Draci - majstrovské diela Zla

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Quenta Silmarillion rozpráva, ako sa v Prvom slnečnom veku Temný nepriateľ Morgoth skryl v jamách Angbandu a vytváral z plameňov a kúziel svoje majstrovské diela zla. Temnými klenotmi Morgotha boli Veľké jaštery nazývané draci. Vytvoril tri druhy: veľké hady, ktoré sa plazili, tí, ktorí chodili po nohách, a tí, ktorí lietali na krídlach ako netopiere. Obidve druhy mali dva typy: ľadové draky, ktoré bojovali zubami a pazúrmi, a zázračné Urulóki, ohnivé draky, ktoré hubili ohnivým dychom. Všetci draci stelesňovali hlavné zlé vlastnosti ľudí, elfov a trpaslíkov, a preto tieto plemená výborne hubili.

Draci boli sami o sebe obrovskými zbrojnicami, ktoré pracovali pre Morgothove ciele. Tieto plazy mali mohutnú veľkosť i silu a chránili ich nepreraziteľné železné šupiny. Zuby a pazúry mali ako oštepy a meče a chvostom dokázali rozdrviť hradbu štítov akejkoľvek armády. Okrídlení draci vyvolávali na zemi pod sebou hurikány a ohniví draci soptili šarlátové a zelené plamene, ktoré olizovali zem a ničili všetko, čo im prišlo do cesty.

Vedľa telesnej sily mali draci aj inú, úkladnejšiu moc. Videli ostrejšie než jastrab a nič, čo zahliadli, im neuniklo. Ich sluch dokázal zachytiť i najslabší dych najtichšieho nepriateľa a čuch im umožňoval pomenovať každého tvora len podľa závanu telesného pachu. Ich inteligencia bola povestná rovnako ako ich láska k hádankám. Draci boli pradávne hady, preto boli tvormi nesmierne chytrými a chytrými, nie však múdrymi, pretože ich inteligencia mala vady: márnivosť, žravosť, žiadostivosť, pretvárku a zlosť.

Boli svoreni predovšetkým z ohnivého živlu a kúziel, preto sa vyhýbali vode a mali radšej tmu než denné svetlo. Dračia krv bola čiernym a smrtonosným jedom a v ich dračom puchu sa miesila horiaca síra a sliz. Ich telá vždy planuli tvrdým, drahokamovým plameňom. Ich smiech bol hlbší než studničnej jamy a otriasal horami. Dračie oči sršali rubínovým svetlom a v hneve z nich lietali červené blesky. Ich krutý hadí hlas bol drsný šepot a v spojení s upretým pohľadom jašterieho oka vyvolával dračie kúzlo, ktoré okúzlilo neopatrných nepriateľov a pôsobilo, že si priali podrobiť sa vôli strašného netvora.

Prvým z ohnivých drakov Urulóki, ktorého stvoril Morgoth v Angbande bol Glaurung, Otec drakov. Po jednom storočí skrývania sa a rastu v jaskyniach vyrazil Glaurung v plameňoch hnevu z brán Angbandu a vstúpil do zdeseného sveta. Aj napriek tomu, že nepatril k neskoršiemu okrídlenému plemenu, bol najväčším postrachom svojej doby. Než ho hithlumské knieža Fingon zahnal späť, vypálil a vyplienil elfskú zem Hithlum a Dorthonion. Morgoth sa na Glaurunga pre jeho nedočkavosť rozhneval, pretože mal v pláne, aby drak dorástol do plnej sily, než ho odhalí nič netušiacemu svetu.

Pre Glaurunga bol tento výpad len mladíckym dobrodružstvom - skúškou sily. Aj keď pre elfov bola jeho sila niečo strašné, nebola ešte plne rozvinutá a jeho šupinové brnenie bolo ešte citlivé na napadnutie zbraní. Preto Morgoth držal Glaurunga v Angbande ďalšie dve storočia, než Urulókiho vypustil. To bol začiatok Štvrtej bitky v beleriandských vojnách. Preslávila sa ako Bitka náhleho plameňa a Glaurung, Veľký had, už v plnej sile viedol Morgothove vojská do boja proti Vznešeným elfom z Beleriandu. Jeho veľkosť a pálčivý oheň mu prerážali cestu do nepriateľských vojov a s Morgothovými démonmi, balrogmi, a čiernymi húfmi škretov prelomil obkľúčenie Angbandu a spôsobil elfom zúfalstvo.

V Piatej bitke, nazývanej Bitka nespočetných sĺz, spôsobil Glaurung ešte strašnejšiu skazu, pretože vtedy už (záhadným dračím spôsobom) splodil potomstvo menších ohnivých i ľadových drakov, ktorí šli do boja s ním. Tomuto útoku podľahlo veľké vojsko elfov i ľudí, a pred dračím ohňom neobstál nikto okrem belegostských trpaslíkov, ktorí prišli bojovať so spoločným nepriateľom.

Morgoth použil Glaurunga i k udržaniu získaných území, ale bojová sila nebola jediná, ktorú netvor mal. Mnohých si podmanil zväzujúcou mocou svojho hadieho oka a hypnotickým dračím kúzlom.
Narn-i-Hîn Húrin rozpráva, ako bol Glaurung roky potom, čo vyplienil a spustošil kráľovstvo Nargothrond, zabitý smrteľníkom Túrinom Turambarom. Tento Húrinov syn sa k ohnivému drakovi prikradol a vrazil mu hlboko do brucha meč Gurthang, avšak sám tiež zahynul následkom jedu čiernej krvi a drakových krutých slov.

Aj keď sa Glurung nazýval Otec drakov, najväčší drak, ktorý kedy prišiel na svet, sa volal Ancalagon Čierny. Význam jeho mena je "Prekvapujúce čeľuste" a svojou hltavosťou decimoval vojsko Západu vo Veľkej bitke Vojny hnevu v závere Prvého slnečného veku. Ancalagon bol prvý z okrídlených drakov a vyletel s inými z toho plemena z Angbandu ako veľké búrkové mračno vetra a ohňa, keď Morgoth hájil posledný zbytok svojej ríše. Vtedy svet po prvýkrát uvidel okrídlené draky, a Morgothovi nepriatelia sa dali na ústup. Avšak orly a všetky bojovné vtáky zeme prileteli zo Západu spolu s veľkou lietajúcou loďou "Vingilot" a bojovníkom Eärendilom. Bitka týchto bytostí vo vzduchu trvala dlho, ale nakoniec Eärendil zvíťazil, Ancalagon bol zvrhnutý dole a ostatní ohniví draci boli pobití alebo utiekli. Tak skončila Vojna hnevu a Morgothova moc bola navždy zlomená.

Tak veľká bola porážka drakov vo Veľkej bitke, že sa o nich v históriách Stredozeme znovu začína hovoriť až v Treťom slnečnom veku. Vtedy obývali pustiny za Sivými horami na severe. Hovorí sa, že ich žiadostivosť doviedla k nahromadenému bohatstvu siedmich kráľov trpaslíkov.

Najsilnejší z drakov v Sivých horách bol Scatha, ktorý vyháňal trpaslíkov z ich siení v strachu a hrôze, avšak postavilo sa mu jedno ľudské knieža. Bol to bojovník Fram, syn Frumgarov, náčelník Éothéodu, a Scathu zabil. Bolo to však len dočasné oslobodenie od hrôzy, ktorá číhala v horách, pretože po čase sa mnoho ľadových drakov do Sivých hôr vrátilo. Aj napriek tomu, že sa trpaslíci bránili urputne a dlho, boli premožení, ich bojovníci padali jeden po druhom a zlatonosné Sivé hory zostali úplne v pazúroch drakov.

Chronológia v Západných zemiach opisuje, ako v dvadsiatom ôsmom storočí najväčší drak toho veku priletel zo severu na trpaslíčie kráľovstvo v Erebore, Osamelej hore. Tento ohnivý drak nazývaný Šmak Zlatý bol obrovský, mal netopierie krídla a strašne hubil trpaslíkov a ľudí. Spaľujúcim dračím ohňom zničil ľudské mesto Údol a zboril bránu i múr trpaslíčieho kráľovstva v Osamelej hore. Trpaslíci utiekli alebo zahynuli a Šmak sa zmocnil bohatstva: zlata, drahokamov, mithrilu a striebra, elfských klenotov a perál, umne brúsených kryštálov zafíru, smaragdu a diamantu.
Dve storočia vládol Šmak Ereboru nerušene. V roku 2941 však prišla k hore skupina odvážlivcov: dvanásť trpaslíkov vedených právoplatným kráľom Ereboru Thorinom Dubbinom a najatý hobit Bilbo Pytlík. Prikradli sa k drakovi a užasli, pretože Šmak bol omnoho väčší, než si predstavovali, a zlatočervene planul jašterou zlobou. Ako celé jeho plemeno bol obrnený železnými šupinami, ale opatrne si chránil pred útokom i mäkké brucho: ako sa rozvaľoval na svojom poklade, nechal si do brucha zarásť diamanty a tvrdé drahokamy, a tak obrnil svoju jedinú slabinu. Chytrý hobit Bilbo Pytlík však odhalil na širokých prsiach netvora miesto, ktoré nebolo chránené kameňmi a kam sa mohla zabodnúť ostrá oceľ.

Keď odvážlivci Šmaka vydráždili, ten rozhnevane vyletel a zaplavil zem svojím ohňom. Pomstychtivo sa prihnal na Esgaroth na Dlhom jazere, pretože jazerní ľudia odvážlivcom pomohli. Žil tam však udatný a silný Severan Bard Lukostrelec, ktorý poznal tajomstvo drakovej slabiny, a strelil čierny šíp do jediného citlivého miesta. Drak strašne zaryčal a v plameňoch sa zrútil z oblohy. Tak zahynul Šmak Zlatý, najsilnejší drak Tretieho veku.

Hovorilo sa, že draci ďalej po stáročia obývali severnú spúšť za Sivými horami, žiadny príbeh, ktorý sa ľudom zo Stredozeme dochoval, však už o týchto zlých, avšak veľkolepých bytostiach nerozpráva. Späť