Receptár babky bylinkárky I.

Autor: Veronika "Silwen Lindariel" Bugalová, Pridané: 06. 11. 2004, 09:41

Po dlhom čase napokon nastala tá pravá chvíľa - odhodiť z rúk meče, palice a sekery a chopiť sa konečne niečoho konštruktívneho, teda varechy. Dlho som rozmýšľala, ktorým receptom započať kuchársky kútik. Vedela som, že by to malo byť niečo špeciálne, a preto tajne dúfam, že sa mi môj Driečny národ neodvďačí šípom v krku, keď to nebude lembas. Elfský chlieb je nepochybne pokrm s dlhou magickou tradíciou a vďaka nemu sú elfovia považovaní za bytosti s obdivuhodnou odolnosťou chrupu. Avšak, prvá stránka stredozemskej kuchárky bude patriť predsa len niečomu inému, a to koláču (ktorý dokonca získal bronzové ocenenie v súťaži "Mlsný hobit" na Oslave zničenia prsteňa v Brne, 2004) s nezvyčajným menom "Zbytky po bitke na Pelenorských poliach".Ak ste sa tejto veľkej udalosti nestihli zúčastniť, nebuďte smutní. Na tento jednoduchý recept skutočne netreba žiadne orkské hlavy, ľudské končatiny ani konské chlpy…

Na Zbytky po bitke na Pelenorských poliach potrebujeme:

4 vajcia
250 g práškového cukru
1 vanilkový cukor
125 ml oleja
125 ml mlieka
300 g polohrubej múky
? prášku do pečiva
2 Zlaté klasy
1 l pomarančového džúsu
piškóty
6 lyžíc cukru
šľahačka v prášku

Postup: Vajcia, práškový cukor a vanilkový cukor zmiešame, pridáme olej, mlieko, múku a prášok do pečiva. Cesto rozotrieme na vymastený, pomúčený plech a upečieme. Necháme vychladnúť. Z džúsu, Zlatého klasu a cukru uvaríme krém (pekne vytrvalo miešať, najlepšie nad parou, kým to nezhustne). Teplý krém vylejeme na vychladené cesto a opäť necháme vychladnúť. Navrch natrieme do tuha vyšľahanú šľahačku a na to ukladáme piškóty máčané v džúse. Vrch pofŕkame roztopenou čokoládou. Tak, a je to - a ani to nebolelo! Nezabudnite na jednu dôležitú vec. Koláč je jemný a krehký, čo znamená, že veľmi rád mení formu. Veď nie nadarmo sa volá tak, ako sa volá. Preto ho neodporúčam servírovať polovičke pri romantickej večeri pri sviečkach (kazilo by to efekt). Je ideálny na príležitosti rôznych hostín, osláv a conov, kde sa nájde vždy niekto, kto ho aj napriek odpudivej, dopučenej náture, ktorú koláč z krabice po ceste v hrkotajúcom vlaku vysiela, spapá.
Staré rohanské príslovie hovorí, že z jedla sa čerpá sila a zo snov odvaha… Osobne si myslím, že aj postaviť sa do kuchyne chce svoju odvahu. Veď chopiť sa varechy môže byť občas ťažšie ako vedieť používať meč. Tak vám prajem veľa odvahy, nech cesto pekne rastie a šľahačka sa nezrazí!

Veronika "Silwen Lindariel" Bugalová Späť