Dvojrozhovor s prekladateľmi Pána prsteňov
rozdielne pohľady na podobnú vec

Autor: Martin Králik, Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Pán prsteňov sa tento rok na Slovensku objavil dvakrát - najprv v prvom slovenskom preklade knihy a hneď na to aj v rozhlasovej hre Rádia Twist a Slovenského rozhlasu. Ako k dielu pristupovali jeho prví slovenskí prekladatelia? Na otázky odpovedá Otakar Kořínek (OK), prekladateľ knižného vydania a Viliam Klimáček (VK), ktorý pripravil text rozhlasovej hry.

Aký ste mali vzťah k J. R. R. Tolkienovi pred prekladaním a aký ho máte teraz?
OK: Celkove sa nezmenil. Uznával som ho i predtým. Prekladateľ má však možnosť preniknúť prekladanému autorovi hlboko pod kožu, vyhmatať všetky jeho postupy, autorské finesy a môže objaviť aj veci, ktoré pri bežnom čítaní niekedy uniknú. Jeho Pán prsteňov je výborne postavené a vyrozprávané dielo - má svoju epickú šírku, postavy, najmä hobiti sú vykreslení presvedčivo. Tolkien im vdýchol veľa milých a človeku blízkych vlastností. Nesúhlasím však s prehnaným stavaním Pána prsteňov na piedestál, akoby okrem neho už nijaká iná literatúra neexistovala.
VK: K Tolkienovi som sa dostal pomerne neskoro, vlastne až pred tromi rokmi. Knihu som mal doma najmenej pätnásť rokov, ale stále som sa nemohol odhodlať preniknúť do sveta elfov a trpaslíkov. Niečo mi v tom bránilo, hovoril som si: "Čo ma môže na tomto rozprávkovom svete zaujať, hoci som milovník rozprávok a píšem knihy pre deti? Mal som jednoducho blok. Potom sa to zrazu prelomilo. Prečítal som si knihu, maximálne ma nadchla a prepadol som jej. Tým pádom ma bolo veľmi ľahké na dramatizáciu Tolkiena nahovoriť. Pred ňou som mal teda taký istý vzťah ako teraz: Tohoto autora si hlboko vážim, obdivujem ho a knihu považujem za skvelú. Akurát je tu trošku tá profesionálna deformácia, že po dramatizácii už mám prvý diel tak rozkúskovaný, premletý a premyslený, že by som ho s takou radosťou ten štvrtý raz nemohol prečítať.

Čo vám robilo pri preklade najväčšie problémy?
OK: Pán prsteňov má bohatú slovnú zásobu, takže s tým sa bolo treba vyrovnať. Slovenčina je však veľmi bohatý jazyk, takže sa doň dá vložiť všetko, len ju treba ovládať. Ak niekto tvrdí opak - a žiaľ, stretám sa s tým dnes u mladej generácie - potom chyba nie je v našom jazyku, ale v tých, ktorí ho dostatočne neovládajú.
Osobitným problémom boli charakterotvorné mená a zemepisné názvy. To bolo treba vyriešiť, ale nebol to celkom nový problém, lebo tieto veci sa vyskytujú aj v iných dielach.
VK: Preklad niektorých mien, ďalej slova orc a čo vybrať a čo nie. Oproti tvorcom filmu mám obrovskú výhodu, že som dostal šesť zhruba 50-minútových plôch, do ktorých sa samozrejme musí vtesnať aj scénická rozhlasová hudba. Mal som teda oveľa väčšiu plochu ako film, aj keď ten bude určite mocný vizuálnym účinkom, masovými scénami, atď... Ja pevne verím, že som tam ducha Tolkienovho jazyka dostal a že som vybral naozaj tie najlepšie veci.

Ako ste prekladali slovo orc a prečo?
OK: Preložil som ho ako ohyzd. Jeden z významov slova orc je mýtický tvor - napríklad morská obluda, či obor - odporného tvaru či vzhľadu. Tento podporný vzhľad bol rozhodujúci - veď vieme, ako Tolkien "orcov" opísal. Niečo nepríjemné, ohyzdné. Z toho teda ohyzd.
VK: Slovenské podoby, ktoré boli ponúknuté, ma neuspokojili. Preto som použil elfské názvy pre skřetov, ktoré používa aj Tolkien. Čiže používam skirkov a pri mordorských skurut-hai používam skuruti.

Ako ste preložili či nepreložili mená a názvoslovie?
OK: Ak mali charakterotvorný náboj v angličtine, ak sa to meno či názov niečím prihovára anglickému čitateľovi, treba to v preklade sprostredkovať aj slovenskému čitateľovi. To je základné kritérium pre to, čo z mien a názvov preložiť alebo nepreložiť. Treba pritom dbať, aby sa prekladom zachovalo čo možno najviac z toho, čo je v angličtine.
VK: Nešiel som do doslovnosti, pretože sú tam slovné hračky, doslovnosť by mohla byť komická a ja som nechcel knihe žiadnym spôsobom ublížiť, vytvoriť nechcené humoroidno a vzdialiť ju možným váhajúcim poslucháčom, ktorí budú dramatizáciu počúvať, aby neboli dlhé roky váhaví ako ja. Takže používam mená Bilbo, Sam a ďalej ich nerozvádzam. Používam len krstné mená, nie priezviská. Zo zemepisného názvoslovia používam len Stredozem, Moriu a Kraj. Snažil som sa vyhýbať lokálnym popisom, napríklad pri hobitských názvoch. Viete, to čo má čitateľ prvýkrát v srdci, to platí. Keď nejakú knihu, ktorá sa časom stane našou srdcovou, čítame v prvýkrát v češtine či akomkoľvek jazykom, ostane v nás silný dojem. Každý iný preklad, aj sebalepší, je potom vystavený určitej nedôvere.

Do akej miery ste boli ovplyvnený českým prekladom?
OK: Nijako. Prirodzene, že som ho čítal, ale to robím pravidelne pri všetkých dielach, ktoré prekladám, ak mám možnosť zohnať ich preklad aj do iných jazykov. Vždy je dobré vedieť, ako k problémom pristupujú kolegovia. Pri samotnom akte prekladu ma však neovplyvňoval. Každý preklad je totiž svojbytným umeleckým dielom, ktoré funguje vo vlastnej kultúre, musí rešpektovať jej tradíciu, možnosti a podobne.
VK: Bol som ním veľmi ovplyvnený, pretože som dosiaľ čítal iba ten preklad. Slovenský preklad sa objavil, až keď bola moja rozhlasová úprava hotová. Ani som ho nečítal, ani som sa ním nenechal nejakým spôsobom inšpirovať. Tolkienovi možno urobíte lepšiu službu práve v takejto úprave, kde sa dá lepšie zachovať duch a taká vôňa tohto románu. Uvediem príklad: Aby sa rozhlasová hra posúvala dopredu, potrebuje rozprávača. Aby to nebol formálny rozprávač, tak ja som použil Bilba. Ten sa v Pánovi prsteňov síce vyskytuje veľmi málo, ale všetci čitatelia Tolkiena vedia, že Bilbo už v Hobitovi k tomuto prsteňu prišiel. Postavou milej, utáranej figúrky Bilba sa mi podarilo do Tolkiena vniesť jemné odľahčenie na to, aby sa lyrické či dramatické scény lepšie "posadili". Skôr som teda miestami pracoval s duchom Tolkiena, ako s doslovnosťou.

Zhováral sa:
Martin Králik
kralikmartin@fantazia.sk Späť