Elfovia - Vanyar a Noldor

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

VANYAR

V príbehoch, ktoré sa dochovali ľudom, sa najmenej rozpráva o tej z troch čeľadí elfov, ktoré sa vydali na Veľkú púť zo Stredozeme do Zemí neumierajúcich, ktorá je považovaná za prvú, a ktorej kráľ, Ingwë, je uvádzaný ako najvyšší pán nad všetkými elfskými národmi. Sú to Vanyar, Vznešení elfovia. Zdajú sa zlatí, pretože vlasy majú najplavšie zo všetkých národov. Sú najviac v súlade s Valar a tí ich najviac milujú; úradky Pána Valar Manwëho a jeho ženy Vardy sú pre nich vždy záväzné.
Vanyar nemali mnoho spoločného s ľuďmi. Do Stredozeme sa vrátili len raz, a to aby bojovali s Morgothom vo Vojne hnevu, ktorou skončil Prvý slnečný vek. Žiadny z Vanyar sa v Stredozemi nezdržal, všetci prekročili more a vrátili sa do Zemí neumierajúcich.
To, čo je o Vanyar známe, sa ľudia dopočuli od Vyhnancov - Noldor, ktorí sa vrátili do Stredozeme v dobe vzniku ľudí. Aj napriek tomu, že sú Vanyar najmenej početnou z Troch čeľadí, sú najmúdrejší a najudatnejší.
V prvých dňoch vo Valinore postavili s Noldor mesto Tirion na zelenom pahorku Tôňa. Bolo to veľké mesto s bielymi hradbami a vežami a najvyššia zo všetkých elfských veží bola Mindon Eldaliéva, veža Ingwëho. Z nej svietila cez Tieňové more jedna strieborná lampa a na nádvorí Ingwëho veže stál Galathilion, semienko zo stromu Telperionu, a rozkvital s elfským ľudom.
Po čase si však Vanyar ešte viac zamilovali svetlo Stromov, pretože ich inšpirovalo ku skladaniu básní a piesní, ktoré je ich najväčším potešením. Preto sa chceli usídliť tam, kde ich videli v plnej sile. Ingwë teda vyviedol svoj ľud z Tirionu na úpätie Taniquetilu, hory Manwëho. Vanyar sa zaviazali, že tam zostanú, a zostávajú tam, aj keď Stromy dávno pohasli.


NOLDOR

Najmocnejší z elfov, ktorí obývali Stredozem, boli Noldor, najpreslávenejší v spevoch a povestiach, ktoré sa dochovali ľudom. Boli to elfovia , ktorí vytvorili Veľké klenoty nazývané silmarily a tiež Prstene moci. Pre tieto diela boli odohrané najväčšie vojny, aké kedy elfovia a ľudia zažili. Noldor boli druhou z čeľadí Eldar, ktorí prišli do Zemí neumierajúcich. Meno Noldor znamená "poznanie" a oni o neho usilovali najviac zo všetkých elfov. V rokoch Stromov Valar bol ich kráľom Finwë a s veľkou radosťou sa vtedy učili od svojich vychovávateľov, Valar a Maiar. V onom večnom zlatom a striebornom svetle Noldor silneli a zušľachťovali sa. Ich mesto Tirion na zelenom pahorku Tôňa, ktoré hľadelo na hviezdami ožiarené more, bolo mocné a krásne. Bolo totiž vystavaná vo Svetelnom priesmyku nazývanom Calacirya, jedinom priechode cez vysoké hory Pelóri, ktoré obopínali zeme Eldamar a Valinor. Týmto prierezom prúdilo svetlo Stromov a dopadalo na západnú stranu mesta. Na východe, v tieni Tône, hľadeli elfovia na hviezdy žiariace nad Tieňovými moriami.

Tak sa stali Noldor múdrym ľudom, ale vynikali predovšetkým v remeslách Aulëho, Tvorcu zeme. Vytesali veľké eldamarské veže zo skaly a z trblietavého bieleho kameňa vyrobili mnoho krásnych vecí. Prví vyniesli na povrch drahokamy ležiace v srdci hôr. Kamene veľkoryso rozdávali a sídla elfov i Valar sa trblietali drahokamami Noldor, ba i pláže a jazierka v Eldamare vraj žiarili svetlom pohodených drahokamov.

Noldorskému kráľovi a jeho manželke Míriel sa narodil syn Curufinwë, ktorému sa hovorilo Fëanor, totiž "ohnivý duch". Zo všetkých remeselníkov, ktorí sa naučili remeslám Aulëho, bol Fëanor najväčší. Ani medzi Maiar ho nikto neprekonal. Ako prví totiž vytvoril umelé elfské drahokamy, ktoré boli jasnejšie a čarovnejšia než kamene zo zeme. Pri výrobe boli bledé, ale pod hviezdami sa modro a jasne rozžiarili, takže boli prirovnávané k očiam elfov. Fëanor vyrobil tiež iné kryštály, palantíry, "vidiace kamene". Tieto kúzelné kamene dali o niekoľko vekov neskôr elfovia z Avallónë Dúnadanom. Najväčším Fëanorovým činom však bolo vytvorenie oných troch povestných drahokamov, ktoré zachytili vo svojom kryštále zmiešané svetlo Stromov Valar. Boli to silmarily, najkrásnejšie klenoty, aké kedy videl svet, pretože svietili živým svetlom. Aj napriek tomu, ako sa rozpráva v Quente Silmarillion a v Noldolantë, Fëanorove veľké ambície spojené so zlými činmi Melkorovými viedli k najväčšej zhube, akú kedy poznali elfské národy. Melkor totiž vyšiel s pavúčicou Ungoliant, zničil Stromy, zabil Finwëho a ukradol silmarily. Fëanor zložil prísahu pomsty, ktorá bola od tej doby prekliatím jeho ľudu. V hneve nasledoval Melkora, ktorého nazval Morgoth, "Temný nepriateľ sveta", do Stredozeme. Tak začala Vojna o Klenoty a beleriandské vojny, ktoré trvali po celý Prvý slnečný vek.

Počas tohto veku vojen Noldor priniesli do Stredozeme veľké dary. Na čas tiež vznikli noldorské kráľovstvá v Hithlume, Dor-lómine, Nevraste, Mithrime, Dorthonione, Himlade, Thargelione a Východnom Beleriande. Najkrásnejší z noldorských boli dve skryté kráľovstvá: Gondolin spravovaný Turgonom a Nargothrond, kde vládol Finrod Felagund.

Vo Vojne o Klenoty bol zabitý Fëanor a takmer všetci jeho siedmi synovia: Amrod, Amras, Caranthir, Celegorm, Curufin a po Veľké bitke si vzal život i udatný Maedhros a Maglor utiekol a stal sa nezvestným. Padli i Fëanorov nevlastný brat Fingolfin v boji muž proti mužovi s Morgothom a Fingolfinove deti Fingon, Turgon a Aredhel boli zabití. A aj keď jeho druhý nevlastný brat Finarfin zostal vo Valinore, kde vládol ostatku Noldor v Tirione, všetky jeho deti odišli do Stredozeme a jeho štyri synovia Aegnor, Angrod, Finrod a Orodreth boli zabití. Tak v Stredozemi zostali zo všetkých noldorských vládcov a ich detí nažive jedine Finarfinova dcéra Galadriel.

Počas rokov Prvého veku Morgoth a jeho služobníci zničili všetky noldorské kráľovstvá. Tou dobou bolo v Beleriande mnoho iných, ktorých osud bol sčasti spätý s osudom Noldor. Tieto vojny zničili ríše Šedých elfov a taktiež trpaslíčie ríše Nogrod a Belegost i väčšinu panstva Troch domov Edain.

Nakoniec však proti Morgothovi prišli zo Zemí neumierajúcich Valar a Maiar. Tak došlo k Veľkej bitke a Vojne hnevu. Pred touto mocnou silou Angband padol a Morgoth bol navždy vyvrhnutý do Vonkajšej temnoty. Boj bol však tak prudký, že sa Beleriand rozpadol a väčšinu ho pohltilo more.

Vojnu o Klenoty prežilo málo tých, ktorí by mohli odvodzovať svoj pôvod z kráľovskej línie Noldor. Posledné noldorské kráľovstvá v Zemiach smrteľníkov vytvoril Gil-galad, syn Fingona, syna Fingolfinovho. Bolo to v Lindone, ktorý zostal po niekdajšom Ossiriande a tvoril teraz pobrežné zeme Stredozeme.

S Gil-galadom býval Celebrimbor, syn Curufinov, pravdepodobne jedine knieža z Fëanorovho rodu, ktorý sa dožil Druhého veku. Prišli tiež Galadriel, Poleflovia Elros a Elrond a mnoho sindarských pánov, rovnako ako Círdan z Falathrim, Laiquendi a Atani - ľudia, ktorí boli za Vojny o Klenoty verní elfom.

V tej dobe mnoho elfov nastúpilo v Šedých prístavoch na loď a odplávalo na Tol Eressëu v zátoke Eldamaru v Zemiach neumierajúcich. Vybudovali tam mesto Avallónë. Tiež Atani dostali krásny ostrov v Západnom mori a opustili Stredozem.

Avšak všetci z noldorskej kráľovskej línie zostali. Gil-galad vládol v Lindone a Šedé prístavy držal Círdan. Avšak v roku 750 Druhého veku vraj Celebrimbor z Lindonu odišiel a vybudoval si kráľovstvo na úpätí Hmlistých hôr neďaleko trpaslíčieho mesta Khazad-dûm. Títo elfovia si začali hovoriť Gwaith-i-Mírdain, "Klenotnícky ľud", a v legendách neskorších časov elfskí kováči. Tu na Sauronovo prefíkané presvedčovanie Celebrimbor, vnuk Fëanora, ktorý vyrobil silmarily, ukoval Prstene Moci, a tak vzniklo druhé veľké dielo Noldor, o ktoré bolo odohrané ďalšie kolo trpkých vojen. Vtedy si totiž Sauron vyrobil Jeden prsteň, ktorým by ovládal všetky ostatné. Elfovia to odhalili a v hneve povstali, ale vo vojne so Sauronom boli Celebrimbor i väčšina jeho ľudu zabití, Eregion spustošený, a aj napriek tomu, že prišiel Elrond Polelf s vojskom, mohol už len zachrániť hŕstku pozostalých a uchýliť sa do Imladris, ktorej ľudia hovorili Roklinka. Tam vznikla jediná noldorská pevnosť medzi Modrými a Hmlistými horami.

V tej dobe bol ohrozený aj Lindon, ale potomkovia Edain, Númenorejci, priplávali so svojím veľkým loďstvom a zahnali Saurona na východ. Ešte neskôr sa vrátili a Temného pána zajali, ale nezahubili. Držali ho ako väzňa, a tak došlo k ich pádu, pretože ich obrátil proti Valar a pre ich nerozumnosť ich pohltilo more.

Potom sa Sauron vrátil do Stredozeme, kde stáli len noldorské ríše Lindon a Roklinka, aj keď i kráľovstvo vo Veľkom zelenom hvozde a Lothlóriene boli vybudované noldorskými a sindarskými šľachticmi a lesnými poddanými. Avšak po Sauronovom návrate došlo opäť k vojne. Vzniklo Posledné spojenectvo elfov a ľudí a v oné vojne, ktorou skončil Druhý vek, zabil Sauron Gil-galada a kráľa Dúnadanov, ale sám bol s celou ríšou Mordor zničený.

Od tej doby nebol v Stredozemi žiadny noldorský Veľkráľ, ale kráľovstvá zostali. Panovanie v Lindone i v Šedých prístavoch pripadlo Círdanovi, a v Roklinke ďalej vládol Elrond. V Treťom veku bolo najkrásnejšie kráľovstvo Lothlórien, kde panovala kráľovná Galadriel, najurodzenejšia z Noldor, ktorí doposiaľ žili v Stredozemi. Aj keď v Zlatom lese žilo medzi ľudom nazývaným Galadhrim málo Noldor, bol najžiarivejší a najviac sa podobal dávnym noldorským ríšam.

Ako sa rozpráva v Červenej knihe Západnej Marky, keď bol na konci Tretieho veku zničený Jeden prsteň i Sauron, Elrond bol povolaný z Roklinky a Galadriel prišla z Lothlórienu na bielu loď, ktorá je mala odviesť do Zemí neumierajúcich. Keď bola kráľovná preč, Lothlórien vybledol a noldorské kráľovstvá v Stredozemi vo Štvrtom veku upadli. Hovorí sa, že Círdan Staviteľ lodí odviezol posledných Noldor do Zemí neumierajúcich. Tam teraz žije ostatok noldorského ľudu, ktorý najviac trpel, spôsobil najväčší zármutok, vykonal najväčšie činy a získal najväčší ohlas zo všetkých elfov v príbehoch, ktoré sa dochovali behom vekov. Aké boli ich činy po odplávaní poslednej lodi, zjaví tým, ktorí žijú v Zemiach smrteľníkov, jedine Veľká hudba na konci.

Späť