Pavúci - tvorovia starí ako svet sám

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Medzi najohavnejšie bytosti aké kedy obývali Ardu, patrili Veľkí pavúci. Boli tmaví a plní závisti, chtivosti a jedu zloby. Najväčší z obrích bytostí, ktoré na sebe vzali pavúčiu podobu, bola Ungoliant, mocný a zlý duch, ktorý vstúpil do sveta, ešte skôr než boli vytvorené Stromy Valar. Dlho žila o samote v pustine Avatharu medzi horami Pelóri a matným studeným južným morom. Bola strašná a podlá a vládla tkanivom tmy nazývaným Nesvetlo Ungoliant, ktorým neprenikol ani zrak Manwëho.

Veľká pavúčica Ungoliant bola to najhanebnejšie stvorenie, pretože prišla s Melkorom do Valinoru a zničila Stromy Valar. A keď pohltila svetlo Stromov, chcela sa zmocniť i silmarilov, ktoré držal Mekor. Keby neprišli jeho verní služobníci balrogovia a nezbičovali ju svojimi plamennými bičmi, bola by možno zožrala samotného Pána tmy. Balrogovia však prišli a vyhnali Ungoliant zo severu. Tak prišlo toto temné srdce do Beleriandu, na miesto zvané Nan Dungortheb, "Údolie strašnej smrti", kde žili iné tvory z jej plemena. Títo pavúci síce neboli tak veľkí ani mocní, ale aj tak boli nesmierne silní, pretože Melkor ich vypestoval už dávno medzi zlými obludami, ktoré vznikli pred vekmi Stromov. Ungoliant sa s nimi teraz párila a máloktorý elf alebo človek sa kedy odvážil do toho údolia.

Ungoliant však asi bola príliš veľké zlo na to, aby ju svet mohol obsiahnuť. Časom odišla z Beleriandu do južných zemí, vrhajúc sa na všetko, čo mohla zhltnúť, pretože jej žravosť bola strašná, vraví sa, že vo svojom zúrivom hlade nakoniec v južných pustinách zožrala sama sebe. Po všetky roky Prvého slnečného veku žilo v Nan Dungorthebe mnoho jej dcér, ale keď bola tá zem rozbitá vo Vojne hnevu, len málo sa ich vraj zachránilo pred valiacou sa vodou.

Medzi tými niekoľkými však bola jedna veľká dcéra menom Odila, a tá s niektorými menšími pavúkmi prekročila Modré hory a našla úkryt v Pohorí tieňov, ktoré bolo hradbou mordorskej ríše. V horských priesmykoch tohto zlého miesta pavúci opäť zosilneli a v Treťom slnečnom veku prišli do Veľkého zeleného hvozdu. Robili v ňom zlo svojimi zákernými sieťami a Zelený hvozd stemnel, takže bol premenovaný na Temnohvozd. Aj keď pavúci z Temnohvozdu boli v porovnaní so svojimi predkami malí, bola ich mnoho a chytro vedeli chytať do pascí. Rozprávali ako Čiernou rečou, tak obecným jazykom ľudí, ale na škretí spôsob, s množstvom zlých slov a znetvorujúcim hnevom.

Po Prvom slnečnom veku sa k majestátu Ungoliant blížila len Opucha; obývala miesto nazývané Cirith Ungol, "Pavúčí priesmyk", v Pohorí tieňov. V tomto priesmyku prežila dva veky, a aj keď do jej ríše prišlo mnoho Dúnadanov a elfských bojovníkov, žiadny pred ňou neobstál; všetkých zožrala. Rovnako ako jej veľká matka priadla čierne siete a vyvrhovala z brucha tmu. Bola vyzbrojená jedom vo svojom veľkom sosáku a rohoch a na všetkých kĺbovitých krivých nohách mala dlhé železné pazúry. Jej nafuknuté telo bolo čierne s hrubou kožou. Nemala iné zraniteľné miesto než veľký okrúhly chuchvalec očí. Bola celá čierna a škvrnitá, s oceľovými štetinami a bruchom zospodu presvetleným pruhmi zeleného slizu a svetielkujúcim otrávenými jedmi. Aj napriek tomu, že bola veľká a silná, nedožila sa konca Tretieho veku. Smrť ju stretla z nečakanej ruky hobita Samveda Krepelku, najmenšieho zo všetkých vyzývateľov. Hobit totiž Odule vypichol jedno oko a Odula sa sama nabodla na jeho elfskú čepeľ. Pred koncom Tretieho veku zmizla zo sveta i väčšina Veľkých pavúkov, pretože po smrteľnom zranení Opuchy bol zničený Mordor i Dol Guldur a pavúci z Pohoria tieňov i pavúci loziaci cez ponurý Temnohvozd zahynuli.
 
 
Späť
 
 
 

www.TOLKIEN.sk

Vitajte na stránkach občianskeho združenia Spoločenstvo Tolkiena, združenie fantastiky. Nájdete tu mnohé zaujímavé informácie zo sveta profesora J.R.R. Tolkiena, ale aj zo sveta mnohých iných fantasy a sci-fi diel.


 

 

Partneri

SlavCon Angrenost Ramgad SciFi-Guide.net Fantazeen Fantasy podľa skutočnosti LARP klub Košice o.z.
 

Login:

Heslo: