Valar a Maiar

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

VALAQUENTA
(Správa o Valar a Maiar podľa eldarského múdroslovia)

Na počiatku urobil Eru, Jediný, ktorý sa v elfskom jazyku volal Ilúvatar, zo svojej myšlienky Ainur a tí pred ním robili veľkú Hudbu. V tejto Hudbe započal Svet, pretože Ilúvatar zviditeľnil pieseň Ainur a oni ju uvideli ako svetlo v tme. A mnohí z nich sa zamilovali do krásy Sveta a do jeho histórie, ktorú videli začínať a rozvíjať sa ako vo videní. Preto dal Ilúvatar ich videniu Bytie, umiestil ho do Prázdna a vyslal Tajný oheň, aby horel v srdci Sveta, a ten bol nazvaný Eä.
Potom tí Ainur, ktorí po tom túžili, vstali a na počiatku Času vošli do Sveta, a ich úlohou bolo ho uskutočniť, svojou prácou naplniť videnie, ktoré uvideli. Dlho sa lopotili v končinách Eä, ktorý svojou veľkosťou presahuje myseľ elfov i ľudí, až bola v ustanovený čas vytvorená Arda, Kráľovstvo Zeme. Potom na seba vzali odev Zeme, zostúpili na ňu a bývali tam.

O Valar

Veľkým medzi týmito duchmi hovoria elfovia Valar, Mocnosti Ardy, a ľudia ich často nazývali bohmi. Pánov Valar je sedem a Valier, valarských kráľovien, je tiež sedem. Takto sa volali v elfskom jazyku, ktorým sa hovorilo vo Valinore, aj keď v jazyku elfov v Stredozemi sa volajú inak, a medzi ľuďmi majú mnoho mien. Mená Pánov v náležitom poriadku sú: Manwë, Ulmo, Oromë, Mandos, Lórien, Tulkas, a mená kráľovien sú: Varda, Yavanna, Nienna, Estë, Vairë, Vána, Nessa. Melkor sa už medzi Valar nepočíta a jeho meno sa na zemi nevyslovuje.
Manwë a Melkor boli v Ilúvatarovej mysli bratia. Najmocnejší z Ainur, ktorí prišli do Sveta, bol na počiatku Melkor, ale Manwë je Ilúvatarovi najdrahší a najjasnejšie chápe jeho zámery. Bol určený, aby sa v plnosti času stal prvým zo všetkých kráľov: pánom ríše Arda a vládcom všetkých, ktorí v nej bývajú. V Arde sú jeho potešením vietor a oblaky a všetky vzdušné kraje od výšin do hlbín, od lemu Závoja Ardy po vánok v tráve. Má priezvisko Súlimo, Pán Dychu Ardy. Miluje všetky rýchle vtáky so silnými krídlami a oni prilietajú a odlietajú na jeho rozkaz.
S Manwëm býva Varda, Paní hviezd, ktorá pozná všetky končiny Eä. Jej krása je príliš veľká na to, aby bola opísaná slovami ľudí alebo elfov; v jej tvári totiž stále žije Ilúvatarovo svetlo. Svetlo je jej moc a jej radosť. Prišla z hlbín Eä na pomoc Manwëmu; spoznala totiž Melkora ešte pred vytváraním Hudby, odmietla ho, a on ju nenávidel a bál sa jej viac než všetkých ostatných, ktorých stvoril Ilúvatar. Manwë a Varda sa málokedy rozchádzajú a zostávajú vo Valinore. Ich siene sú nad večným snehom na Oiolossë, najvyššou vežou Taniquetilu, najvyššou zo všetkých hôr na Zemi. Keď tam Manwë vystúpi na svoj trón a rozhliadne sa, ak má po boku Vardu, vidí ďalej než všetky iné oči, cez hmlu a tmu a cez nekonečné míle morí. A keď je s ňou Manwë, počuje Varda jasnejšie než všetky iné uši, zvuk hlasov, ktoré volajú od západu na východ, z kopcov a z údolí a z temných miest, ktoré Melkor urobil na Zemi. Zo všetkých Veľkých, ktorí bývajú v tomto svete, majú elfovia v najväčšej úcte a láske Vardu. Volajú ju Elbereth, vzývajú jej meno v tieňoch Stredozeme a vyvyšujú ju v piesni, keď vychádzajú hviezdy.
Ulmo je Pánom vôd. Je sám. Nikde nebýva dlho, ale pohybuje sa ako sa mu chce všetkými hlbokými vodami okolo zeme a pod zemou. Mocou je druhý po Manwëm, a než bol postavený Valinor, žil s ním v najužšom priateľstve, ale od tej doby zriedka prichádzal do rady Valar, iba ak sa preberali veľké veci. Mal totiž v mysli celú Ardu a nepotrebuje miesto k odpočinku. Nerád tiež chodí po zemi a málokedy sa oblieka do tela ako jeho druhovia. Kedykoľvek ho Eruove deti videli, naplnilo ich to veľkým desom; príchod Kráľa morí bol totiž strašný ako prílivová vlna, ktorá smeruje k súši v tmavej prilbe s penovým chocholom a v brnení z mihotavého striebra, miznúci v zelených tieňoch. Manwëho trúbky sú hlasité, ale Ulmov hlas je hlboký ako hlbiny oceánov, ktoré videl len on.
Aj napriek tomu miluje Ulmo elfov i ľudí a nikdy ich neopustil, ani keď na nich spočíval hnev Valar. Často prichádza nevidený k pobrežiam Stredozeme alebo preniká hlboko do vnútra súše morskými zálivmi a tam hrá na svojich veľkých rohoch Ulumúri, ktoré sú vyrobené z bielych lastúr; a tí, ku ktorým tá hudba doľahne, ju v srdci počujú už navždy a nikdy už ich neopustí túžba po mori. Ale Ulmo s obyvateľmi Stredozeme najviac hovorí hlasmi, ktoré je možné počuť len ako hudbu vody. Veď pod jeho vládou sú všetky moria, jazerá, rieky, pramene a studničky, takže elfovia hovoria, že Ulmov duch koluje vo všetkých žilách sveta. Tak dochádzajú k Ulmovi i do hlbín správy o všetkých potrebách a strastiach Ardy, ktoré by inak boli Manwëmu utajené.
Aulë má o trochu menšiu moc než Ulmo. Panuje nad všetkými látkami, z ktorých sa skladá Arda. Na počiatku veľmi spolupracoval s Manwëm a Ulmom, a jeho dielom je utváranie všetkých zemí. Je kováč a majster všetkých remesiel a teší ho zručná práca, aj keby to bola maličkosť, rovnako ako niekdajšie mohutné budovanie. Jeho sú drahokamy, ktoré ležia hlboko v zemi, a zlato, ktoré je ľúbezné v ruke, rovnako ako hradby hôr a nádrže morí. Noldor sa naučili najviac od neho a on bol vždy ich priateľom. Melkor na neho žiarlil, pretože Aulë mu bol najpodobnejší myslením a schopnosťami, a dlho bol medzi nimi boj, v ktorom Melkor stále kazil alebo ničil Aulëho diela a Aulë sa unavoval opravami Melkorových rozvratov a neporiadkov. Obidvaja tiež túžili vyrábať svoje vlastné veci, na ktoré nikto iný nepripadol, a tešila ich chvála ich schopností. Aulë však zostal Eruovi verný a všetko, čo robil, podraďoval jeho vôli; nezávidel iným ich diela, ale hľadal a dával rady, no Melkor utrácal svojho ducha v závisti a nenávisti, až nakoniec nedokázal robiť nič než pokrivené obrazy myšlienok iných, a ničil všetky ich diela, ako len mohol.
Aulëho manželkou je Yavanna, Darkyňa plodov. Miluje všetko, čo rastie na zemi, a pamätá si všetky tie nespočítateľné podoby - od stromov podobných vežiam v dávnych lesoch po mach na kameňoch alebo skrytých tvorčekov v humuse. Teší sa najväčšej úcte medzi kráľovnami Valar hneď po Varde. V ženskej podobe je urastená a chodí v zelenom, niekedy však na sebe berie inú podobu. Niektorí ju videli stáť ako strom pod nebesami, korunovaný slnkom; zo všetkých jeho vetiev sa liala na holú zem zlatá rosa a zem sa zelenala obilím; ale korene stromu boli v Ulmových vodách a v jeho lístí hovoril Manwëho vietor. V eldarskom jazyku má priezvisko Kamentári, Kráľovná Zeme.
Fëanturi, páni duchov, sú bratia a najčastejšie sa im hovorí Mandos a Lórien. V skutočnosti sú to však mená ich sídiel a naozaj sa volajú Námo a Irmo.
Starší z nich, Námo, býva v Mandose, ktorý je západne od Valinoru. Je strážcom Domov mŕtvych a povoláva duchov zabitých. Nič nezabúda a vie všetko, čo bude, okrem toho, čo ešte patrí do Ilúvatarovej slobody. Je Hlásateľom súdu Valar, ale svoje súdne výroky prenášajú len na Manwëho pokyn. Jeho manželkou je tkáčka Vairë, ktorá zo všetkého, čo bolo v Čase, tká príbehové siete a oblieka nimi siene Mandosu, ktoré sa stále rozširujú, ako plynú veky.
Mladší Irmo je pánom snov a videní. Jeho záhrady v zemi Valar sú v Lóriene a je to najkrajšie zo všetkých miest na svete, osídlené mnohými duchmi. Jeho ženou je mierna Estë, liečiteľka rán a únavy. Rúcho má šedé a jej darom je odpočinok. Počas dňa nevychádza, ale spí na ostrove v jazere Lórellin tienenom stromami. Z Irmových a Estëiných fontán čerpajú osvieženie všetci, ktorí bývajú vo Valinore; do Lórienu často prichádzajú sami Valar a hľadajú tam odpočinok a úľavu od bremena Ardy.
Mocnejšia než Estë je Nienna, sestra Fëanturi; býva sama. Pozná smútok a trúchli pre každú ranu, ktorú utrpela Arda Melkorovým kazisvetstvom. Tak veľký bol jej žiaľ, zatiaľ čo sa Hudba rozvíjala, že sa jej pieseň dávno pred koncom zmenila na žalospev a nariekanie bolo votkané do nápevov Sveta skôr, než začal. Neplače však nad sebou, a tí, ktorí ju počúvajú, sa učia súcitu a vytrvalosti v nádeji. Jej siene sú západne od Západu, na hraniciach sveta, a ona málokedy prichádza do mesta Valimar, kde vládne radosť. Radšej chodí do siení Mandosu, ktoré sú blízko jej siení, a všetci, ktorí v Mandose čakajú, k nej volajú, pretože prináša duchovi silu a obracia smútok v múdrosť. Okná jej domu hľadia von z hradieb Sveta.
Najväčší v sile a činoch mužnej zdatnosti je Tulkas, ktorý má priezvisko Astaldo, Udatný. Prišiel do Ardy posledný, aby pomohol Valar v prvých bitkách s Melkorom. Rád zápasí a meria sily; nejazdí na koni, pretože je schopný predbehnúť všetko, čo má nohy, a je neúnavný. Vlasy a fúzy má zlaté a telo silné; jeho zbraňou sú ruky. Príliš nedbá o minulosť ani o budúcnosť a ako radca nie je k ničomu, ale je vytrvalým priateľom. Jeho ženou je Oromëho sestra Nessa, a tiež je ohybná a ľahkonohá. Miluje jelene a tie za ňou chodia, kedykoľvek sa prechádza divočinou, ale ona ich dokáže predbehnúť, rýchla ako šíp s vetrom vo vlasoch. Miluje tanec a tancuje vo Valimare na lúkach nevädnúcej zelene.
Oromë je mocný pán. Ak má menej sily než Tulkas, je v hneve strašnejší, no Tulkas sa stále smeje, pri hre i vo vojne, a v bitkách pred zrodom elfov sa smial i Melkorovi do tváre. Oromë miloval šíre kraje Stredozeme, opúšťal ich nerád a prišiel do Valinoru posledný. Kedysi často prechádzal cez hory späť na východ a vracal sa so svojím sprievodom do kopcov a plání. Je lovcom netvorov a šeliem, má rád kone a psy a miluje všetky stromy; preto ho volajú Aldaron, a Sindar zase Tauron, Pán lesov. Jeho kôň sa volá Nahar, na slnku je biely a v noci striebristo žiari. Valaróma je meno jeho veľkého rohu, ktorého zvuk je ako východ slnka v šarláte alebo šíp blesku roztínajúci oblaky. Znel nad všetkými rohmi jeho sprievodu v lesoch, ktoré Yavanna vypestovala vo Valinore. Tam totiž Oromë cvičil svoj ľud a svoje zvieratá k prenasledovaní Melkorových zlých tvorov. Oromëho manželkou je Vána, Večne mladá; je mladšou sestrou Yavanny. Všetky kvetiny pučia, keď ide okolo, rozkvitajú, keď na nich pohliadne, a keď prichádza, spievajú všetky vtáky.

To sú mená Valar a Valier a v krátkosti sú tu opísané ich podoby tak, ako ich videli Eldar v Amane. Ale ak boli podoby, v ktorých sa zjavovali Ilúvatarovým deťom, krásne a vznešené, boli len závojom ich krásy a moci. A ak je tu povedané len málo zo všetkého, čo kedysi vedeli Eldar, je to ako nič v porovnaní s ich skutočným bytím, ktoré sa tiahne späť do končín a vekov ďaleko presahujúcich naše myslenie. Hlavnú moc a váženosť malo medzi nimi deväť, ale jeden je odstránený z ich počtu a zostáva osem - Aratar, Vznešení Ardy: Manwë a Varda, Ulmo, Yavanna a Aulë, Mandos, Nienna a Oromë. Aj keď Manwë je ich kráľ a je pre nich zástupcom Eruovým, v majestátu sú si rovni, a nezrovnateľne prekoná všetkých iných, či už z Valar alebo z Maiar alebo z akéhokoľvek iného radu, ktorý Ilúvatar poslal do Eä.

O Maiar

S Valar prišli iní duchovia, ktorých bytie tiež začalo skôr než Svet, toho istého radu ako Valar, ale nižšieho stupňa. To sú Maiar, ľud Valar, ich služobníci a pomocníci. Elfovia nepoznajú ich počet a málo ich má mená v ktoromkoľvek jazyku Ilúvatarových detí; v Amane je to síce inak, ale v Stredozemi sa Maiar zriedka objavovali v podobe viditeľnej elfom a ľuďom.

Hlavnými z Valinorských Maiar, ktorých mená sa pripomínajú v histórii Starých časov, sú Ilmarë, služobnica Vardy, a Eönwë, Manwëho práporčík a hlásateľ, ktorého silu v zbrani nikto v Arde neprekoná. Ale zo všetkých Maiar sú Ilúvatarovým deťom najlepšie známi Ossë a Uinen.
Ossë je Ulmov vazal a je pánom morí, ktoré obmývajú brehy Stredozeme. Nechodí do hlbín, ale miluje pobrežie a ostrovy a raduje sa z Manwëho vetrov; má rád si totiž v búrkach a smeje sa uprostred burácania vĺn. Jeho manželkou je Uinen, Pani morí, ktorej vlasy sa rozprestierajú vo všetkých vodách pod oblohou. Miluje všetky tvory, ktoré žijú v slaných vodách, a všetky rastliny, ktoré tam rastú; k nej volajú námorníci, pretože vie upokojiť vlny, skrotiť Ossëho divokosť. Númenorejci dlho žili pod jej ochranou a ctili ju rovnako ako Valar.
Melkor More nenávidel, pretože si ho nemohol podmaniť. Hovorí sa, že sa pri budovaní Ardy pokúsil zlákať Ossëho na svoju stranu a sľúbil mu celou Ulmovu ríšu a moc, ak mu bude slúžiť. Preto kedysi nastalo v mori veľké vrenie, ktoré ničilo zeme. Ale Uinen na Aulëho prosbu Ossëho skrotila a priviedla ho k Ulmovi; bolo mu odpustené a vrátil sa k svojej službe, ktorej zostáva verný. Väčšinou; záľuba v násilí ho totiž nikdy úplne neopustila a niekedy svojvoľne zúri bez príkazu svojho pána Ulma. Preto ho tí, ktorí bývajú pri mori alebo sa po ňom plavia, síce milujú, ale nedôverujú mu.
Melian sa volala Maia, ktorá slúžila ako Váne, tak Estë; predtým, než prišla do Stredozeme, bývala dlho v Lóriene a starala sa o stromy, ktoré kvitnú v Irmových záhradách. Kade išla, spievali okolo nej slávikovia.
Najmúdrejší z Maiar bol Olórin. I on býval v Lóriene, ale cesta ho často viedla do domu Nienny, a od nej sa naučil súcitu a trpezlivosti.
O Melian sa mnoho rozpráva v Quente Silmarillion. O Olórinovi však ten príbeh hovorí; aj keď miloval elfov, chodil medzi nimi nevidený alebo v podobe jedného z nich a oni nevedeli, odkiaľ pochádzajú krásne videnia alebo múdre popudy, ktoré im vkladal do srdca. V neskorších dňoch bol priateľom všetkých Ilúvatarových detí a súcitil s ich žiaľmi; a tí, ktorí ho počúvali, precitali zo zúfalstva a odkladali temné predstavy.

O nepriateľoch

Posledné zo všetkých stojí meno Melkor, Ten, ktorý povstáva v moci. Ale to meno Noldor, ktorí najviac z elfov trpeli jeho závisťou, ho nevyslovujú a nazývajú ho Morgoth, Temný nepriateľ Sveta. Dostal od Ilúvatara veľkú moc a bol Manwëho súrodencom. Mal podiel na daroch a poznaní všetkých ostatných Valar, ale používal ich k zlým zámerom a vyplytval svoju silu na násilie a tyraniu. Prahol totiž po Arde a po všetkom, čo je na nej, túžil po Manwëho kraľovaní a po nadvláde nad ríšami seberovných.
Z nádhery klesol cez opovážlivosť k pohŕdaniu všetkým okrem seba, stal sa duchom zmarňujúcim a neľútostným. Pochopenie premenil v zákernosť tým, že všetko, čo chcel použiť, prevracal podľa svojej vôle, až sa stal klamárom bez hanby. Začal túžbou po Svetle, ale keď ho nemohol vlastniť len on sám, zostúpil ohňom a zlobou do veľkého požiaru, dole do Tmy. A tmu tiež najviac používal vo svojich zlých dielach v Arde a pre všetko živé z nej urobil postrach.
Aj napriek tomu bola sila jeho povstania tak veľká, že v zabudnutých vekoch zápasil s Manwëm a so všetkými Valar a dlhé roky panoval v Arde nad väčšinou pevnín. Nebol však sám. Mnohí z Maiar boli totiž v dňoch jeho veľkosti prilákaní jeho nádherou a zostali mu verní i v zatmení; iných potom strhol do svojich služieb klamaním a zradnými darmi. Strašní medzi týmito duchmi byli Valaraukar, ohnivé metly, ktorí sa v Stredozemi nazývali balrogovia, démoni desu.
Medzi jeho služobníkov, ktorí majú mena, bol najväčším duch, ktorého Eldar nazývali Sauron alebo Gorthaur Krutý. Na počiatku patril k Aulëho Maiar a zostal mocný v poznaní tohto ľudu. Vo všetkých činoch Melkora Morgotha v Arde, v jeho obrovských dielach i v jeho šikovných klamstvách, mal Sauron podiel a bol len o to menej zlý než jeho pán, že dlho slúžil inému a nie sebe. Ale v neskorších rokoch povstal ako Morgothov tieň a prízrak jeho hnevu a uberal sa za ním tou istou zhubnou cestou do Prázdna.

Späť