IstroCon Martini 2003
2. report

Autor: Matej "Ganjalf" Tejbus, Pridané: 16. 09. 2003, 00:00

Tak a je to opäť za nami. Istrocon Martini 2003 sa skončil a nám ostávajú už len príjemné spomienky na tie tri dni plné fantastiky, fantastických vecí, ale hlavne fantasticky sa baviacich ľudí. Veru tak. Práve my, fani, sme ukážkou toho, akú atmosféru dokáže pomerne „malá“ tlupa ľudí spraviť z dobrého nápadu a keď sa k tomu ešte primieša správna dávka odhodlanosti, vznikne z toho festival, ktorý je pre niektorých vrcholom sezóny a pre iných stále sa nekončiacim kolobehom starostí, vybavovačiek a neustáleho stresu.
Už po piaty krát sa v rovnakom čase stretli všetci fantasy, sci-fi, horor a komix pozitívni ľudia zo Slovenska, Čiech a blízkeho okolia, aby dali svetu najavo, že o spomenuté žánre je aj na našom malom Slovensku stále nemalý záujem a že aktivity podobného charakteru majú určite zmysel. Ale vezmime to pekne po poriadku.
Vstupný portál do Istroplánu sa otvoril v piatok 12. septembra roku Pána a už s prvými návštevníkmi prišla aj dobrá nálada, ktorá do neskorých nočných hodín nekontrolovateľne rástla. Nemalú zásluhu na tom mal, samozrejme, bohatý program, ktorého súčasťou bolo množstvo odborne pripravených prednášok, diskusii či filmov, ako aj rovnako bohato zásobami vyzbrojený bar, ktorý vlieval lačným fanom novú krv do žíl (a podaktorým aj nové stavy do mozgu). Vybrať ste si mohli naozaj podľa svojho gusta. Ak by ste sa boli len na chvíľu zastavili a pozorne sa započúvali do vravy, ktorá sa niesla chodbami SÚZY, istotne by ste začuli mnohé známe šumy a ruchy, ako napríklad akčnú hudbu doprevádzajúcu neohrozeného Nea v súboji s agentom Smithom, odohrávajúcim sa na Hlavnej palube, emotívne výkriky umierajúcich bojovníkov v hre Warcraft III zo Strojovne alebo burácajúce výbuchy smiechu z Holopaluby, kde sa práve premietal Stopárov sprievodca po galaxii. Z Vášho rozjímania Vás vzápätí vyruší okoloidúci Anakin Skywalker, z ktorého úst k Vám doľahne niečo o tom, že v akejsi „Mangovni“ sa o päť minút začne premietať Ghost in the Shell. A ako tam tak nečinne stojíte a počúvate, pribehne k Vám akýsi chlapec a ukazujúc na balíček kariet Magic: the Gathering vo Vašej ruke Vás vyzýva na duel. Zasadnete medzi ostatných čarodejníkov vo Vestibule a pomaly sa už aj Vy stávate chtiac-nechtiac aktívnym účastníkom festivalu. Opúšťate stereotypnú realitu a onedlho sú Vašimi jedinými starosťami nedostatočné zdroje many vo Vašom decku. V tomto momente ste naplno podľahli syndrómu Istrocon. Pozrieme sa, čo o tom hovorí Stopárov sprievodca.
Prvými príznakmi zväčša býva neschopnosť rozhodnúť sa kam, na ktorú palubu sa vybrať v tej-ktorej chvíli. Tento stav môže u niektorých jedincov pozvoľna prechádzať do hystérie, beznádeje, až panických stavov. Často sa Vám teda mohli stať situácie podobné tej mojej. Mám si ísť pozrieť (znovu) Dve veže, alebo radšej na prednášku o Star Treku? Hm, asi na tie veže. A čo keby som miesto toho skočil do Omegy 13 a zistil si či je Homer Simpson Fan? Nie, nie. Predsalen, som Tolkienista a tak musím na tie veže. Rozhodnutý! Ale ešte predtým si skočím do E.Tea Ruum k Melkorovi a dám si nejaký dobrý povzbudzujúci čajík. Po ceste do čajovne úplnou náhodou stretnem starého známeho, ktorý práve vychádza zo skončenej prednášky v Roklinke a poď ho to hneď zapiť do baru. A potom si nadávate, že ste zase niečo zmeškali. Druhým príznakom (ktorý sa prejavuje hlavne u pravidelných návštevníkov Conov) je, keď si v určitom momente začnete o sebe myslieť, že ste Dart Vader, Gandalf, člen posádky Enterprise, čarodejnica, drak alebo iná vymyslená fantastická postava, podľa ich vzoru sa oblečiete a stále dookola opakujete ich filmové či knižné repliky. Musím skonštatovať, že nás, takto „postihnutých“, bolo tento rok zase o niečo viacej a tak sa Vám kľudne mohlo stať, že ste na chodbe stretli elfku, Padmé Amidalu, niekoľkých Obiwanov, Gandalfa, Nazgúla, Ninjov z manga komixov či čarodejku. Tretím, asi najzákernejším príznakom je chronický nedostatok spánku a pocit nadmernej únavy, ktorý sa zväčša prejaví (našťastie) až po skončení Istroconu a preto si ho málokto dáva s IC do súvislosti. Za hlavnú príčinu sa dá jednoznačne pokladať (ani nie tak dlho trvajúci oficiálny program, ako by si podaktorí nezasvätení mohli myslieť, ale) pomerne dlho otvorený bar a výskyt tzv. Room party, ktorých sa zúčastňujú hlavne šťastlivci (vďaka Henka J ), ktorým sa podarilo včas si zabezpečiť ubytovanie v hotelovej časti SÚZY. Nebolo teda neobvyklé po polnoci naďabiť na dvore, v bare, či na chodbách na spievajúceho Gandalfa, ktorému hudobný doprovod robil Nazgúl, alebo Sitha s Obiwanom, ktorý sa šermujú sveteľnými mečmi vo Vestibule. Hlavne personál hotela mal z týchto popolnočných akcii nesmiernu radosť. Posledným údajom, ktorý mi svieti na monitore Sprievodcu je fakt, že sa tu vyskytla istá mutácia tohto syndrómu, ktorá bola zapríčinená hlavnou hviezdou tohtoročného Istroconu. Bol ňou herec Craig Parker (v určitých kruhoch zvaný Haldir, šéf elfov), ktorý hlavne u jedincov ženského pohlavia spôsoboval vážne problémy zo sebaovládaním, dýchaním a vysporiadaním sa s rastúcou nervozitou zakaždým, keď sa kdesi Haldir objavil. Odhliadnuc však od týchto jedincov, ktorí dávali svoje pobláznenie najavo hlavne pri Show Craiga Parkera svojimi otázkami (Nemohli by ste spraviť elfský striptíz?), bol Craig naozaj skvelá osobnosť a hlavne neprekonateľný Showman. Jeho vystúpenia sršali originalitou a jeho neustály úsmev pôsobil nesmierne príjemným dojmom. Óch joj! Niektorí dinosauri dokonca tvrdia, že jeho zásluhou bol prekonaný legendárny Istrocon 2001, kde vystupoval Ted Raimy, zvaný tiež Joxer Veliký. Nuž, to nechám na každom z Vás.
Okrem Haldira ste sa však mali možnosť stretnúť aj z inými, síce menej známymi, ale zato rovnako významnými osobnosťami fantastickej scény, či už pri ich vystúpeniach, prezentáciách, prednáškach alebo len ako fan fana v bare nad pintou piva. Spomeniem aspoň niektorých len preto, aby ste vedeli, koho ste to zase kvôli Headlinerovi prehliadli. Mená ako Juraj „Mad“ Maxon, Alexandra Paveleková, Ďuro Červenák, Martina Pilcerová, Kantúrek Ján, Františka Vrbenská, Ondřej Neff a mnoho, mnoho ďalších, (ktorých teraz s odpustením neuvádzam) sa stali už pravidelnými účastníkmi tohoto festivalu a aj vďaka nim má Istrocon tú atmosféru, ktorú má.
Ešte mi nedá nespomenúť trošku ten program, pretože naozaj stál za to. Programovou lahôdkou č. 1, ktorá zožala pomerne veľký úspech, bolo premietanie tzv. Fanfilmov. Jednalo sa zväčša o krátke, jednoduché, nízko nákladové filmové projekty z dielne obyčajných ľudí. Na Istrocone ste ich mali možnosť zhliadnuť hneď niekoľko, pričom najviac (a právom) ospevovaný bol film Zvieratá. Jednoduchý dej rozdelený do troch etáp zachytáva výskyt „Zvierat“ na zemi. „Boli tu pred nami a budú tu po nás.“ (alebo dáko podobne) znel nápis na propagačnom plagáte, ktorý mi pomohol pochopiť myšlienku tohto filmu. Naozaj podarený projekt. Kiež by takýchto len pribúdalo. Tento rok ste tiež mohli vidieť divadelné predstavenia či výstavu Manga kresieb, ktorú zorganizovalo združenie Manga.sk a tiež napríklad hudobné „live performance“ v podaní Aleša Brichtu (exArakain), či Alvarez Peréz. Nechýbali tu, samozrejme, osvedčené akcie ako slávnostné otvorenie, tombola, odovzdávanie cien, krsty kníh a CD či novinka Sf-ingo. A ja som zase nič nevyhral.
Naraz sa zobudíte zo sna. Stojíte v poloprázdnom vestibule a cítite, že niečo sa skončilo. Naposledy obiehate celý komplex Istroplánu, ale nenachádzate žiadne známky života. V rohu bliká monitor počítača. Hviezdny dátum: 14.09.2003. Deň: Nedeľa. Posledný kapitánov záznam: Operácia Istrocon Martini 2003 ukončená. Počet prežitých subjektov: 1700. Vtedy monitor zhasne.
Nuž a čo dodať na záver? Snáď len niekoľko klasických otrepaných fráz typu „kto nebol, neuverí“, „kto nebol, nech ľutuje“ a nakoniec „kto bol, nech nesmúti“. Istrocon Martini 2003 sa svojou veľkoleposťou zapísal do memoárov i našich sŕdc natoľko hlboko, že spomienky naň nás budú hriať až do toho nasledujúceho. Pretože... áno. MY FANI CHCEME ĎALŠÍ. Ale ešte predtým, Vám, organizátorom, musím poďakovať za tento. Ďakujem. Späť