Ako správne čítať „Tolkien“?

Autor: Michal „Fealiath“ Gendiar, Pridané: 03. 04. 2013, 12:41

Túto jednoducho znejúcu otázku som dostal počas diskusie na Tolkien Reading Day v Banskej Bystrici. Najskôr som si, ako asi väčšina Slovákov, pomyslel: „To je jednoduché, predsa tak, ako to píšeme!“. Keď som sa však nad tým zamyslel hlbšie, uvedomil som si, že to zase až také jednoduché nebude. Priznám sa, nebol som si celkom istý a tak som prítomným ponúkol svoj najlepší dohad. Aký dohad to bol a ako to s ním dopadlo? Dozviete sa na konci článku.

Možno sa pýtate, prečo som sa pri tejto otázke zarazil. Odpoveď sa môže skutočne zdať jednoznačná – profesor Tolkien bol Brit a tak by sa jeho meno malo vyslovovať „tol-kin“, ako to (podľa môjho malého internetového prieskumu) vyslovuje väčšina Britov. Je tu však jedno ale.

Tým ale je fakt, že meno Tolkien je poangličtenou formou pôvodne nemeckého Tollkühn. Vlastne ani Tollkühn nie je celkom meno, ale prezývka. Ale pekne po poriadku.

Humphrey Caprenter v profesorovom životopise píše o tom, ako Grace, Tolkienova teta z otcovej strany, rozprávala príbeh o istom Jurajovi von Hohenzollern, ich veľmi vzdialenom predkovi, ktorý v roku 1529 pri obliehaní Viedne Turkami bojoval na strane arcivojvodu Ferdinanda. Tento šľachtic údajne v boji preukázal veľké vodcovské schopnosti a odvahu, keď pri jednom výpade proti Turkom ukoristil sultánovu štandardu. Za tento skutok dostal prezývku „tollkühn“, čo v nemčine znamená „bezhlavý“ alebo „hlúpo odvážny“. Táto prezývka sa ujala a stala sa menom. Ako plynul čas, Tolkienovi predkovia boli nútení presťahovať sa do Británie. Po presťahovaní si zmenili meno na Tolkien a živili sa ako hodinári.

Nevieme, či teta Grace hovorila pravdu, alebo si len veľmi farbisto vymýšľala, no dve veci sú isté: 1. Meno Tolkien má nemecký pôvod. 2. V Londýne na začiatku 19. storočia dokázateľne boli Tolkienovci, ktorí sa živili ako hodinári.

Možno sa pýtate, prečo je toto všetko pre nás dôležité. Okrem toho, že je to nepochybne veľmi zaujímavý príbeh, môžeme s istotou povedať, že toto pôvodom nemecké meno sa bude čítať inak, ako keby bolo napríklad waleského či írskeho pôvodu. Ako ho teda správne čítať? Ešte chvíľku počkajme.

Problémy nielen so správnou výslovnosťou, ale aj so správnym zápisom svojho priezviska inými ľuďmi mal profesor zrejme dlhodobo, pretože vo svojom liste Richardovi Jefferymu zo 17. decembra 1972 si poťažkal: „Takmer vždy som [na konferenciách] zapísaný ako Tolkein. [...] Neviem prečo, pretože to vždy vyslovujem -keen“.

Odpoveď na našu otázku teda dal ten najpovolanejší z povolaných, profesor „Tol-keen“ (čítaj tolkín).

A ako to dopadlo s mojim dohadom? Musím povedať, že dobre, bol, chvalabohu, správny. A keďže existuje nepísané pravidlo, ktoré hovorí, že ak vieme, ako si istá osoba želá, aby sa jej meno vyslovovalo, mali by sme tak robiť. Keď už pre nič iné, tak pre úctu k profesorovi a jeho dielu. Ja som si už pomaly zvykať začal. A vy?