Hobiti - Info o niektorých hobitoch

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

advokátna firma Žrút, Žráč a Hrabal
Firma poverená dražbou Dna Vreca a pozostalostí po údajne zosnulom Bilbovi Pytlíkovi.

Belonožka Vilda
Najtučnejší hobit v Západnej štvrťke a starosta Kraja sídliaci vo Veľkej Kopanine. Behom Sarumanovej vlády nad Krajom bol uväznený v jednej z dier v Kopanine. Potom, čo bol Kraj vymetený sa opäť stal starostom, ale skoro predal svoj úrad Frodovi.

Blanko
Jeden z Plavínských bratov. Spolu so svojím bratom Markom sa roku 1601 Tretieho veku vydali z Hôrky a po získaní povolenia od Veľkého kráľa vo Fornoste (bol to Argeleb II.) prekročili hnedú rieku Baranduinu s veľkým zástupom hobitov. Prešli Most kamenných oblúkov, ktorý bol vybudovaný za dní moci Severného kráľovstva, a zabrali a osídlili všetku zem medzi riekou a Ďalekými vrchmi. Tú neskôr pomenovali Kraj a hobiti v nej žili v mieri a blahobyte.

Bral Adelard
Hobit z Kraja, ktorý od Bilba dostal na rozlúčku dáždnik, "aby mal svoj vlastní", ale odniesol si i mnohé ďalšie veci.

Bral Bandobras "Bučivoj"
Vnuk Hromželeza II. a najväčší hobit v Kraji do časov Peregrina a Smelmíra, ktorí ho svojou výškou prekonali. Meral štyri stopy päť palcov a bol tak vysoký, že mohol dokonca jazdiť na koni. Preslávil sa v Bitke na Zelenom poli, kde so svojím oddielom rozprášil škretí nájazd a sám zabil ich náčelníka Golfimbula drevenou palicou.

Bral Everard
Hobit z Kraja. Na oslave Bilbových narodenín uprostred jeho prejavu vyzval slečnu Komonicu Brandylenovú, vyskočili spolu na stôl so zvončekmi v rukách a začali tancovať trasák.

Bral Gerontius Starý
Hobit z Kraja, ktorý sa dožil najvyššieho veku medzi hobitmi - 130 rokov. Nakoniec bol ale prekonaný Bilbom Pytlíkom, ktorý sa však tohto veku dožil predovšetkým vďaka dlhému vlastníctvu Jedného prsteňa.

Bral Isumbras I.
Hobit z Kraja, 13. vladyka Kraja.

Bral Paladin
Hobit z Kraja; otec Peregrina Brala.

Bral Peregrin "Pipin"
Hobit z Kraja, priateľ Froda Pytlíka. Stal sa jedným zo Spoločenstva Prsteňa a preslávil sa mnohými činmi. Spolu so Smelmírom pili entie lektvary, vďaka ktorým sa stali najvyššími hobitmi v dejinách Kraja. V Gondore sa stal vojakom Citadely a bojoval v poslednej bitke pred Čiernou bránou Mordoru, kde zabil veľkého trola. Po svojom návrate do Kraja sa stal Vladykom a tento úrad mu zostal až do doby, kedy spolu s Smíškom odišli dožiť do Minas Tirith.

Bralová Beladona
Hobitka z Kraja, jedna z troch dcér Starého Brala, ktorá si vzala za muža Bunga Pytlíka. Matka Bilba Pytlíka, ktorý po nej zdedil časť Bralovskej povahy túžiacu po dobrodružstvách.

Brandylen Hrdomír
Hobit z Kraja, svokor Droga Pytlíka žijúci v Brandove. Vraj náramne štedro hostil.

Brandylen Rory
Hobit z Kraja. Jediný, ktorý si nebol istý Bilbovým zmiznutím pri oslave a veštil, že sa Bilbo na staré kolená zase vydal na cesty. Dostal od neho na oplátku za časté pohostinstvo tucet fliaš Starej vinice - silného a dobre vyzretého červeného vína z Južnej štvrťky.

Brandylen Saramír
Hobit z Kraja; otec Smelmíra Brandylena.

Brandylen Smelmír "Smíšek"
Hobit z Kraja; priateľ Froda Pytlíka. Stal sa jedným zo Spoločenstva Prsteňa a preslávil sa mnohými činmi. Spolu s Peregrinom pili entie lektvary a stali sa tak najvyššími hobitmi v dejinách Kraja. Stal sa rytierom Rohanu a panošom samotného rohanského kráľa Théodena a bojoval spolu s rohanskými jazdcami v Bitke na poliach Pelennoru, kde sa najviac preslávil. Spolu s rohanskou štítonoskou Éowyn zabil na bojovom poli Černokňažného kráľa Morgulu - veliteľa nazgulov. Po vyčistení Kraja sa stal Rádovským Pánom a tento titul si podržal až do roku 1484 k.l., kedy podstúpil úrad iným a spolu s Peregrinom odišiel do Rohanu rozlúčiť sa s kráľom Éomerom a potom dožiť do Minas Tirith.

Brandylenová Esmeralda
Hobitka z Kraja; žena Saradoca Brandylena.

Brandylenová Komonica
Hobitka z Kraja. Na oslave Bilbových narodenín ju vyzval do tanca Everard Bral a spoločne začali tancovať trasák na jednom zo stolov.

Brandylenová Primula
Hobitka z Kraja; jej mamka bola najmladšou dcérou Starého Brala. Vzal si ju Drogo Pytlík a spolu mali jedného syna - Froda. Prvá sesternica Bilba Pytlíka z matkinej strany.

Bulíci
Hobiti z Kraja pozvaní na Bilbovu oslavu narodenín.

Bulík Folko
Hobit z Kraja; priateľ Froda Pytlíka. Pomáhal mu spolu s ostatnými baliť pri sťahovaní z Dna Vreca.

Bulva Cvalimír "Cvali"
Hobit z Kraja; priateľ Froda Pytlíka. Pomáhal pri jeho sťahovaní z Dna Vreca do Studničiek, kde zostal i po odchode družiny do Starého hvozdu. Za svitania napadnutý Čiernymi jazdcami, ale vyviazol bez zranenia.
Počas Sarumanovej vlády v Kraji stál v čele povstalcov a skrýval sa v Jazvečinách pri Zjazvených Kopcoch. Nakoniec bol darebákmi zajatý a uväznený v Zamknutých dierach vo Veľkej Kopanine. Prepustený deň po Bitke v Povodí spolu s ostatnými hobitmi.

Bulvovia
Hobiti z Kraja pozvaní na Bilbovu oslavu narodenín.

Cvalíkovia
Hobiti z Kraja spriaznení s Bilbovým dedkom Bralom.

Černobejl
Typické meno rodiny hobitov žijúcich v Hôrke.

Červík sedliak
Sedliak, ktorý pohostil Froda, Sama a Pipina na ich ceste z Dna Vreca k Rádohrabskému prívozu.
Mal tri veľké psi: Chňapa, Tesáka a Vlka a neraz nachytal mladého Froda, ako mu chodí na huby. Preto na neho nemal Frodo dobré spomienky, keď sa po poli blížili k jeho usadlosti. Tentoraz ich však sedliak Červík nezbil, ale naopak pozval ďalej, ponúkol im jedlo a dobré pivo a varoval pred Čiernym jazdcom, ktorý sa na nich nedávno pýtal. Večer ich potom na voze zaviezol až k Prívozu, kde sa s nimi rozlúčil a Froda obdaroval košíkom jeho milovaných húb.

Červíková pani
Manželka sedliaka Červíka a pani jeho domu. Pohostila družinu hobitov pozvaných Červíkom a Frodovi poslala košík húb.

Déagol
Stat z údolia Anduiny; priateľ Sméagola. Jedného dňa boli spoločne loviť ryby dole pri Kosatcových poliach a zatiaľ čo Sméagol sliedil na brehu, Déagolovi v člne zabrala veľká ryba. Zabrala tak silne, že sa Déagol zrazu ocitol pod vodou - tam pustil šnúru, pretože mal dojem, že vidí niečo jagavé na dne rieky; zadržal dych a hrabol po tom. Potom vyplával a prskal, vlasy mal plné chalúh a ruku plnú blata; a doplával k brehu. A hľa, keď spláchol blato, na dlani mu ležal krásny zlatý prsteň, a svietil a jagal sa na slnku, až sa srdce smialo. Ale Sméagol ho pozoroval za stromom, a ako sa Déagol radoval z prsteňa, priblížil sa zozadu k nemu. Potom Déagolovi povedal, aby mu prsteň dal, pretože má dnes narodeniny, Déagol však o tom nechcel ani počuť, lebo mu už svoj darček dal a naviac prsteň našiel sám a teda je po práve jeho. Sméagol ho však chytil za hrdlo a zahrdúsil; nikto sa nikdy nedozvedel, čo sa s Déagolom stalo; bol zavraždený ďaleko od domova a jeho telo bolo múdro ukryté. Len Sméagol vedel čo sa odohralo.

Dobráčikovia
Hobiti z Kraja pozvaní na Bilbovu oslavu narodenín.

Dupal
Typické meno rodiny hobitov žijúcich v Hôrke.

Dvojnôžka Tatko
Hobit z Kraja; sused Kmotra Krepelku v Pytlovej ulici.

Fastred zo Zeleného Chlmku na Ďalekých vrchoch
Hobit, ktorý sa stal manželom Elanor Krásnej, dcéry pána Samveda Krepelku. Spoločne sa odsťahovali do Podvežia kde založili rod Pekníkovcov, ktorí tam potom po mnoho rokov žili a strážili Červenú knihu Západnej marky.

Glum
Viď. Sméagol.

Harašilová vdova
Hobitka z Kraja; v Hobitíne sa starala o starého Kmotra Krepelku.

hobit
Meno, ktoré Krajania obvykle používali pre celý svoj druh. Pôvod slova bol väčšinou zabudnutý. Zdá sa však, že to spočiatku bolo meno, ktoré Plavíni a Statovia dávali Chlponožcom, a že je to redukovaná podoba slova holbytla.

holbytla
"Staviteľ nôr", tak znie preklad tohto slova neskôr zmeneného na hobit. V tejto forme sa zachovalo v Rohane.

Holdwine
Meno, ktoré dostal Smelmír Brandylen v Rohane a pod ktorým tam bol známy.

Hrdonožkovia
Hobiti z Kraja pozvaní na Bilbovu oslavu narodenín.

Hrdonožka Odo
Hobit z Kraja; jeden z pozvaných Bilbom na oslavu svojich narodenín. Nepáčilo sa mu vyslovenie jeho mena ako Hrdonožky a po celú dobu Bilbovho preslovu mal nohy na stole. Po Bilbovom zmiznutí nohy dal dole a dupol.

Hrdonožka Sančo
Vnuk Oda Hrdonožku; musel byť Frodom vyhodený z Dna Vreca, lebo pri jednej komore začal vykopávky v domnienke, že tam nájde skrytý Bilbov poklad.

Hromželezo II.
Dedo Bandobrasa "Bučivoja" Brala; dvadsiaty druhý Vladyka Kraja, budovateľ Veľkých Pelúchov.

Chalúpka farmár Tom
Hobit z Povodia; býval v Južnej ulici so svojou ženou, štyrmi synmi a dcérou Ruženkou. Všetci boli priatelia Sama Krepelku. Farmár so svojimi synmi bol jeden z prvých, ktorí pribehli na pomoc pri búrení Kraja a pomohli Frodovi a jeho priateľom vyčistiť Kraj od darebákov a ich pána Sarumana.

Chalúpka Hlaváč
Najstarší syn farmára Toma Chalúpku.

Chalúpka Iskra
Syn farmára Chalúpku.

Chalúpka Kvietko
Syn farmára Chalúpku.

Chalúpka Tom "mladý"
Syn farmára Chalúpku. Keď bol Samved spolu so svojou ženou Ruženkou na rok v Gondore, vykonával za neho dočasne úrad Starostu Kraja.

Chalúpková pani
Manželka farmára Chalúpku a matka jeho detí.

Chalúpková Ruženka
Dcéra a najmladšie dieťa farmára Chalúpku. Veľká láska Sama Krepelku, ktorú si nakoniec vzal a po odchode Froda za More s ňou býval v Dne Pytle. Dala mu mnoho detí a žili spolu šťastne až do jej smrti.

Jazvedcoví
Hobiti z Kraja pozvaní na Bilbovu oslavu narodenín.

Kmotor
Viď. Krepelka

Knedlík
Prezývka, ktorou nazval starostu Vildu Belonožku krajník Jaro Kutlúšek v rozhovore so Samom.

Krajania
Všeobecné pomenovanie hobitov žijúcich v Kraji hobitmi z Hôrky alebo sebou samými.

Krajníci
Viď. O usporiadaní Kraja

Krepelka Andoved Povrazník („Andy“)
Hobit z Kraja; strýc Samveda Krepelku, Tatkov najstarší brat. Mal provaznictvo v Úzkopolí a Samved sa od neho mnoho z tohto remesla naučil.

Krepelka Anson
Bratranec Samveda Krepelku. Pracoval pre pána Bulíka v Záhorí a chodil na lov do Severnej štvrťky kde, ako sám tvrdil, uvidel na vlastné oči chodiaci brest.

Krepelka Kmotor
Starý hobit z Hobitína. Býval vo Vrecovej ulici pod Dnom Vreca a staral sa Bilbovi a neskôr Frodovi o jeho záhradu. Toto svoje umenie sa naučil od Holmana Zelenorukého a predal ho svojmu najmladšiemu synovi Samvedovi.
Okrem zahradníčenia vedel tiež skvelo rozprávať a často a rád tak robil v malej krčmičke "U Brečtana" v ulici Pri vode, kde mal najviac poslucháčov.
V ten večer, kedy Frodo odchádzal pešky z Dna Vreca, hovoril vo Vrecovej ulici s Čiernym jazdcom. Nič mu však neprezradil, a tak jazdec odišiel naprázdno. Dožil sa vysokého veku a ku konci sa o neho starala vdova Harašilová.

Krepelka Samved "Sam"
Syn Kmotra Krepelku, ktorému pomáhal pri údržbe záhrady Dna Pytle. Spolupracoval na "spiknutí" priateľov Froda Pytlíka a vypočul tajný rozhovor Froda s Gandalfom o Jednom prsteni. Pri výprave s Prsteňom sa stal osobným sluhom Froda a verne ho sprevádzal až nakoniec jeho púte a niekoľkokrát zachránil ako svojho pána, tak i samotné poslanie. Jednu chvíľu dokonca niesol Prsteň sám a na svahoch Orodruiny i ťažobou Prsteňa vyčerpaného Froda. Po svojom návrate do Kraja ho veľkou mierou pomohol uviesť do pôvodného stavu vďaka krabičke semienok, ktorú dostal darom od Galadriel, Pani Lothlórienu.
Oženil sa s Ruženkou Chalúpkovou a mali spolu mnoho zdravých a krásnych detí. Sedemkrát sa stal starostom Kraja a rozpráva sa, že potom, čo sa vzdal úradu, odišiel do Podvežia, kde predal Červenú knihu Západnej Marky Pekníkovcom, aby ju strážili, a potom ďalej na západ do Šedých prístavov skade odplával za More ako posledný z Tých, ktorí niesli Prstene.

Krepelková Elanor
Nazývaná Krásna. Dcéra a prvé dieťa Samveda a Ruženky. Stala sa dvornou dámou kráľovnej Arwen Gondorskej. Vzala si za muža Fastreda zo Zelenova a odsťahovala sa do Podvežia, kde potom po mnoho rokov sídlili ich potomkovia Pekníkovci od Veží.

Kšandička Hugo
Hobit z Kraja známy tým, že nevracal knihy požičané od Bilba Pytlíka. Nakoniec od neho dostal na pamiatku prázdnu knihovníčku.

Kutlúšek Jaro
Hobit z Hobitína. Známy Samveda Krepelku, ktorý sa stal krajníkom a počas Sarumanovej nadvlády nad Krajom bol jeden z tých, ktorí by ho radi zvrhli a vrátili staré časy.

Malý ľud
Iný názov pre hobitov.

Marko
Jeden z Plavínskych bratov. Spolu so svojím bratom Blankom sa roku 1601 Tretieho veku vydali z Hôrky a po získaní povolenia od Veľkého kráľa vo Fornoste (bol to Argeleb II.) prekročili hnedú rieku Baranduinu s veľkým zástupom hobitov. Prešli Most kamenných oblúkov, ktorý bol vybudovaný za dní moci Severného kráľovstva, a zabrali a osídlili všetku zem medzi riekou a Ďalekými vrchmi. Tú neskôr pomenovali Kraj a hobiti v nej žili v mieri a blahobyte.

Mochnička
Hobit z Hobitína, na ktorého spomínal Samved v Mordore pri odpočinku na pláni Gorgoroth.

Nálezca Prsteňa
Viď. Bilbo Pytlík a pred ním Glum; dedič Nálezca Prsteňa viď. Frodo.

Nouna
Starý hobit z Povodia; jeden z poslucháčov Kmotra Krepelku v krčmičke "U Brečtana“

Pekníkovci z Veží
Hajtmani Západnej marky sídliaci v Podveží pod Vežovými kopcami. Strážcovia Červenej knihy Západnej marky; potomkovia Elfstana Pekníka, syna Fastreda a Elanor Krásnej.

Pekník Elfstan
Syn Fastreda a Elanor; zakladateľ rodu Pekníkovcov, ktorý sídlil v Podveží na úpätí Vežových kopcov. Strážca Červenej knihy Západnej marky.

Perian / Periannath
Elfské pomenovanie hobitov v sindarčine. Znamená polovičný.

Pipin
Viď. Peregrin Bral.

Pískar Ted, mlynár
Mlynár z Povodia a častý návštevník krčmičky "U Brečtana". Podozrieval Bilba Pytlíka a po ňom i jeho synovca Froda zo spôsobu, akým nadobudol svoje bohatstvo.
Po príchode Lota Pytlíka do Dna Pytle bol jeho mlyn zbúraný a na jeho mieste postavený nový - väčší. Pískar tak prišiel o svoj majetok, ktorý patril už jeho otcovi, ale i tak bol rád a slúžil novým pánom.
Vyťal vysoké stromy na ceste z mlyna do Povodia a strom z Oslavnej lúky.

Pieskohrab
Typické meno rodiny hobitov žijúcich v Hôrke.

Podhorský
Meno rodiny žijúcej v Špalíčku blízko Hôrky.

Podhorský
Meno, ktoré zhodou okolností vybral Frodovi čarodej Gandalf, a ktoré mal používať ako cestovné, aby utajil čo najviac svoju výpravu pred prezradením a zvýšil tak šance na úspech. Nakoniec toto meno použil len v Hôrke, kde vyvolal veľký záujem u tam žijúcich Podhorských zo Špalíčku, ktorí ho nakoniec prijali ako dávno strateného bratranca.

Podlez a Podraz
Dve tváre Sméagola Gluma ako ich videl a nazval Sam Krepelka, ktorý Gluma podozrieval od prvého stretnutia do samého konca. Tieto dve Glumove špecifické osobnosti spolu neustále zápasili. Prvý (Podlez) bola skrotená osobnosť pôvodného Sméagola, ktorá chcela pomáhať a snáď i odčiniť všetko zlé, čo kedy Glum spáchal. Bola však stále prenasledovaná a potlačovaná druhou (Podrazom) - pravou Glumovou osobnosťou, ktorá úplne prepadla zlu, zrade a moci Prsteňa. Táto osobnosť mala jediný cieľ - priviesť Froda a Sama do záhuby a znovu sa zmocniť svojho "miluškého".

Pomedzní
Viď. O usporiadaní Kraja.

Ponoril
Typické meno rodiny hobitov žijúcich v Hôrke.

Ponravovia
Hobiti z Kraja pozvaní na Bilbovu oslavu narodenín. Príbuzní Bilbovej babičky.

Polovičný/í
Pomenovanie, ktoré používali pre hobitov ľudia (Dúnadania) vzhľadom k ich veľkosti oproti veľkosti urasteného muža. Sami hobiti si tak nehovorili, lebo ho považovali za hanlivé.

Pytlík Bilbo
Syn Bunga Pytlíka a Beladony Bralovej - najprv neznámy hobit z Hobitova v Kraji, ktorý sa však jedného dňa nechal zlákať dobrodružstvom, vydal sa na ďalekú cestu a nevedomky sa stal hybateľom dejín Stredozeme.
Bilbo bol usadlý majetný hobit žijúci v jednej luxusnej nore menom Dno Pytle. Nikdy nepomýšľal na akékoľvek dobrodružstvo, lebo taká vec odporovala zásadám a dobrým mravom v Kraji. Jedného dňa sa však pred jeho dverami objavil čarodej Gandalf, ktorý ho vybral za člena družiny trpaslíkov na výprave za strateným pokladom. Bilbo síce rezolútne túto bláznivú ponuku odmietol, lenže na druhý deň kde sa vzalo tu sa vzalo trinásť trpaslíkov spolu s Gandalfom a bez okolkov sa k nemu pozvali. V čele družiny trpaslíkov bol sám Thorin Pavéza, trpaslíčí kráľ bez kráľovstva.
Všetky podrobnosti o ňom i o nasledujúcej výprave, ktorej sa Bilbo nakoniec zúčastnil, rozpráva časť Červenej knihy Západnej marky pomenovaná Cesta tam a zase späť, ktorú napísal sám Bilbo po svojom návrate. Pre ďalší beh dejín, a tiež pre samotných hobitov, je podstatné, že Bilbo behom výpravy v jednej podzemnej jaskyni kdesi pod Hmlistými horami našiel malý zlatý prstienok, ktorý mal tu krásnu vlastnosť, že po nasadení na prst nechal svojho majiteľa zmiznúť. Ako sa ale v priebehu času mohol sám Bilbo presvedčiť, nebola to jeho jediná schopnosť - dokázal totiž svojmu majiteľovi tiež predlžovať život. To sa počas rokov po jeho návrate stalo terčom klebiet a dohadov zo strany ostatných hobitov, ktorí nad zachovalým zovňajškom pána Bilba len krútili hlavou.
Bilbo zostal starým mládencom a žil len so svojím synovcom Frodom, ktorého urobil adoptívnym dedičom svojich pozostalostí. Na oslavu svojich 111. narodenín usporiadal veľkú oslavu s mnohými hosťami, pri ktorej zničohonič zmizol. Bola to súčasť predom pripraveného plánu - Bilbo už dlhšiu dobu túžil vydať sa znovu na cesty, resp. nájsť miesto, kde by mohol v kľude dožiť. Zároveň mal predať svoj prstienok Frodovi a s ním i Dno Vreca a všetko, čo bolo jeho súčasťou. Tak nakoniec urobil, odišiel z Kraja a nikdy sa tam už nevrátil - po dlhom putovaní nakoniec zamieril k Elrondovi do Roklinky, kde zostal a venoval sa svojim literárnym záľubám.
Skladal básne, venoval sa revízii svojho denníku nazvaného Cesta tam a zase späť i prekladateľskej činnosti. Nakoniec, keď bol Temný pán zvrhnutý, Kráľovstvo obnovené a Štvrtý vek sa začal, odišiel spolu s ostatnými, ktorí niesli Prstene do Šedých prístavov a stade odplával cez More na Ďaleký západ. Svojím vekom 131 rokov nakoniec prekonal rekord Starého Brala, ako si vždy prial.

Pytlík Bláznivý
Obľúbená legendárna postava v hobitích rozprávkach pôvodne inšpirovaná Bilbovým nečakaným zmiznutím behom oslavy svojich narodenín. Podľa rozprávania Bláznivý Pytlík mizne za hromov a bleskov a zjavuje sa s vrecami drahokamov a zlata.

Pytlík Bungo
Otec Bilba Pytlíka. Ako príslušník rodiny Pytlíkovcov bol medzi hobitmi veľmi vážený, čo využil na to, aby si vzal za manželku Beladonu Bralovú, ktorej rodina síce nedosahovala váženosť Pytlíkov, zato bola veľmi bohatá. Vybudoval pre ňu (čiastočne za jej peniaze) tu najluxusnejšiu hobitiu noru, aká sa dala nájsť pod Kopcom, za Kopcom i za Vodou. Tam býval až do konca svojich dní. Jeho jediný syn ako by mu z oka vypadol čo sa týka zovňajšku, solídnosti i jednania.

Pytlík Drogo
Slušný a sporiadaný hobit z Kraja, o ktorom sa nikdy príliš nehovorilo, dokým sa neutopil. Vzal si za ženu Primulu Brandylenovú, a mali spolu jediné dieťa - Froda. Keď však bol Frodo ešte malé decko, boli na návšteve u svokra v Brandove. Večer si Drogo s Primulou vyšli pri mesiaci na loďke a tá sa akousi nešťastnou náhodou prevrátila a obidvaja sa v rieke utopili.

Pytlík Frodo
Syn Droga Pytlíka a Primuly Bradylenovej, synovec Bilba Pytlíka. Rodičia mu tragicky zahynuli, keď bol ešte malé decko. Ujali sa ho jeho príbuzní z Rádovska a on vyrastal v Brandove. To malo vplyv na jeho povahu, lebo už ako malý chlapec podnikal spolu so svojimi kamarátmi najrôznejšie výpravy a dobrodružstvá.
Keď vyrástol na mladého hobita presťahoval sa k svojmu strýkovi Bilbovi do Dna Vreca. Ten u neho prebudil ešte väčšiu túhu po dobrodružstvách, poznaní a cudzích krajoch, pretože spolu podnikali mnoho prechádzok po Kraji a Frodo vždy pozorne a s úžasom počúval Bilbove rozprávania. Bilbo si ho obľúbil natoľko, že ho adoptoval a urobil ho svojím dedičom. Je až pozoruhodné, koľko spoločného mali títo dvaja príbuzní. Za pozornosť stoja predovšetkým narodeniny, ktoré slávili obidvaja v jeden deň a fakt, že Frodovi malo byť 33, teda vek dospelosti, práve vtedy, kedy Bilbo slávil magické 111 narodeniny. Na tento deň bola usporiadaná veľká oslava s mnohými hosťami, jedlom a pitím a naplánované malé prekvapenie. Behom oslavy totiž Bilbo zničohonič zmizol a len Frodo a Gandalf (ako vždy...) vedeli, čo je za tým.
Po Bilbovom odchode sa Frodo stal Pánom Dna Vreca a majiteľom kúzelného prsteňa. Po dôvernom rozhovore s Gandalfom sa dozvedel o jeho totožnosti a bolo rozhodnuté, že sa musí pokúsiť doniesť ho čo najviac v úplnej tajnosti do bezpečia. V Stredozemi sa totiž opäť objavilo deväť Prsteňových prízrakov v podobe deviatich čiernych jazdcov, ktorí starostlivo pátrali po mieste a po majiteľovi Jedného prsteňa.
Ako sa rozpráva v Červenej knihe Západnej marky, Frodo sa vydal spolu so svojimi priateľmi na dlhú a nebezpečnú cestu do elfského útočiska Roklinky, behom ktorej bol prenasledovaný strašnými Čiernymi jazdcami. Avšak vďaka pomoci eriadorského hraničiara Aragorna sa mu i napriek zraneniu podarilo dostať do Roklinky včas a priniesť do bezpečia i Prsteň. Tam sa na Elrondovej Rade rozhodlo o jeho zničení a Frodo bol ustanovený ako Ten, kto nesie Prsteň. K nemu bolo vybraných osem spoločníkov a spoločne sa vydali ako skupina Deviatich peších na dlhú púť na východ cez nástrahy dolov v Morii, ľúbezný Lothlórien a po prúde rieky Anduiny, smerom k zemi Temného Nepriateľa, kde jedine bolo možné Prsteň zničiť. Pri jazere Nan Hithoel bolo Spoločenstvo Prsteňa rozbité a Frodo pokračoval ďalej iba so svojím verným sluhom Samom na východ cez Emyn Muil a Mŕtve močiare k Bráne Mordoru. Pod Emyn Muilom ich dohonil Glum, stvorenie, ktoré dlho predtým vlastnilo Prsteň a nemienilo sa ho vzdať. Frodo však Gluma skrotil, a ten ich previedol cez zradné močiare k Čiernej bráne. Tá sa však ukázala nepriechodná, a tak neostávalo nič len poslúchnuť Gluma a dať sa cestou, o ktorej tvrdil, že ju pozná a je bezpečná. Zakrádali sa teda Ithilienom, krajom pod tieňmi Ephel Dúath, kde sa stretli s Faramirom, synom správcu Minas Tirith a mladším bratom Boromira, člena Spoločenstva Prsteňa. Faramir ich pohostil a vybavil na ďalšiu cestu, ktorá teraz viedla strašným údolím Imlad Morgul strmo nahor okolo Mesta prízrakov Minas Morgul. Tam uvideli vychádzať veľké morgulské vojsko smerujúce do bitky v čele so samotným Čiernokňažným kráľom. Unikli však jeho pohľadu a pokračovali ďalej k priesmyku Cirith Ungol. Tam ich však Glum zradil s vidinou získania Prsteňa veľkej pavúčici Odule, ktorá strážila tajnú cestu k priesmyku. Tam bol Frodo zasiahnutý jej jedom a zdalo sa, že umrel a jeho poslanie zlyhalo. V tom okamihu sa Sam rozhodol vziať tiaž Prsteňa na seba a s ľútosťou sa obrátil vpred do strašnej zeme Mordor. Frodo však nebol mŕtvy, len uspaný - jeho telo našli škreti hliadkujúci vo veži na vrchole priesmyku, a vzali ho a zavreli do najvyššej komnaty veže. Osud Froda by nebol ružový, keby opäť nebolo Samovej vernosti. Ten ho vyslobodil z škretieho žalára a v škretích šatách prenikli za hranice ríše Nepriateľa - Frodo opäť ako Ten, kto nesie Prsteň. Cesta Mordorom nebola pre obidvoch vôbec jednoduchá, okrom nepriateľov naviac Froda súžila stále narastajúca tiaž samotného Prsteňa a ako sa blížili k Hore Osudu, miestu, kde bol Prsteň kedysi ukovaný samotným Sauronom, a kde mal byť zničený, Frodo pomaly ale iste podliehal jeho moci. Keď potom konečne došiel nad samotnú Puklinou Osudu, miesto zničenia Prsteňa, nasadil si ho a prehlásil ho za svoj.
Všetko by skončilo katastrofou, lebo Sauronovo Oko si uvedomilo strašnú hrozbu a zúfalo volalo nazgulov. Tí sa otočili a s rýchlosťou vetra sa hnali k Hore Osudu a boli by Prsteň získali, keby sa pred Frodom zničohonič neobjavil Glum, ktorý obidvoch hobitov neúnavne sledoval až sem. Tam nad Puklinou Osudu sa splnili Gandalfove slová, že Glum má byť ešte niečim užitočný, lebo ten, hnaný túhou po Prsteni, sa vrhol na Froda a bojoval s ním ako šelma. Nakoniec zvíťazil - odkusol Frodovi prst s Prsteňom a víťazoslávne ho držal a jasal. Vtedy sa však naplnil jeho osud a on sa zrútil i s Prsteňom do Puklín Osudu. Prsteň bol teda nakoniec predsa len zničený a s ním i jeho Pán a celá jeho ríša.
Hobiti boli v poslednej chvíli zachránení od apokalypsy orlami a v bezvedomí odnesení na Cormallenské pole na brehu Anduiny. Tam ich Aragorn svojím umením vyliečil a oni boli oslavovaní ako najväčší hrdinovia celej Vojny o Prsteň. Frodo už od tej chvíle zostal bez jedného prsta a podobal sa tým symbolicky Berenovi, ktorý kedysi vydobyl silmaril, ale prišiel o ruku a bol nazývaný Jednorukým. Po mnohých oslavách a poctách, ktorých sa jemu a jeho priateľom dostalo v hlavnom meste Gondoru, sa Frodo vydal späť do svojej rodnej zeme. Tam na neho čakalo ešte jedno nemilé prekvapenie, ale spolu so svojimi priateľmi si i s touto poslednou prekážkou poradili.
Zdalo by sa, že Frodo teraz bude šťastne žiť až do smrti, ale jeho osud bol iný. Jeho zranenie, ktoré získal na Vetristej behom cesty do Roklinky, sa periodicky každým rokom ozývalo v náporoch bolesti, rovnako tak i žiaľ nad zničeným Prsteňom bol čas od času nad jeho sily. Preto sa jedného večera vydal na svoju poslednú cestu, na ktorej ho opäť doprevádzal oddaný Sam a jeho priatelia Pipin a Smíšek. Na Zelených vrchoch sa stretli so sprievodom elfov, v ktorých čele išli Elrond a Galadriel, ktorí viditeľne niesli dva elfské Prstene. Spoločne potom išli do Šedých prístavov, kde sa k nim pripojil Gandalf s veľkým červeným prsteňom na prste. V prístave už na nich čakala elfská loď, ktorá ich previezla za More tam, kde sa všetky rany zahoja a kde je súdené žiť Tým, ktorí niesli Prstene.

Pytlík Lotho "Uhrík"
Synáčik Lobelie zo Sáčkova s pieskovými vlasmi. Po odchode Froda sa nasťahoval do Dna Vreca a onedlho potom sa stal najbohatším a najvplyvnejším hobitom v Kraji. Patrilo mu mnoho pôdy, mlynov a iných nehnuteľností.
Skoro si začal hovoriť Šéf z Dna Vreca alebo len Šéf a ustanovovať najrôznejšie nariadenia a vyhlášky. Keď do Kraja prišiel Saruman, nejakú chvíľu mu Lotho slúžil, ale bol zabitý Červivcom, i keď na verejnosť sa to nedostalo. Keď ho dlho nevideli vychádzať, nevenovali tomu ostatní hobiti pozornosť. Tí, čo ho nenávideli a otvorene sa stavali proti jeho panovaniu mu hovorili Uhrík, a skôr či neskôr boli odhalení, zajatí a uväznení v Zamknutých dierach vo Veľkej Kopanine. Že bol skutočne zabitý, vyšlo najavo až po návrate Froda a jeho priateľov, keď pred Dnom Vreca Saruman obvinil z vraždy Grímu Červivca - to ešte netušil, že bude sám jeho ďalšou obeťou...

Pytlík Oto
Hobit zo Sáčkova, manžel Lobélie Pytlíkovej. Bol by dedičom Bilba, keby ten neadoptoval Froda a neurobil ho právoplatným dedičom. Je známe, že Pytlíkovci zo Sáčkova si dlho robili zálusk na Dno Pytle, a preto keď videli, že sa Bilbo akosi nemá k odchodu na onen svet, veľmi ich to zožieralo. Ďalšiu ranu obidvaja dostali, keď im Frodo na ich žiadosť ukázal Bilbovu záveť. Nakoniec mu ani nebolo súdené uvidieť Dno Vreca "zvnútra", lebo zomrel ešte pred tým, než ho Frodo nakoniec predal Lobélii. Dožil sa 102 rokov.

Pytlíková Angelika
Angelika bola jedna mladá Pytlíková, ktorá príliš okázalo považovala svoju tváričku za neodolateľnú. Na znamenie toho jej Bilbo odkázal guľaté vypuklé zrkadlo.

Pytlíková Dora
Drogova sestra a najstaršia žijúca príbuzná Bilba a Froda; bolo jej deväťdesiatdeväť rokov, keď Bilbo zmizol, a za pol storočia dlhého dopisovania im napísala stohy dobrých rád. Bola na pamiatku obdarovaná veľkým košom na papier.

Pytlíková Lobélia
Bilbova príbuzná zo Sáčkova, ktorá si neustále robila zálusk na Dno Vreca. Prvá príležitosť nastala, keď sa Bilbo nevracal z ciest a bol prehlásený za mŕtveho. Dno Vreca šlo na dražbu, ale na poslednú chvíľu sa Bilbo objavil a z Lobéliiných plánov nebolo nič.
Druhá rana prišla po zmiznutí Bilba, keď Lobélia spolu so svojím manželom Otom zistili, že boli v záveti vynechaní. Nakoniec sa ale Lobélia predsa len dočkala - získala Dno Vreca takmer zadarmo, keď sa Frodo rozhodol, pod ťažobou okolností, opustiť Kraj. Na túto chvíľu musela čakať celých 77 rokov, preto si so sebou priniesla dlhý zoznam vecí, ktoré pri kúpe prešli do jej vlastníctva a dôsledne ho celý prešla, keď jej Frodo odovzdával kľúče od nory. Je známe, že už predtým pri každej návšteve (ktorých našťastie nebolo veľa) si privlastnila niektorú z drobností z Bilbovej domácnosti - najčastejšie sa jednalo o strieborné lyžičky, a preto niet divu, že jej Bilbo pred svojím odchodom odkázal sadu strieborných lyžičiek, aby jej tak ešte viac rozčúlil.
Nakoniec, keď do Kraja prišiel Saruman a jeho siláci, uväznili ju v Zamknutých dierach za pokus o napadnutie ich veliteľa. Prežila však i toto, a keď ju staručkú a chudučkú oslobodili z temnej a úzkej cely trvala na tom, že vykrivká na vlastných nohách. A keď sa objavila, opierajúc sa o Frodovu ruku, ale stále držiac dáždnik, čakalo ju také uvítanie a toľko potlesku a pozdravného volania, že bola úplne dojatá a odišla v slzách. Ešte nikdy v živote nebola medzi ľuďmi obľúbená. Zdrvila ju však správa o Lothovej vražde a nechcela sa vrátiť do Dna Vreca. Dala ho späť Frodovi a odišla k vlastnej rodine, ku Kšandičkom z Tvrdolína. Keď chudinka zomrela - mala predsa cez sto rokov - bol Frodo veľmi prekvapený; všetko, čo zostalo z jej a Lothových peňazí, nechala jemu, aby to použil v prospech hobitov, ktorí v ťažkých časoch stratili domov. Rodinné nepriateľstvo teda skončilo.

Pytlíkovci zo Sáčkova
Príbuzní Bilba a Froda, konkrétne Oto, Lobélia a ich syn Lotho. Obe rodiny boli po dlhé roky znepriatelené, pretože Pytlíkovci zo Sáčkova závideli Pytlíkovcom z Hobitína ich luxusnú noru Dno Pytle.

Radda z Blát
Prvý vladyka Kraja r. 1979 T.V.

rádovský Pán
Viď. O usporiadaní Kraja.

Remeníkovci z Tvrdolína
Hobiti z Kraja pozvaní na Bilbovu oslavu narodenín. Príbuzní Lobélie Pytlíkovej zo Sáčkova.

Ruženka, Ružena
Viď. Chalúpková.

Sam
Viď. Krepelka.

Seník Hob
Hobit z Kraja. Známy Smelmíra Brandylena, ktorý držal stráž pri Bráne počas príjazdu štvorice hobitov do rodnej zeme.

Sméagol
Viď. Dejiny hobitov.

Smíšek
Viď. Brandylen.

Starolenovci
Rodina hobitov, ktorá žila v Rádovsku. Pôvodne z nich pochádzali vladykovia Kraja, ale neskôr tento úrad prešiel na Bralov. Počínajúc Gorhendadom Starolenom si zmenili meno na Brandylen a rozrastali sa ďalej i po jeho skone.

Starolen Gorhendad
Pred dávnymi rokmi hlava Starolenovskej rodiny, jednej z najstarších v Blatách, ba v celom Kraji. Prekročil Rieku, ktorá pôvodne ohraničovala zem na východe, vystaval si (a vyhĺbil) Brandov, zmenil si meno na Brandylen a usadil sa ako pán malej, vlastnej nezávislej zeme.

starosta Veľkej Kopaniny / Kraja
Viď. O usporiadaní Kraja.

Stránsky
Typické meno rodiny hobitov žijúcich v Hôrke.

Stránsky Vilda
Hobit z Hôrky zabitý pri bitke medzi Horeckými a privandrovalcami z juhu na konci Vojny o Prsteň.

Šéf
Viď. Pytlík Lotho.

Trúbilovia
Hobiti z Južnej štvrťky Kraja pozvaní na Bilbovu oslavu narodenín a preslávení svojimi plantážami Fajkového korenia.

Trúbil Tobold "starý Toby"
Prvý hobit v Kraji, ktorý začal v Južnej štvrťke pestovať Fajkové korenie. Viď. O fajkovom korení.

Tunelík
Typické meno rodiny hobitov žijúcich v Hôrke.

Uhrík
Viď. Pytlík Lotho.

vladyka Kraja
Viď. O usporiadaní Kraja.

Vrtochovci
Hobiti z Kraja pozvaní na Bilbovu oslavu narodenín.

Vrtoch Milo
Hobit z Kraja; bol známy tým, že nikdy neodpovedal na listy, preto dostal od Bilba na rozlúčku zlatý kalamár.

Zelenoruký Holman "starý Holman / záhradník Holman"
Hobit z Kraja, záhradník Bilba Pytlíka a učiteľ starého Kmotra Krepelka (otca Sama Krepelku).

Späť