Roztaviť a predať – z čoho (ne)vyrobiť Prsteň moci?

Autor: Fealiath, Pridané: 03. 09. 2015, 08:01

O Prsteňoch moci a o Jednom/Vládnucom prsteni sa už popísali mraky článkov, ktoré rozoberali zdroje Tolkienovej inšpirácie, ako samotný prsteň fungoval, akú moc prepožičiaval a podobne. V tomto článku sa bližšie pozrieme „na zúbok“ zlatu a iným materiálom, ktoré mal Sauron k dispozícii a pokúsime sa zodpovedať otázku, či sa mohol Sauron vyhnúť zničeniu Prsteňa, ak by použil iný materiál ako zlato a či je vlastne zničenie prsteňa jeho vhodením do lávy vôbec možné.

Skôr než začneme, chcel by som poďakovať Júlii Valentovej s manželom a Martine Sigetovej a jej kolegom za pomoc pri písaní článku, odborné rady a konzultovanie mojich otázok. Takže ešte raz, ďakujem. ;)

Ako vieme, Jeden Prsteň bol ukutý v útrobách Hory osudu samotným Sauronom. Mal podobu jednoduchej nezdobenej zlatej obrúčky, na ktorej sa pri vystavení vysokej teplote zjavil text v Čiernej reči Mordoru písaný fëanorovským písmom. Prsteň mal zaujímavú vlastnosť, že aj ak ste ho vytiahli priamo z ohňa, nepálil, ale bol úplne studený. Z fyzikálneho hľadiska je to nezmysel, no hovoríme o mocnom magickom artefakte, preto túto jeho vlastnosť môžeme pripísať na vrub jeho magickej moci. V útrobách Hory osudu to však neplatí. Skôr, ako si zodpovieme otázku „dá sa v sopke taviť zlato?“ musíme poznať dva údaje - teplotu topenia zlata a teplotu lávy.

Teplota topenia, teda teplota, pri ktorej sa z pevného kovu stáva kov kvapalný, je pri každom kove rozdielna. Jeden prsteň bol vyrobený z čistého, 24 karátového (24 K) zlata, ktorého teplota topenia je 1063°C. Je láva dostatočne horúca na to, aby dosiahla túto teplotu? Áno aj nie zároveň, záleží od jej druhu.

Na základe chemického zloženia lávy ju možno rozdeliť na 4 druhy – ryolit, dacit, andezit a bazalt/čadič. Teplota jednotlivých druhov sa pohybuje v rozmedzí od 700 (ryolit) do 1250 °C (čadič). Čadičová láva na Zemi tvorí údajne až 90% všetkej lávy, ktorá sa dostáva na povrch počas vulkanických erupcií, je najhorúcejšia a najmenej viskózna, vylieva sa voľne na povrch a môže tvoriť lávové polia (ako napr. v Prvom veku počas Dagor Bragollach, keď Morgoth spálil pláň Ard-galen ;) ).

Láva Ard-galenská
Treba uznať, že to vyzeralo efektne.

Okrem toho je bohatá na železo a horčík, takže to bola zrejme táto láva, ktorú využívali Morgoth a neskôr aj Sauron na poháňanie svojich vojnových mašinérií a získavanie veľkého množstva surovín pre svoje vyhne. Vďaka svojej vysokej teplote (až 1250 °C) teda dokáže roztaviť aj 24 K zlato a tak privodiť pád Temného pána. Tavenie zlata v sopke teda možné je.

Vo filme je pravda!
My vieme, veď to bolo vo filme a ten by nám neklamal!

Čo by sa však stalo, keby bol Jeden prsteň vyrobený z iného materiálu, ako zo zlata? Je možné vyrobiť „láveodolný“ prsteň? (Pre potreby článku budeme pracovať s teplotou lávy 1200 °C).

Prvým materiálom, ktorý by prichádzal pri výrobe prsteňa do úvahy, je (pre niekoho možno prekvapivo) meď. Aj v súčasnosti sa používa pri výrobe niektorých šperkov. Tie sa následne pokovujú vrstvou iného materiálu (napr. striebra, zlata alebo platiny). Výhodou je nízka cena a pomerne lákavý vzhľad, nevýhodou je, že ak sa vám spotí ruka a meď nie je prekrytá dostatočne hrubou vrstvou kovu, ofarbí vám ruku charakteristickou medenkou, ktorá vzniká pri jej oxidácii. Bod topenia medi je však 1085 °C, takže ak je vaším cieľom vyrobenie prsteňa, ktorý prežije aj vhodenie do sopky, medi sa radšej vyhnite.

Iným materiálom, z ktorého by bolo možné pomerne jednoducho vytvoriť šperky, je železo. Je to veľmi bežný materiál aj. Teplota topenia čistého železa je 1538 °C, takže naša láva s teplotou 1200 °C by na jeho roztavenie nestačila. Podobne ako pri medi vy vám však na prste zrejme ostal dosť nepekný krúžok, pretože neošetrené železo zvykne vplyvom vlhkosti a vzduchu hrdzavieť a časom by sa takýto prsteň mohol rozpadnúť aj bez pričinenia všetečných hobitov. Potenciálnym temným pánom teda odporúčame iný kov ako železo, hoci kúpeľ v láve by prežilo.

Ďalším kovom vhodným na výrobu šperkov, je striebro. Spolu so zlatom sa cení už celé tisícročia a používa sa, okrem šperkov, aj ako platidlo. Mince razené zo striebra (alebo skôr z jeho zliatin) obsahovali rôzny podiel drahého kovu, ktorá určovala ich hodnotu. V súčasnosti sa z extrémne čistého striebra (s čistotou 999/1000) vyrábajú napr. pamätné mince, na výrobu prsteňov a šperkov sa používa striebro čistoty 925/1000. Ak by sme do Hory osudu hodili prsteň z tohto materiálu, začal by sa topiť už pri teplote 893 °C. Ak by to bol prsteň z čistého striebra, udržal by sa o niečo dlhšie – teplotu topenia by dosiahol pri 961 °C. Striebro by teda v našom teste pohorelo rovnako ako meď.

Strieborný One Ring
Na druhej strane, aspoň vyzerá celkom pekne.

V Stredozemi bol horúcim kandidátom na výrobu šperkov aj mithril. Odolný a ľahký, prakticky nezničiteľný a neporovnateľne cennejší ako zlato, toto všetko robilo z mithrilu skutočne kráľovský kov. Mithril sa však vyskytuje iba v Stredozemi, čo je celkom škoda. V našom svete však existujú kovy, ktoré ho do istej miery pripomínajú.

Prvým kovom, ktorý býva často považovaný za mithril, je platina. Rovnako ako mithril, aj platina je striebristá, odoláva poveternostným vplyvom a nádherne sa leskne. Na rozdiel od mithrilu je však príliš ťažká (kocka platiny s hranou dlhou 10 cm váži 21,45 kg, rovnaká kocka hliníka váži 2,7 kg), preto ju spomedzi kandidátov na mithril môžeme vylúčiť. Ak by sme však do sopky hodili prsteň z platiny, tak podobne, ako pri železe, by sme museli hľadať iný spôsob, ako ho roztaviť, pretože teplota topenia platiny je pri 1770 °C, viac ako o 500 °C vyššie ako je teplota našej lávy. Platina by teda bola dobrá voľba.

Druhým kandidátom na mithril je už spomínaný hliník. Je ľahký, váži takmer iba 1/10 toho, čo platina (je dokonca ľahší ako titán), zodpovedá farbou a v minulosti bol cenený viac, ako zlato, pretože jeho výroba bola nákladná. Jedným z najznámejších ľudí, ktorí si kedy kúpili hliníkový riad, bol Napoleon III., vnuk Napoleona Bonaparta (asi nevedel, že hliníkový riad môže v niektorých prípadoch spôsobiť zdravotné problémy a alergie). Na rozdiel od mithrilu je však príliš mäkký, preto z boja o honor nosenia titulu „skutočný mithril“ odchádza porazený rovnako, ako by bol porazený v boji s teplom sálajúcim z lávy, pretože jeho bod topenia sa nachádza na 660 °C. Prepáč, hliník, proste nie si matroš na láveodolný Jeden prsteň, tak to už chodí.

Tretí kov, ktorý býva často spomínaný v spojitosti so skutočným mithrilom, je titán. Je striebristý, ľahko spracovateľný, odolný a pomerne ľahký (kocka z titánu s hranou 10 cm by vážila 4,7 kg, čo je cca. 1/4 toho, čo váži rovnaká kocka z platiny). Používa sa v širokom spektre zliatin a odvetví a narazíte naň prakticky všade od raketoplánov cez zubné pasty až po zbrojársky priemysel. Okrem toho sa z neho vyrábajú tiež luxusné hodinky a šperky, takže ani toto jeho použitie nie je neznáme. Ak by ste prsteň z titánu hodili do rovnakej sopky, ako všetky predchádzajúce, pochodili by ste rovnako ako napr. pri platine a prsteň by sa neroztavil, teplota tavenia titánu je totiž pri 1670 °C. Titán sa vlastnosťami najviac približuje mithrilu, takže ak už nič iné, môžeme ho vyhlásiť za víťaza v tejto našej malej neoficiálnej súťaži.

Ani titán však nie je šampiónom v schopnosti odolávať teplu (keďže napr. platina ho prekonáva o 100 °C). Ak by ste sa niekedy stali Temným pánom a chystali by ste sa ukuť si Prsteň moci a chcete si byť skutočne istí, že váš šperk naozaj prežije útok akéhokoľvek šialeného hobita, ktorý sa ho pokúsi šmariť do najbližšej sopky, alebo naň zaútočí, povedzme, propánovou letlampou (1200 – 1700 °C) či acetylénovou letlampou (teplota až do 2300 °C), tak by ste mali siahnuť po volfráme. Teplota topenia 3422 °C z neho robí kov s najvyšším bodom topenia zo všetkých známych kovov (hoci je možné, že špeciálne zliatiny sa môžu topiť pri ešte vyššej teplote). Zrejme si však ani neviete predstaviť, aká vysoká teplota je 3400 °C, preto si skúste predstaviť, že tekutý volfrám nalejete do lávy (tá naša má 1200 °C). V momente, keď sa volfrám do lávy ponorí, schladí sa tak prudko, že „zamrzne“ – okamžite sa vráti z kvapalného skupenstva do pevného. Volfrám je jednoducho najlepším materiálom, ak si chcete byť istí, že váš prsteň toho po tepelnej stránke znesie skutočne veľa. No dávajte si pozor, z volfrámu sa robia už aj svadobné obrúčky, takže ak by ste sa jednu neskôr rozhodli zničiť, mohli by ste s tým mať celkom dosť vážny problém (ibaže by ste poprosili Supermana, aby ju pri najbližšej príležitosti hodil do Slnka ;) ).

Zdroje:

Späť

Články

Spoločenstvo Tolkiena

Athelas

Akcie

Gildy

O nás

Roztaviť a predať – z čoho (ne)vyrobiť Prsteň moci?

www.TOLKIEN.sk

Partneri