TolkienCon 2005

Autor: Katarína "Crankia" Jurdáková, Pridané: 18. 01. 2005, 18:18

Písal sa 14. január 2005 a zvony Prahy stovežatej práve odbíjali druhu hodinu popoludňajšiu, keď na Florenc dorazila šesť členná výprava zvláštnych stvorení. Obťažkaní veľkými vakmi, chvíľu sa rozhliadali, až zbadali v dave partiu im podobným kumpánov, s ktorými sa za veľkého pokriku a mnohých objatí zvítali. Áno, boli to Oni. Tolkienisti. Ganjalf, Númen, Morgoth, Randir, Depres, Regis, Silwen, Isilóte, Shadow, Maco a moja Maličkosť.
Nasledujúcich par hodín sme strávili každý po svojom, pričom značná časť výpravy sa vydala na návštevu k Čiernemu Rytierovi, podliehajúc zradnému vábeniu MtG kartičiek. Ja som sa zatiaľ kultúrne vyžívala pamiatkami Prahy a tak na miesto konania sme s Macom dorazili až niečo po 17tej hodine. Hneď na úvod ma milo potešil rýchly a plynulý priebeh registrácie. Po zaplatení vstupného sme sa presunuli o poschodie vyššie, a našli si triedu ktorej časť už bola obsadená „našimi“. Hodili sme batohy na zem, oddekorovali priestory našimi vlajkami a Morijskou bránou, vybalili sa a pustili sa do prieskumu územia. Niekedy v tomto období dorazili aj separantsky cestujúci Loki a Kissilen.
Celá akcia sa oficiálne začala o siedmej večer, v telocvični, úvodným slovom organizátorov, po ktorom nasledoval krst dlho očakávaného spevníku Piesne zo Stredozeme. Nasledovala panelová diskusia na tému Tolkienov svet, ktorá sa síce rozbiehala pomaly, ale predsa len bola pomerne zaujímavá. Nasledoval „Tolkien v Japonsku“ - musím povedať, že táto prednáška ma nie len výrazne zaujala, ale aj výborne pobavila (vidieť ukážky z LoTR dabovane v japončine bolo nezabudnuteľné - hlavne Legolas a Gandalf s hlasmi starých samurajov či Frodo jačiaci japonskou fistulou - naozaj stáli za počutie.) Program pokračoval ďalej a posledné čo si z toho dňa pamätám boli ozaj vydarené filmy a filmíky parodujúce, resp. upravujúce, niektoré filmové scény. Aj keď, ono to už bola vlastne sobota...

I svitlo ráno. Fukot rytmicky nesúci sa triedou sa postupne pretváral do šepotu a rozhovorov, ktoré budili ďalších a ďalších tvorov. Kto odolával, tomu k zobudeniu dopomohli bratia Česi s ich spevom a gitarou. Spať sa už nedalo, tak teda hore sa, do nového dňa. A najlepší začiatok dňa sú raňajky. (Tu opäť oceňujem organizátorov - a síce za výhodné a strategické umiestnenie konania celej akcie. Nie ďaleko od centra a nákupné stredisko obďaleč.) Účastníci sa postupne rozchádzali na prednášky, elfovia šli vyspevovať do elfského kútika a škreti (plus iné temné bytosti) sa zas presunuli do „Uglúkovho ležení“. Krátko po raňajkách a prednáške sme sa presunuli do hráčskeho dúpäťa, a pustili sa do hrania ADnD. Hra prebiehala viac menej normálne a obyčajne, keď sme z chodby začuli bubny a harmoniku. Idú. Blížia sa k nám. Škreti. Mysleli sme, že sa len vybrali na svoju obvyklú hudobno-tanečno-zastrašovaciu obchôdzku školy. Ale zrazu vtrhli k nám, a za výdatnej asistencie PTP uniesli našu Silwen! Najprv ju odvliekli do čajovne, kde sa síce pokúšala diplomaticky zachrániť, ale na škretov a PTP pekné slová neplatia. A tak krehká a bezbranná Silwen bola po vyhodení sprievodu z čajovne ráznou Hostinskou, vlečená po celej škole (alebo, ak chcete, cez celú Stredozem) s krátkou zastávkou pri dverách elfského kútiku dotiahnutá až do sídla temnoty a zla. Tam ju násilím usadili a za zvukov neutíchajúcich bubnov jej na čelo namaľovali červene oko, doplnené krvavo červenými šmuhami na lícach. Po „označkovaní“ jej konečne dovolili odísť a spolupracovníkov (zradcov) z radov PTP odmenili obaľovanými elfskými očami. Aké nechutné!
Con pokračoval ďalej. Keď po čase nahnevaná, rozčarovaná a od potupných znakov očistená Silwen prišla do herne a ku kartičkárskym PTPákom prehovorila káravým tónom, nebrali ju príliš vážne. Tak Sil, ešte rozčarovanejšia, odišla. Karty sa hrali ďalej, osadenstvo sa venovalo programu a ja potulkám po škole. Zašla som aj do elfského kútika, kde som našla Silwen a Isil, ktoré sa naplno venovali... PTPáckej vlajke!! Prilepili na ňu zelene lístočky, srdiečka, lebke dorobili troska plnšie pery a pridali pár hesiel ako „Love and Peace forever“ alebo „Svetlo je naša cesta“, či dokonca „Elfovia sú našim vzorom“ a „Milujeme Legolasa“. Nadišiel čas pomsty! Takto vkusne vyzdobenú vlajku sme vyvesili na nástenku nad kníhkupeckým pultom a čakali. Ganjalf okolo prešiel bez povšimnutia, zbabelo sa uškŕňajúc našim smerom, nasledovaný Randirom. Až Depres, a to hádam len vďaka výške umiestnenia jeho rozhľadne, si TO všimol. Ráznym pokrikom zvolal Temný Prápor, ktorý urýchlene strhol a odzdobil okradnutú vlajku. Nahnevane, urazene sa obhliadajúc ponad plece, so slovami „Toto je Vojna!“ vypochodovali von. Sedeli sme na schodoch, očakávajúc protiúder. Prekvapujúco nespravili nič, akurát večer sa pokúsili Silwen prinútiť zjesť mŕtveho sršňa. (Momentálne sa vo fórach vedú diskusie na tému, či vojna trvá, a aké budú podmienky jej ukončenia.)
Program pokračoval ďalej. V telocvični prebehla beseda s pani Pošustovou, českou prekladateľkou Pána Prsteňov, po ktorej v jednej z tried nasledovala prednáška, ktorej popularita presahovala kapacitu triedy. „Elfovia - sexuálny symbol doby“. Musím povedať, že mimoriadne pútavá, na ktorej som sa okrem iného dozvedela, že elfovia sú akési zrkadlo dnešnej doby a našej možnej budúcnosti, ale tiež to, že muži milujúci elfky sú pravdepodobne pedofilovia a ženy milujúce elfov, pokiaľ to nie sú práve nadšené dvanástky, majú pravdepodobne nezdravo vyvinuté materinsko-opatrovateľské city. Na prednáške o drakoch som sa zas dozvedela, že draci sa možno vyvinuli z hmyzu a na „Dynamika sveta J.R.R.T.“ sa zas započúvala do úvah o nekonečne a geometrii. O 19tej vystúpil Loki so svojimi škretmi, nasledovaný nezabudnuteľným JCSOFTáckym dramatickým spracovaním Silmarillionu. Program sa rozbiehal, zábava gradovala a ak ste šli po zvuku, vošli ste do Uglúkovho sídla, kde sa konala skvelá bubnovačka. Zloženie kapely: bubny - mnoho, od najmenších až po obrovské; hrkálka - cca jedna; akordeón- cca jeden; tlieskajúce ruky - veľmi veľa. A uprostred kruhu stal na zemi lampáš, jediné osvetlenie celej miestnosti. Skrátka a dobre, atmosféra aká ma byť. Hudby ale nikdy nie je dosť a tak o pol desiatej večer sa v telocvični rozoznel ďalší vzácny hosť, kapela „Triezvi hobiti“, ktorá svojou veselosťou a rezkým prejavom roztlieskala a rozospievala celú telocvičňu. Zábava pokračovala, pre niektorých až takmer do svitania, pre tých viac ospalých sa končila skôr. A niekedy medzitým zmizla PTP vlajka po druhý krát.

A prišla nedeľa. Ranné vstávanie bolo akési ťažšie a smutnejšie. Pre niektorých kvôli nedostatku spánku, ale mnohým to spôsoboval blížiaci sa okamih lúčenia. Ach, tie rozlúčky a odchody. Už od rána bolo vidno, ako postupne miznú zo zeme karimatky, ako ubúdajú ľudia a z rôznych kútov zaznievali tóny lúčenia, plné smútku, ale aj nádeje z ďalšieho možného stretnutia. Mne osobne sa veľmi páčil moment, keď som vošla k škretom, prilákaná zvukom hudby a s potešením som zistila, že sa orchester rozrástol o pár fláut v podaní elfov. Koniec koncov, Elf, Škret, Trpaslík, či Človek, Cony sú hlavne o zábave, priateľstve a spoločnej láske k Fantastike. O to smutnejšie mi bolo, keď asi o hodinku neskôr som v tej istej triede našla už len usporiadané lavice a dvoch organizátorov v civile, ako zametajú posledné omrvinky po škretej hostine.
Po škole sa nás tmolilo čoraz menej, navštevovali sa posledné, zväčša umelecky zamerané prednášky, u elfov sa konala rozlúčková tancovačka a v telocvični veľký vedomostný kvíz, v ktorom sa do finále dostala aj jedna Slovenka! O 14:30 nasledovalo odovzdávanie cien, kde opäť triumfoval Loki a jeho kresby, a záverečné slovo organizátorov. Tak sa Con oficiálne skončil.

Potom nasledovalo už len rýchle balenie, rozlúčky, objatia, výmeny kontaktov a sem tam padla aj nejaká ta slza. A tak aj my, s batohmi na chrbtoch a nostalgiou v očiach, sme zatvorili Bránu na ZŠ Grafická a so slovami „zbohom o rok“ sa vydali v ústrety realite bežného života.

Crankia Späť