Hobiti - Dejiny hobitov

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Zmapovaná a zaznamenaná história hobitov sa začína až rokom 1601 Tretieho slnečného veku, lebo v dobe, kedy povstali ľudia (a hobiti), bolo mnoho vojen a veľkých činov, v ktorých bojovali o prvenstvo mocné sily a plemená. V zápase o nadvládu sa nevenovala pozornosť tomuto drobnému národu, ktorý sa sám radšej stránil záležitostí Veľkých ľudí. I samotní hobiti nepovažovali za dôležité zaznamenávať svoju minulosť - láska k učenosti (s výnimkou rodokmeňov) nebola medzi nimi vôbec bežná, ale v starých rodinách sa našli i takí, ktorí doteraz študovali vlastné knihy, a dokonca zbierali správy o starých časoch a ďalekých krajoch od elfov, trpaslíkov a ľudí. Hobitie vlastné záznamy začínali až po osídlení Kraja a ich najstaršie povesti takmer nezasahovali za časy ich Putovania. O svojom pôvodnom domove nevedeli hobiti za Bilbových čias už vôbec nič...

Hobiti boli od prírody mierumilovní a mali veľké šťastie, že našli zem, ktorá bola rovnako pokojná ako úrodná.
A tak ich postihol len Veľký mor v roku 1636, ktorý pohubil všetky eriadorské národy, a potom až v roku 2747 došlo v Kraji k prvému ozbrojenému stretnutiu. Bol to malý škretí nájazd, ktorý hobiti veľkolepo pomenovali Bitka na Zelenom poli. Mnohom vážnejšia bola Dlhá zima v roku 2578 a dva roky hladu, ktoré nasledovali. Aj napriek tomu v porovnaní s inými národmi Stredozeme dlho žili v mieri. Keď ich iné národy videli, považovali ich za bezvýznamných. Hobiti zase neusilovali o veľké bohatstvo ani moc iných. Ich obmedzenosť sa preukázala ako ich sila, pretože zatiaľ čo väčšie a mocnejšie národy okolo nich padali, hobiti ďalej ticho žili v Kraji a obrábali pôdu. Mestečká a osady boli rozprestreté po celom Kraji: Hobitov, Bralov Mestec, Veľká Kopanina, Žabovresky a tucet iných; hobitom sa po ich spôsobe darilo celkom dobre.

Až do tridsiateho storočia Tretieho slnečného veku sa nedá hovoriť o slávnych hobitoch. Do tej doby bolo totiž celé plemeno vo veľkom svete skoro úplne neznáme. Hobiti, samozrejme, mali svoje vlastné slávne osobnosti. V príbehoch z Kraja boli prvými hobitmi známymi menom plavínski bratia Marko a Blanko, ktorí previedli hobitov z Hôrky cez Most kamenných oblúkov do Kraja. Túto zem im udelili eriadorskí Dúnadania, ktorých kráľa hobiti oplácali formálnou poslušnosťou. V roku 1979 zmizol zo Severu poslední arnorský kráľ a bol zriadený úrad Vladyku Kraja. Prvým vladykom bol Radda z Blát, z ktorého pochádzali všetci vladykovia.
Obrom medzi hobitmi bol Bandobras Bral, ktorý meral štyri stopy päť palcov a na svojom koni statočne viedol svoj ľud proti škretom do Bitky na Zelenom poli. Tvrdí sa, že v boji klátom zabil ich náčelníka Golfimbula. Pre jeho vzrast a činy sa mu hovorilo Ručivec Bral. Iný hobit známy svojimi činmi v zemičke Kraj bol Hromželezo Bral, nazývaný Hromželezo II., dvadsiaty druhý vladyka Kraja, budovateľ Veľkých Pelúchov vo Veľké Kopanine a dedo Bandobrasa Brala.
Typické pre hobitov samozrejme je, že snáď najctenejším hrdinom pred Vojnou o Prsteň bol skromný sedliak Tobold Trúbil z Dolian, ktorý vo dvadsiatom siedmom storočí ako prvý pestoval rastlinu galenas, nazývanú tiež fajkové korenie. Za tento čin bol slávený a nadšení hobití fajčiari na jeho počesť nazvali jeden výborný druh tabaku "Starý Toby".

V tridsiatom storočí Tretieho veku sa však hobitiemu národu dostalo slávy vo veľmi reálnom zmysle. Do hobitích rúk totiž náhodou padla veľká a zlá moc, s ktorou sa zaplietol osud všetkých hobitov.
Prvým hobitom, ktorý získal slávu vo svete, bol Bilbo Pytlík z Hobitína, ktorého čarodej Gandalf a trpasličí kráľ Thorin Pavéza zlákali k vodcovskej roli vo výprave k Ereboru. Toto dobrodružstvo sa opisuje v prvej časti "Červenej knihy Západnej marky". Sú to spomienky, ktoré Bilbo sám nazval "Cesta tam a zase späť", kde sú pobíjaní trolovia, škreti, vlci, pavúky a drak. Behom tohto dobrodružstva vykonal Bilbo Pytlík mnoho činov, ktoré nedokázali príslušníci silnejších a vzdelanejších plemien, a v hobitej povahe sa odhalila netušená sila a statočnosť.
V tom dobrodružstve sa rozpráva, ako Bilbo Pytlík získal kúzelný prsteň, a aj keď sa to vtedy javilo málo dôležité, tento čin uviedol do nebezpečia všetkých obyvateľov Stredozeme. Bilbo Pytlík, majetný hobit z Kraja, sa totiž nevedomky zmocnil dávno strateného Jedného prsteňa.
Časom bola totožnosť Jedného prsteňa odhalená a prsteň prešiel k Bilbovmu dedičovi Frodovi Pytlíkovi. Bilbo potom odišiel do elfského útočiska Roklinky a tam sa venoval svojim literárnym záľubám. Okrem svojich spomienok "Tam a zase späť" totiž zložil radu pôvodných básní a zostavil veľké učené dielo, trojzväzkové "Preklady z elfčiny".
Frodo Pytlík sa stal Tým, kto nesie Prsteň, v dobe, kedy sa Pán prsteňov Sauron chystal k vojne s celým svetom. V roku 3018 prišiel k Frodovi čarodej Gandalf a vyslal ho na výpravu s Prsteňom do Roklinky. Ak by sa celé poslanie zdarilo, Jeden prsteň by bol zničený a svet zachránený pred Sauronovou nadvládou.
V Roklinke sa teda vytvorilo Spoločenstvo Prsteňa a Frodovi Pytlíkovi, ktorý niesol Prsteň, bolo pridelených osem spoločníkov. Traja zo Spoločenstva boli tiež hobiti, ktorým bola súdená skoro rovnaká sláva ako Tomu, kto niesol Prsteň. Jedným z nich bol Frodov osobný sluha Samved Krepelka. Samved, prostá a verná duša, neraz zachránil svojho pána i celé poslanie a chvíľu niesol Prsteň sám.
Peregrin Bral, dedič vladyku Kraja, a Smelmír Brandylen, dedič Rádovského pána, boli ďalšími hobitmi zo Spoločenstva. Behom výpravy sa Pipin a Smíšek (ako sa im častejšie hovorilo) stali hosťami a "hybateľmi" entov v lese Fangorn. Smíšek sa rovnako stal panošom rohanského kráľa Théodena a k ohromení všetkých, spolu so štítonoskou Éowyn, zabil v Bitke na Pelennorských poliach Černokňažného kráľa Morgulu. Pipin ako člen gondorskej stráže bojoval v poslednej bitke pred Čiernou bránou a zabil veľkého trola.
Smíšek a Pipin boli najurastenejšími hobitmi v dejinách svojho plemena, pretože na svojich cestách pili entie lektvary, pokrm obrovitých Pastierov stromov. Týčili sa teda nad svojím ľudom a podľa ľudskej miery mali štyri a pol stopy. Smíšek bol rovnako pozoruhodne učený hobit a zostavil "Rastlinopis Kraja", "Počítanie rokov" a pojednanie "Staré slová a mená v Kraji".
Frodo Pytlík, hrdina výpravy s Prsteňom, bol tiež hlavným historikom vojny, pretože spísal väčšiu časť "Červenej knihy Západnej marky". Histórii nazval "Pád Pána prsteňov a návrat kráľa". A predsa, síce bol tento skromný a statočný hobit známy ako najušľachtilejší zo svojho národa, Jeden prsteň nakoniec nezničil on, ale iný hobit, a to spôsobom ako nečakaným, tak neúmyselným.
Bol to Sméagol Glum, jediný hobit, ktorý kedy skutočne prepadol zlu. Príbeh Sméagola Gluma je najpodivnejší z osudov jeho ľudu. História Jedného prsteňa totiž rozpráva, že býval hobitom statovského pôvodu, ktorý žil v dvadsiatom piatom storočí Tretieho veku blízko Kosatcových polí. Tam so svojím bratrancom Déagolom objavili stratený Prsteň, Sméagol Déagola zavraždil a Prsteňa sa zmocnil sám. Moc Prsteňa mu predĺžila život, ale tiež ho k nepoznaniu zmenila. Stal sa ľudožrútom, živil sa zákernými vraždami, nečistým mäsom, a temný vplyv Prsteňa ho nútil vyhýbať sa svetlu. Žil pri tmavých tôňach a v hlbokých jaskyniach. Koža mu ovísala a bola vlhká, telo mal vyziabnuté. Hlavu mal vychudnutú ako lebku, ale oči sa mu zväčšili ako oči rýb žijúcich hlboko v mori; vypuklé, bledé a zle videli. Zuby sa mu predĺžili ako škretie tesáky a hobitie nohy sa sploštili a vytvorili sa na nich blany. Paže sa mu predĺžili, ruky zväčšili a naplnili zlou zvieravou silou.
"Červená kniha Západnej marky" zaznamenáva, že Glum (tak sa mu totiž v tejto podobe hovorilo pre škaredý hrdelný zvuk, ktorý vydával) takmer päť storočí, až do roku 2941, sídlil ukrytý v doloch pod Hmlistými horami. Vtedy prišiel do Glumovej jaskyne hobit Bilbo Pytlík, nepochybne vedený sudbou presahujúcou jeho chápanie, a Jeden prsteň vzal. Od Bilba prešiel Prsteň k Frodovi Pytlíkovi. Glum ho po celých osemdesiat rokov od chvíle, kedy unikol z jeho šmatravých rúk, neprestával hľadať. Nakoniec narazil na samotného Froda. Frodo Pytlík Gluma skoro skrotil, ale Glumova duša bola úplne prepadnutá zlu a stále bol živý zradou. Tak sa stalo, že v rozhodujúcom okamihu, kedy na Hore Osudu moc Prsteňa dobrého Froda Pytlíka premohla, prišiel k nemu Glum a bojoval s ním na hrane Puklín osudu. Svojou zlou silou Prsteň vydobyl, ale zrútil sa so svojou drahocennosťou pospiatky do ohnivých útrob zeme.

Spojením najušľachtilejšieho a najskazenejšieho z najmenšieho a najnepravdepodobnejšieho plemena v Stredozemi bol teda Jeden prsteň zničený. Tak bol svet zachránený pred hrôzou večnej tmy, a aj keď je hobitov dnes málo, mnoho storočí Štvrtého veku žili v cti a mieri vďaka zásluhám svojich krajanov v onom veľkom stretnutí.
 
 
Späť
 
 
 

www.TOLKIEN.sk

Vitajte na stránkach občianskeho združenia Spoločenstvo Tolkiena, združenie fantastiky. Nájdete tu mnohé zaujímavé informácie zo sveta profesora J.R.R. Tolkiena, ale aj zo sveta mnohých iných fantasy a sci-fi diel.


SlavCon
 
Google+
 

Partneri

Kníhkupectvo Preškoly.sk Porovnanie cien kníh SlavCon Angrenost Ramgad SciFi-Guide.net Fantasy a sci-fi knihy Fantazeen Fantasy podľa skutočnosti LARP klub Košice o.z. DRAKKARIA - pohanský a šermířský obchod Laeg Mortemir Databáza postáv
 

Login:

Heslo: