme na zem naše tašky (hádajte, kto mal najväčšiu! Ako ste došli na to, že Elbira? ), vyťahujeme kostýmy a Nen i maľovátka. Ešte sme neni zorientované v budove, ale cestou do ladies room (nemusím prekladať) sme obdivovali nesmierne krásne a vkusne zariadenú do priestoru otvorenú miestnostičku (existuje vôbec také slovo? ), čo vyzerala pre zmenu ako Galadrielina obývačka, ale my sme ju neskôr volali Imladris.
9:10 Špacírujeme sa v našich skvostných kostýmoch po budove a pútame pozornosť všetkých ostatných, ľudí v civile, ďalších kostýmovaných fanatikov i médií (tých zopár, čo tam boli). Najväčší úspech má samozrejme Elbíššek, mierne pýšiaci sa cudzím perím (Veď je to Melianin kostým. ), ale spomínajúc v tom najsamlepšom na jeho majiteľku (Mel, kde len si? )!!! Dandy, Eldarin luhtiel v jej striebornom splývavom kostýme s kapuckou, ako typická čarodejka však nieje o nič menej zaujímavá a Nen s jej dlhými vlasmi á la Lúthien a patetickým čiernym vlajúcim plášťom takisto. Trošku sa zorientovávame v budove, ktorá má čo nabídnout (hmmm, stále viac tých čechizmov, čím to asi bude? ) a kecáme i s usporiadateľkou, ktorá však, na jej veľký žiaľ, ako samá tvrdila, moc času nemala, bola všade a nikde zároveň a koordinovala celé dianie.
12:00 Už hodnú chvíľku sedíme v Imladrise a dejú sa zaujímavé veci. Natrieskaná budova, krásne vyzdobená, víta nových návštevníkov a my sme už udomácnené. Veľa tu toho nerozumieme a je zábava, keď nás niekto osloví a my len kukáme (ako tie sympatické smile ), ale rozhodne sa nenudíme. Nacvičujeme si našu scénku, občas prehodíme pár slov s holkami (Elbíššek už bola s Reni na čaji ) a obdivujeme aj kopu iných, ďalších kostýmovaných bytôstiek a tu sa pri Elbirinom šialenom fotení všetkého zoznamujeme s jednou zaujímavou skupinkou Ash Nazg. Kecáme s nimi o ST, o LARPoch a živá diskusia po nejakom čase pokračuje so sympatickým ruským Smaugom. Oni sú študáci, majú ten klub už dlho, perfektné kostýmeššky a brnenia (jeden tam štrngal ako hrnčiar ), vymenili sme si kontakty na seba, teda hlavne na ST a ich... Veď reprezentujeme! Magyarol Tolkien Társaság už máme a teraz i týchto!!! Nuž, kontakty sú dôležité!
12:30 Odkladá sa video, jediné anglické, čo premietali a to dokument o Tolkienovi a jeho diele. A zase Imladris, už nás to pomaly prestáva baviť. Až také veľké to tam zas predsa nieje. Volajú nás na Dve veže, hlavne moje nové kamarátky Aragorn a elfský bojovník, ale vzhľadom k tomu, že je to dabované bez titulkov a my máme jazykové bariéry, odmietame a radšej sa prechádzame na poschodí. Obdivujeme výtvarnú výstavku s témami z LotR a Silmarillionu, zastavíme sa pri fanatických PS hráčoch (hrajú Návrat Kráľa) i kartohráčoch na druhej strane a potom sa zase vraciame a ja sa kochám pohľadom na rôzne druhy mečov a geniálny luk... Ááách, aké sú tie zbrane vymakané (Randir, určite by sa ti páčilo!!!). Ideme papať do VIP room.
16:30 Sedíme v Imladrise, k mojim (ehm, Meliným) šatám už pribudla i vlečka , dokumentárny film sa nám páčil, hlavne preto, že sme aj rozumeli, o čom sa hovorí a opäť sme nacvičovali scénku. Takže, najprv pozdravíme: „Aiya Nildi!“, potom toto a hentotamto... Medzitým zase niekto obdivuje môj kostým, hľadáme organizátorky, aby sme sa ich spýtali, či aj nás budú tak rozhlasovať, ako ostatné going-to-be AKCIE, veď čas našej prezentácie sa neúprosne blíži! Opäť máme, teda, lepšie povedané začíname mať motýliky v žalúdku a Dandy už únavou klipkajú oči. (). Ideme na poschodie, kde obdivujeme erby visiace zo zábradlia (Môj je Earendil! ). Vo VIP room sú nejaké problémy, furt tam niečo riešia (hmmm, ) a pomaly prechádzame ďalej. A zase Imladris a nacvičovanie scénok... Kývame Smaugovi na rozlúčku a je mu ľúto, že nemôže s nami ostať, pokec s nami sa mu páčil!!! Už nemôžem obsedieť a vlečka ma ťaží, len v nej musím odprezentovať o ST, to je naša misia. Začínam si uvedomovať, že patrím do ST, že už som jeho členka. Nenwen si uvedomuje akurát to, že ešte musí pár vecí domemorovať a Dandy je úplne mŕtva, no...  A ja sa neskonale teším!!!
18:10 Rozhlasujú nás, vieme, že sme to my, lebo jediné, čo z tej záplavy slov zachycujeme je Szlovák Tolkien Társaság a tak sa zdekovávame v našich kostýmešškoch a s kulisami, heh, kde sedíme hore na poschodí pri už spacifikovaných PS záležitostiach. Ešte pre dobrý pocit pohladím ten plagát s Earendilovým erbom a už prechádzame popri Imladrise smerom dole. Elbira tu obe desne sekíruje: „Sem sa postavíš, toto povieš, sústreď sa a nahlas“, a podobne.
18:30 UŽ JE TO TADY!!!!!!! Vicky, hlavná usporiadateľka nás krátko uvedie v jej rodnej reči. Dandíššek prichádza na scénu, potom Elbíššek a potom Nen. Blesky foťákov v tme... Vidím všetky Vardine hviezdičky a snáď najjasnejšie mi žiari Earendil. Aiya! Už máme predstavovanie za sebou, kecám, teda resp. čítam o našom ST. Mám s toho úprimnú radosť, je mi jedno, čo si o tom kto pomyslí. Vidím ich všetkých v hľadisku, i keď tam niesu (Keby tam tak boli!!!). Potom nasleduje história elfov a scénka.
Nenwen: „Prvá ide Elbira, lebo tentokrát je z Vanyar, my jej robíme Dva Stromy, kulisy. Prednáša krátku, ale zato patetickú báseň v quenyjštine, čo Dandy prekladala. Po nej ideme my. Elbira opúšťa scénu a nastupuje na ňu Dandy s históriou Noldor (čítala aj Vanyar) a ja s históriou Teleri.“
Pri scénke im zboku držím palce, až ich mám fialové a púšťajú sa mi slzičky. Tak sa snažia, sú také skvelé aj keď improvizácia sa prejavuje naplno približne pri každej tretej vete. Pomaly končíme, moje záverečné slová: „Thank you...“ sa strácajú v neveľkom, ale milom potlesku a uznanlivom pokyvovaní hláv (robili sme to prvýkrát! ) a usporiadateľky sú s našim vystúpením spokojné, aj keď bolo len o niečo dlhšie ako tridsať minút.
20:00 Máme potom! Ešte stále sa z toho spamätávame, ale po prezentácii sme akési prebratejšie(hmmm, čím to asi bude? ). Ideme do obchodíka, ktorý sa ešte s chodom času nezdekoval a obzeráme si fantastické Tolkienove knihy, v maďarčine, prirodzene (Gyürük Ura je Pán prsteňov ) a iné drobnôstky. Po veľkom váhaní si vyberám pohľadnicu nazgúlov (vždy lepšie ako skřetov, čo tam mali) v podľa Dandy veľmi zaujímavej pozícii (typu „Tak čo, zabijeme pár hobitov a potom pojdeme na pivo?“ ) a ona si vybrala Gandalfa (značky MITHRIL classics ®). Ideme hore do VIP room. Zase tam majú nejaký problém, no tentokrát sú hotoví rýchlejšie. Chcela som si ísť po jedlo, no vtom som zazrela jedného väčšieho uja, ako sa tam pohráva s trpasličím mečom, skutočným metal sword... Už aj som bola pri ňom a fotila ma nie len Nen. Okrem toho som držala v rukách aj meč nazgúlov (Depres, vieš, aké sú ťažké) a potom aj mini – Legolasov umelohmotný luk, použitý však v paródii, na ktorej sme neboli, ale Vicky a Peni nám potom rozprávali aká to bola haluz. Výprava sa stratila v Morii, Gandalf nevedel, kam ďalej a tak Legolas a Gimli pokračovali sami a ocitli sa na Havaji...
20:20 Stojíme v hlavnej hale, ja približne pod Berenovým erbom a milión ľudí a iných bytostí dvíha čaše (sympatické, umelohmotné s motívom LotRa) na Zdravie profesora Tolkiena po príhovore jedného váženého hosťa, o ktorom som sa neskôr dozvedela, že je vedúci maďarského ST. Óóó! Pomaly, ale iste sa akcia chýli ku koncu, ešte si bežkáme kúpiť pár suvenírov, ja si beriem cínovú Galadriel aj so zrkadlom, poslednú elfku...  Vraj som si neskoro zmyslela, hmmm. Potom sa vyhaluzujeme na nete, ktorý sa konečne uvoľnil a kde nám ochotný Neo nainštaloval program, aby sme sa okrem zahraničných stránok mohli dostať aj na našu, takú, že dabl jú dabl jú dabl jú spolocenstvo dot tolkien dot sk.
22:15 Spakované stojíme v dolnej hale a smutne sa dívame, ako miznú z násteniek Tolkienove fotky a zo zábradlia erby a myslíme na to, ako Melkor zničil Dva Stromy (prečo tak asi??? ) a pohasínalo svetlo. Čakáme na Vicky, ku ktorej ideme domov, lebo je taká zlatá a prespí nás (to je zase čo za výraz? ).
Anniversary je over a moje srdce plače, hoci si to ešte úplne neuvedomujem, lebo stále som akosi v celom tom dianí okolo toho zainteresovaná. U Vicky sme na nete asi do jednej a pozeráme si všetko možné, od fotiek Haldira, teda Craiga s melírom na Ringcone až po Dandinu kresbu v galérii Dračího Doupěte. Sme ale riadne unavené, no stále je čo rozoberať. Elbíššek sa fotí s Nen ešte aj v pyžame a potom sa ide spať. Nen a Dandíššek spali na veľkej rozkladacej posteli v obývačke a ja s Vicky a Peni v jej izbe. Nápis LotR ešte aj na vypínači svetla, no comment...
4.1.2004 A. A. (after anniversary)
Už je definitívne koniec a máme len spomienky a fotky. Elbira vycvakala 36 obrázkový film, Nen dva také a Dandy ... Tak nejako. Ráno sa budím na ten najnezvyklejší budík, aký som kedy mala – Vicky nastavila telku, aby začala ísť ráno o 8:00 a tak som sa zobudila na výkrik: „Tangado haid! Leithio i philinn!“ Wow... Potom sa zdekovávame, ďakujeme Vicky i jej mame za ochotu (škoda, že Reni musela už včera poobede odísť ) , že nás prenocovali (to už znie lepšie ) a povodili aj mestom (sami by sme sa tu stratil, ešte by nás tu uchytil Melkor ). Posledné nákupy, Vickynej mame ako malý darček sviečku (Vicky od nás po prezentácii dostala striebornú ružu – umelohmotnú z Roklinky) a nám zaslúžené jedlo, vyťahujeme lístky, nastupujeme na vlak, ešte posledné stisky rúk, pozvanie na Hungarocon... Vezieme sa vo vláčiku do ďalekej Blavy a po príchode sa so slzami na krajíčku a: „Namárië“ + obľúbenými frázami: „Hello Mr. Tree! Peace and sorcery!“ čo nás počas „toho“ sprevádzali, lúčime silným objatím. Takéto akcie predsa bytosti zbližujú a elfovia sú taký kolegiálny národ!!!
Tu niekde približne sa končí náš slávny príbeh, ale osudy jeho hrdiniek pokračujú a dúfam, že len v tom najlepšom... Lúčim sa teda, želajte mi veľa zdravia (Áách, teta angína je ale dobiedzavá! ), šťastia a conov do Nového roka!!!


Elbi, Nen, Dandy Späť