Škreti

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

V Prvom hviezdnom veku sa Melkor v najhlbších jamách Utumna dopustil svojho najväčšieho zločinu.

...ale o tých nešťastníkoch, ktorých polapil Melkor, sa vie pramálo istého. No múdri z Eressëi veria, že všetci Quendi, ktorí padli Melkorovi do rúk, boli uväznení a pomalým umením krutosti boli skazení a zotročení, a tak vypestoval Melkor ohavné plemeno škretov zo závisti k elfom a im na posmech. Neskôr sa stali ich najkrutejšími nepriateľmi. Škreti totiž mali život a množili sa po spôsobe Ilúvatarových detí, a Melkor od svojej vzbury v Ainulindalë pred Počiatkom nemohol vytvoriť nič, čo by malo vlastný život alebo zdanie života: tak vravia múdri. A škreti v hĺbke svojich temných sŕdc nenávideli Pána, ktorému slúžili zo strachu a ktorý bol pôvodcom ich biedy. Toto bol možno Melkorov najpodlejší čin a najodpornejší Ilúvatarovi.

Jedinou radosťou tých tvorov bolo utrpenie druhých, pretože krv, ktorá v nich kolovala, bola čierna a studená. Ich zakrslá postava bola škaredá: prihrbená, krivonohá a zrazená. Paže mali dlhé a silné ako opičiaci z Juhu a kožu mali čiernu ako drevo obhorené plameňom. Špicaté tesáky v širokých ústach mali žlté, jazyk červený a tlustý, tvár širokú a plochú. Oči mali ako červené otvory, ako úzke štrbiny v čiernej železnej mreži, za ktorou horí uhlie.
Škreti boli krutí bojovníci, pretože sa svojho pána báli viac než nepriateľov; a možno, že smrť pre nich bola lepšia než muky škretieho života. Boli kanibali, neľútostní a strašní, a ich ostré pazúry a uslintané tesáky boli často skrvavené horkým mäsom a nečistou krvou vlastných príbuzných.
Boli stvorení v tme, preto sa báli svetla, ktoré ich oslabovalo a pálilo. Ich oči videli v noci, a preto obývali nečisté jamy a tunely. Množili sa ako v Melkorových pevnostiach, tak v každej špinavej diere v Stredozemi. Ich potomstvo vychádzalo z týchto jám rýchlejšie než akékoľvek iné bytosti v Arde.

Po príchode elfov a spútaní Melkora blúdili tieto bytosti bez pána alebo sa skrývali na temných miestach a nezasahovali do príbehov tých dôb. S príchodom Štvrtého hviezdneho veku však začali robiť problémy. Vyšli z Angbandu v oceľovom plátovom brnení a krúžkových košeliach, prilby mali zo železných obručí a čiernej kože s oceľovým jastrabím alebo supím zobákom. Boli vyzbrojení krivými šabľami, otrávenými dýkami, šípmi a širokými mečmi. Od začiatku sa spriahli s vlkmi a vlkodlakmi a spoločne sa vydali pustošiť zeme Eldar.
Prišli do Beleriandu a najprv sa ich pár odvážilo vniknúť do kráľovstva Šedých elfov, ktorí najprv nevedeli, čo sú títo tvorovia zač, aj keď nepochybovali o tom, že sú zlí. Akonáhle elfovia dostali od trpaslíkov z Nogrodu oceľové zbrane, zahnali všetkých škretov, ktorí sa k ich ríši priblížili.
Keď sa Melkor opäť vrátil do Stredozeme, vyšli z Angbandu zástupy škretov otvorene do vojny proti elfom. Tak začali Beleriandské vojny. Počas týchto bitiek ich bolo mnoho pobitých, pretože elfovia v tej dobe boli silní a ich zbrane mocné. Avšak škreti sa vždy, po každej porážke, rýchlo spamätali a množili sa ešte rýchlejšie a v ešte väčšom počte. Tak nakoniec podporovaní ďalšími zlými tvormi, vytlačili elfov až na samý breh Stredozeme a zabrali všetky ich územia. Keď už sa zdalo, že ich konečné víťazstvo je na dosah, bola vypočutá prosba elfov a ľudí, a skvelé vojsko Pánov Západu prišlo na pomoc a jeho skvelosť a sila boli veľké. Vo Vojne hnevu, ktorá nasledovala, bola zničená moc Severu a s ňou padla i väčšina škretov. Niektorým sa ale podarilo utiecť a skryť sa ďaleko na východe v temných baniach pod horami. Trvalo však veľmi dlho, než sa škreti opäť rozrástli natoľko, aby mohli znovu sužovať svet.
Keď potom v Druhom slnečnom veku povstal Melkorov generál Sauron a začal budovať svoju ríšu na východe v zemi Mordor, prišli k nemu húfy škretov a on sa stal ich novým pánom. Dobre mu poslúžili v jeho vojne s elfmi a vo všetkých jeho bitkách, až do Vojny posledného spojenectva, kedy Druhý vek skončil pádom Mordoru a väčšina škretieho plemena bola opäť vyhladená.
Aj napriek tomu i v Treťom slnečnom veku sa rovnako ako v Druhom podarilo prežiť škretom, ktorí boli schovaní v temných a zlých norách. Mnoho storočí žili bez pána, len ako samostatné tlupy, ktoré prepadali v horách pocestných, a nerobili si žiadne dobyvateľské plány (ktorých ani vzhľadom k svojej inteligencii neboli príliš schopní), dokiaľ neuplynulo viac než tisíc rokov a Sauron sa opäť nezjavil ako veľké zlé Oko v Dol Guldure v južnom Temnom hvozde.

Ich moc vyrástla najprv v Temnom hvozde, potom v Hmlistých horách a po príchode nazgulov okolo roku 1300 do Mordoru a Angmaru i v týchto zemiach. Angmar po šiestich storočiach hrôzovlády padol, ale v Gondore padla Minas Ithil a škretov v tom mieste zvanom Minas Morgul pribúdalo ďalších tisíc rokov, rovnako ako v Temnom hvozde, Mordore a Hmlistých horách.
A Sauron nelenil a svojimi kúzlami vypestoval odrodu ešte väčšiu, silnejšiu a odolnejšiu, ktorú nazval skurut-hai.
V roku 1980 Tretieho veku zabral Moriu mocný balrog a povolal k sebe škretov z Hmlistých hôr. Tí prišli zo svojho hlavného mesta Gundabadu a osídlili starobylé mesto trpaslíkov, ktorými opovrhovali a zabíjali každého, ktorého stretli. To sa im nakoniec stalo osudným, lebo trpaslíci sa nakoniec rozzúrili tak, že nedbali, koľko budú musieť zaplatiť za pomstu. A tak v rokoch 2793-2799 vzplanula sedemročná vyhladzovacia vojna nazývaná Vojna medzi trpaslíkmi a škretmi. Počas tejto vojny boli vyštvaní a pobití skoro všetci škreti z Hmlistých hôr, aj keď to trpaslíkov prišlo draho, a pri Východnej bráne Morie bola vybojovaná strašná bitka v Azanulbizare. Škreti v nej boli pobití a hlava ich veliteľa Azoga narazená na kôl. Na sto rokov boli Hmlisté hory očistené od škretov, avšak po čase sa opäť vrátili.


V roku 2941 postihla škretov ďalšia pohroma. Po smrti draka Šmaka prišlo pod Osamelú horu veľké vojsko škretov a vlkov, viedol ich Bolg, syn Azogov, a chcel sa trpaslíkom pomstiť. Miesto pomsty bol však sám zabitý, rovnako ako celé jeho vojsko.
Vo Vojne o Prsteň, ktorá sa odohrala na konci Veku, bojovali škretie oddieli na všetkých frontoch. Boli chrbticou jak morgulského, tak mordorského vojska, bojovali pod stromami Temného hvozdu, a zišli tiež z Hmlistých hôr a napadli trpaslíkov v Erebore a ľudí v Údole. Nemalo by sa zabúdať ani na škretov zo Železného pásu pod velením Sarumana, ktorí bojovali s Rohirami pri Brode cez Želíz a obliehali rohanskú pevnosť Hlásku.
Ťažké boli boje medzi škretmi na jednej strane a elfmi, ľuďmi a trpaslíkmi na druhej. Aj keď stovky škretov padali ako slama, prichádzali stále ďalšie a ďalšie posily. Aj keď v mnohých z týchto bitiek boli škreti na hlavu porazení, rozpráva sa, že Sauron si podržal najväčšiu časť svojho vojska v Mordore, dokiaľ nepriateľ neprišiel k severnej bráne jeho ríše. Všetko sa totiž malo rozhodnúť v jedinej poslednej bitke pred Čiernou bránou Morannonom. Boli tam zhromaždené všetky strašné sily Mordoru a na Sauronov príkaz sa vrhli na vojsko Kapitánov Západu. Práve v tom okamihu zanikol v Puklinách osudu Jeden Prsteň. Čierna brána a Temná veža sa rozpukli, najsilnejší Sauronovi služobníci boli strávení ohňom, z Temného pána sa stal čierny dym roztrhaný západným vetrom a škreti hynuli ako slama v plameňoch. Aj keď niektorí bezpochyby prežili, už nikdy nepovstali vo veľkom počte, ale zmenšili sa a stali sa slabými, ktorým ostala už len povesť o niekdajšej zlej moci. Späť