Slovenský dabing Pána Prsteňov

Autor: Matej "Fin" Lupták, Pridané: 11. 10. 2004, 06:45

Čo si budeme nahovárať, rozpačito a viac-menej netrpezlivo očakávané – slovensky predabované – filmové spracovanie Pána Prsteňov je aj po týchto pár dňoch stále horúcou témou v radách správnych fanúšikov Diela. Ako v Slovensku, tak aj v Čechách, len ťažko nájdeme jediného spokojného diváka, ktorý by bol aspoň čo i len trochu oboznámený s cudzojazyčnými prekladmi knihy. Možno by sa patrilo na úvod načrtnúť, ako to všetko začalo, takže spomínajme. Je to len pár rokov dozadu, keď svetlo sveta uzrela informácia o plánovanom sfilmovaní nemožného; krásneho príbehu o sile priateľstve, zrade či všadeprítomnej túžbe po moci. Stalo sa tak práve v dobe, keď sa na pulty slovenských kníhkupectiev dostával kontroverzný preklad tejto veľkolepej knihy, ktorý v radách zarytých fanúšikov spôsobil veľké sklamanie, ba až rozhorčenie. Nad prácou „pána prekladateľa“ Otakara Kořínka nejeden znalý človek ronil trpké slzy, hrozil päsťou, no ani strašné kliatby nezaberali.

Napriek všetkému sa filmová trilógia vydarila. Všetci veľmi dobre vieme, že kniha nemá konkurenciu - jednoducho sa nedá sfilmovať v plnej kráse detailu, ale to čo sa podarilo pánovi režisérovi, scenáristom, či lepšie povedané celému štábu si určite zasluhuje pochvalu a jedno veľké uznanie. Časom utíchnuté hladiny debát ohľadom filmu opätovne rozvírila až informácia o proklamovanom predabovanom uvedení Pána Prsteňov v istej slovenskej verejnoprávnej televízii – o to väčšie bolo sklamanie širokej a početnej základne fanúšikov, keď sa fámy o spracovaní podľa vyššie spomínaného prekladu potvrdili.

Nepomohli prosby, nepomohli hrozby, ďalší škandál bol na svete. Je nutné poznamenať, že sa nejedná iba o jasný krok mimo, ale dokonca o urážku diela pána Tolkiena. Tí morbídnejší by s náznakom irónie v hlase mohli s kľudným svedomím konštatovať, že sa autor obracia v hrobe. Nepochopiteľné a odpudivé preklady mien ako Bublík, Chicho (?!) či Vododol, alebo aj ohyzdi sa jednoducho nedajú brať inak. Mne (a myslím, že som mnou súhlasí celá obec priaznivcov knihy) príde skutočne nepochopiteľné, kde sa v hlave prekladateľa zrodil paškvil typu Vododol. Už len vysloviť to je ťažké, nie o tom seriózne rozmýšľať. S takýmto prístupom sa človek ani nemusí pozastavovať nad tým, ako môžu určité skupiny ľudí literárnu fantastiku ponižovať a nazývať neplnohodnotnou literatúrou.

Zhodou okolností sa mi dostalo cti sledovať film v spoločnosti rovnako zameranej skupiny ľudí, takže to tu na ilustráciu spomeniem, lebo nie je nič výstižnejšie, ako reakcie týchto ľudí. Tesne po začiatku sa okolo obrazovky zhŕkli všetci, no akonáhle sa zvuk nastavil na tú správnu hlasitosť a svetlo sveta uzreli prvé dialógy.. začali odpadávať ako muchy. Ich tváre hovorili sami za seba, masky utrpenia poskytovali jasný obraz či odraz, ako chcete, ich ťažko skúšaného vnútorného sveta, do ktorého tento preklad priniesol svár a chaos. Tí vytrvalejší, a najzarytejší fanúšikovia to vydržali až do konca, aj keď je nutné poznamenať, že s vypätím všetkých psychických síl.

Ja osobne som si všetky nejasnosti, nepresnosti a prosto hlúposti, ktoré dabovaná verzia priniesla nepísal – stačilo mi, že som ich počul – no jednako mi nedá nespomenúť tu pár maličkostí. A síce – už spomínaní Bublík, Chicho, Vododol, ohyzdi.. ale aj obsadenie Frodovho hlasu. Prosím vás, pán režisér, bol to síce telom a dušou hobbit, no jednako stále muž, v zmysle mužského pohlavia, to čo ste z neho urobili? Na druhú stranu, je nutné poznamenať, že kvalita slovenského dabingu nie je na zlej úrovni. Väčšina (podotýkam, väčšina) hlasov bola pojatá na vysokej úrovni, takže podobných prešľapov nebolo mnoho. O to viac to poteší, keď si človek vybaví, aké zlé to mohlo byť v spolupráci s tým nečistým prekladom.

Námatkovo ma nenapadne nik, koho konkrétne by som mohol vyzdvihnúť, všetci dabingoví herci podali nepochybne výkon v rámci svojich možností, no keď sú základy chatrné, všetko je márne, nie je na čom stavať. Za všetkých spomeniem kvalitne naštudovaného a predabovaného Aragorna, alebo aj veliteľa oddielu sarumanových uruk-hai. Radšej nebudem spomínať nehorázne pokazený rozhovor Galadriel s Frodom, v momente, keď jej Nositeľ ponúkal prsteň. Kapitolou sama o sebe bola aj elfská reč, ktorá bola na dosť biednej úrovni a vyvolávala u prítomných znalcov Vznešenej reči záchvaty smiechu takmer až hraničiaceho s hystériou. O krásnej Arwen ani nehovoriac, keďže znela jednoznačne nie ako elfská princezná, lež deva - pracovníčka „horúcej“ linky.

Ťažko povedať, čo si od tohto článku sľubujem, dostatočným zadosťučinením mi bude, keď sa o tomto probléme bude dať seriózne diskutovať so zodpovednými orgánmi. Budem ale realista, takže to beriem skôr ako vyjadrenie protestu a svojho nesúhlasu. Priznám sa otvorene - neočakávam, že by sa s prekladom druhej a tretej časti dalo niečo urobiť - no aj tak by to bolo krásne... A pri tom to nie je až taká utópia, ako vieme, na Slovensku funguje Spoločenstvo Tolkiena, od začiatku tohto roka už aj ako občianske združenie, ktoré je, takpovediac, plné odborníkov na slovo vzatých. Preto si kladiem otázku, či je až taký problém, pre realizačný tým dabingu, kontaktovať kompetentnú čitateľskú resp. „fantasy obec“ a popýtať sa na názor tých hádam najpovolanejších! To by sa ale museli istí ľudia naučiť pýtať, potom môžu dostať plnohodnotné odpovede a spoločnou prácou prispieť k zveľaďovaniu Diela.