Hobiti - O fajkovom korení

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Ešte o jednej veci týkajúcej sa hobitov starých dôb je potrebné sa zmieniť, o ohromujúcom zvyku: nasávali či vdychovali skrz trubice z hliny alebo z dreva dym horiacich listov byliny, ktorú nazývali fajkové korenie alebo lístie, pravdepodobne akejsi odrody Nicotiany. Pôvod tohto zvláštneho zvyku alebo "umenia", ako ho radšej nazývali hobiti, je zahalený tajomstvom. Všetko, čo sa o jeho pôvode dalo zistiť, bolo spísané Smelmírom Brandylenom (neskorším rádovským Pánom) v spise "Rastlinopis Kraja", z ktorého poznámok v úvode môžeme citovať.
"Toto," píše, "je jediné umenie, ktoré môžeme prehlásiť za náš vlastný vynález. Nevie sa, kedy hobiti začali fajčiť, všetky legendy a rodové histórie to pokladajú za samozrejmosť; už po dlhé veky fajčil ľud z Kraja rôzne byliny, niektoré páchnuce, iné vonné. Ale všetky záznamy sa zhodujú, že Tobold Trúbil z Dolian v Južnej štvrťke prvý vypestoval pravé fajkové korenie v svojich záhradách za Hromželeza II. okolo roku 1070 krajového letopočtu. Najlepšia domovina doteraz pochádza z tohto okresu, predovšetkým odrody dnes známe ako Dolanské lístie, Starý Toby a Južná hviezda.
Ako starý Toby k rastline prišiel, nie je známe, pretože to až do smrti odmietal povedať. Vedel toho o rastlinách veľa, ale nebol žiadny cestovateľ. Hovorilo sa, že zamlada často chodieval do Hôrky, ale určite nikdy nebol z Kraja ďalej než tam. Je teda úplne možné, že sa s rastlinou zoznámil v Hôrke, kde sa jej aspoň teraz dobre darí na južných svahoch. Hobiti z Hôrky tvrdia, že oni sú prví, ktorí fajčili pravé fajkové korenie. Tvrdí ale, že všetko robili skôr než ľudia z Kraja, o ktorých hovoria ako o "kolonistoch", ale v tomto prípade je myslím ich nárok oprávnený. A isté je, že práve z Hôrky sa umenie fajčiť pravé fajkové korenie rozšírilo v nedávnych storočiach medzi trpaslíkov a podobné národy, Strážcov, čarodejov či pútnikov, ktorí doteraz prechádzajú tou prastarou križovatkou ciest. Domov a stredisko umenia možno teda hľadať v starom hôrkovom hostinci "U skákavého poníka", ktorý od nepamäti vlastní rodina Maslíkov.
Ničmenej pozorovania, ktoré som urobil na svojich vlastných pútiach na juh, ma presvedčili, že korenie samo nie je rodom z našich končín, ale že postúpilo na sever z dolného toku Anduiny, kam bolo, ako sa domnievam, pôvodne privezené cez More Mužmi zo Západnej ríše. V Gondore rastie hojne a je tam bujnejšie a väčšie než na severe, kde nikdy nerastie divoko a prospieva len na teplých chránených miestach, ako sú Dolany. Ľudia z Gondoru mu hovoria sladký galennas a oceňujú na ňom len vôňu kvetu. Z tejto zeme musel byť dopravený na sever po Zelenej ceste behom dlhých storočí medzi Elendilovým príchodom a našimi vlastnými časmi. Ale i Dúnadania z Gondoru nám priznávajú česť, že ako prví ho napchali do fajky hobiti. Ani čarodeja to nenapadlo skôr než nás. Aj keď jeden čarodej, ktorého som poznal, prijal toto umenie dávno za svoje a získal v ňom rovnakú obratnosť ako vo všetkom, do čoho sa kedy pustil."

Späť