Hobiti - O hobitích norách

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Všetci hobiti pôvodne žili v dierach v zemi, alebo tomu aspoň verili, a doteraz sa cítili v takých obydliach najviac doma; ale behom času museli využívať i iné druhy obydlí. V Kraji za Bilbových časov vlastne spravidla len najbohatší a najchudobnejší hobiti zachovávali starý zvyk. Najchudobnejší žili v norách najprimitívnejšieho druhu, naozajstných brlohoch s jedným alebo tiež žiadnym oknom; zatiaľ čo zámožní si doteraz stavali prepychovejšie obdoby starých nôr. Vhodné miesta pre také veľké a rozvetvené tunely (alebo pelechy, ako ich nazývali) sa nevyskytovali všade; a v rovinách a v nížinatých oblastiach začali hobiti, keď ich pribúdalo, stavať nad zemou. Áno, i v pahorkatých oblastiach a v starších obciach ako Hobitov alebo Bralov Mestec alebo v hlavnom meste Kraja Veľkej Kopanine na Bielych vrchoch bolo dnes mnoho domov z dreva, tehál či kameňa. Mávali ich zvlášť radi mlynári, kováči, povrazári a kolesári a podobní remeselníci; i keď mávali k obývaniu nory, bývali totiž hobiti oddávna zvyklí stavať kôlne a dielne.
Zvyk stavať vidiecke usadlosti a stodoly údajne vznikol medzi obyvateľmi Blát dole pri Brandyvíne. Hobiti z tej oblasti, Východnej štvrťky, boli veľký a ťažkopádni a v blatnom počasí nosili trpasličie topánky. Ale bolo o nich dobre známe, že ich krv je prevažne statovská.
Je pravdepodobné, že staviteľské umenie bolo ako mnohé iné prevzaté od Dúnadanov. Ale hobiti sa mu mohli naučiť i priamo od elfov, učiteľov ľudského rodu v jeho mladosti. Vznešení elfovia totiž vtedy ešte neopustili Stredozem a prebývali doteraz pri Šedých prístavoch na západe a na iných miestach v dosahu Kraja. Na Vežových kopcoch za západnými Blatmi bolo doteraz vidno elfské veže, ktoré tam stáli od nepamäti. Za mesačného svitu žiarili doďaleka. Najvyššia bola najďalej a stála na zelenom pahorku. Vraj z nich bolo vidieť More, ale žiadny hobit sa tam nevyšplhal, aby to mohol potvrdiť.
Staviteľské umenie možno pochádzalo od elfov, možno od ľudí, ale hobiti ho používali po svojom. Nepotrpeli si na veže. Ich domy boli obvykle dlhé, nízke a pohodlné. Najstarší typ bol v skutočnosti obyčajnou stavebnou napodobeninou pelúchu, krytou senom či slamou, prípadne drnom, a jeho steny sa akosi guľatili. Toto štádium však patrilo raným dňom Kraja; hobitie staviteľstvo sa od tej doby zmenilo, vylepšilo nápadmi prevzaté od trpaslíkov alebo vlastnými objavmi. Záľuba v guľatých oknách, a dokonca i v guľatých dverách, bola hlavnou prežívajúcou zvláštnosťou hobitej architektúry.
Domy a nory hobitov z Kraja boli často rozsiahle a obývané veľkými rodinami. (Bilbo a Frodo Pytlíkovci boli ako starí mládenci výnimkou, ako ňou boli i v mnohých iných ohľadoch, napríklad vo svojom priateľstve s elfami.) Niekedy, ako v prípade Bralov z Veľkých Pelúchov alebo Brandylenov z Brandova, žilo mnoho pokolení príbuzných spolu v (pomernom) mieri v jednej usadlosti po predkoch, kde bolo mnoho chodieb.

 
 
Späť
 
 
 

www.TOLKIEN.sk

Vitajte na stránkach občianskeho združenia Spoločenstvo Tolkiena, združenie fantastiky. Nájdete tu mnohé zaujímavé informácie zo sveta profesora J.R.R. Tolkiena, ale aj zo sveta mnohých iných fantasy a sci-fi diel.


 

 

Partneri

SlavCon Angrenost Ramgad SciFi-Guide.net Fantazeen Fantasy podľa skutočnosti LARP klub Košice o.z.
 

Login:

Heslo: