Jedlo v Hobitovi

Autor: Michal „Fealiath“ Gendiar, Pridané: 12. 11. 2019, 20:43

„Gandalf, čaj, streda. Alebo aspoň takto nejako by si to zapísal Bilbo. „Niektorí sa domáhali svetlého, niektorí tmavého piva, jeden kávy a všetci koláčov... Veľkú kanvicu kávy práve zavesil do kozubu, rascové koláče boli fuč a trpaslíci sa púšťali do namaslovaných čajových koláčikov. „Malinový džem a jablkový koláč“ povedal Bifur. „Koláč s mletým ovocím a syr“ povedal Bofur. „Mäsové koláče s bravčovinou a šalát“ povedal Bombur.

„A viac koláčov. A piva. A kávy… ak by ti to neprekážalo, “ volali ostatní trpaslíci cez dvere. „A prihoď aj pár vajec, dobrý človeče!“ volal za ním Gandalf, keď hobit sťažka kráčal do špajze. „A dones tiež studené kurča a kyslé uhorky.“

CHÁPANIE HOBITIEHO JEDLA A RECEPTOV
Identifikovanie obdobia, v ktorom sa nachádzal Kraj v Stredozemi
Ako postupuje kulinársky historik pri určovaní miesta a obdobia, v ktorom sa nachádzal Kraj v Hobitovi?

Tolkienove očividné potešenie zo spoločných jedál s rodinou, priateľmi a kolegami sa pomerne silno premieta do jeho prác. Mnoho scén s jedlom má za úlohu pozdvihnúť náladu a darí sa im to, no Tolkien ich používa aj na naznačenie mnohých iných vecí. Spomeňme aspoň niektoré, napríklad vyjadrenie histórie daného miesta a stupňa jeho rozvinutosti, vyjadrenie postavenia osoby a obydlia alebo podčiarknutie dôležitých vzťahových dynamík. Kulinársky historik toto všetko potrebuje poznať, aby mohol o podávanom jedle rozhodnúť.

Tolkien, napríklad, uvádza, že hobiti radi jedia šesťkrát denne. To zahŕňa dve večere, ak si ich môžu dovoliť. V Prológu k Pánovi prsteňov stojí, že „jedia a pijú často a hojne… [a že] dorábanie jedla a jeho konzumovanie im zaberá väčšinu času.“

Slová, ktoré Tolkien používa a nálada, ktorú vyvolávajú, umožňujú jednoduchšie a presnejšie určenie kulinárskej „epochy“, v ktorej sa Kraj v Hobitovi nachádza. Porter (tmavé pivo), ale (svetlé pivo), pork pie (mäsový koláč plnený bravčovinou), buttered scones (namaslované čajové koláčiky) a podobne nie sú len jedlom a nápojmi, sú aj atmosférou scény. Z týchto kúskov, ktoré sú všetky tam, v knihe, by dokázal britský kulinársky historik povedať, čo presne sa podávalo. Našťastie však máme slová samotného Tolkiena, ktoré nám pomôžu a budú nás viesť.

Tolkienove listy
„Samozrejme, ak vypustíme ilúziu „dávna“, tak Kraj vychádza výhradne z anglického vidieka.
(List č. 190)
[Kraj] je v skutočnosti viac-menej dedina vo Warwickshire približne v období Diamantového jubilea
(List č. 178)
V Kraji nie je žiadna charakteristická narážka na Anglicko, samozrejme s výnimkou toho, že ako Angličan vychovaný v „takmer vidieckej“ dedine vo Warwickshire na pokraji prosperujúceho buržoázneho Birminghamu (približne v čase Diamantového jubilea!) preberám modely ako ktokoľvek iný – z takého „života“, aký poznám
(List č. 181).“

Kraj bol v podstate idealizovanou verziou anglického vidieka Tolkienovho detstva, no dokážeme to spresniť ešte viac. Ide o vidiecky život vo viktoriánskom Anglicku, v dedine ležiacej v oblasti Warwickshire, neďaleko Birminghamu, v roku 1897.

Chápanie kontextu a obdobia
Toto samozrejme zapadá do zobrazenia Kraja v Hobitovi a v kapitole O hobitoch z prológu Pána prsteňov. Ak však chceme plne porozumieť Bilbovi a jeho domovu, pomôže nám, ak si predstavíme inú slávnu literárnu postavu, pána Benetta, neveľmi zámožného vidieckeho džentlmena z knihy Pýcha a predsudok od Jane Austenovej. Pán Bennet žije na vidieku v Hertfordshire (kraji na sever od Londýna), a je, rovnako ako Bilbo, trochu svojráznym „mixom bystrosti…a čudáctva“

Pýcha a predsudok sa síce odohráva na začiatku 19. storočia, no je to práve tento „prežitok“ z čias pred industrializáciou, ktorý si Tolkien zo svojho detstva zapamätal. Inými slovami, môžeme si byť istí, že nech mal pán Bennet uložené v komorách čokoľvek, Bilbo mal to isté vo svojich. Apetít početných detí pána Benneta sa vyrovnal apetítu starého hobitieho mládenca.

Teraz, keď poznáme miesto a čas, môžeme ich prepojiť s podávaným jedlom a tak hodnoverne zrekonštruovať čajovú párty, ktorú si užívali trpaslíci, Gandalf a Bilbo (hoci to tak spočiatku nevyzeralo).

Poznámka: Nech sa Kraj v porovnaní so zvyškom Stredozeme javil akokoľvek nemoderne, musíme si uvedomiť, že bol na rovnakom stupni rozvinutosti ako viktoriánske Anglicko. Je to zrejmé nielen z opisov v knihách, dokonca aj samotný Tolkien nám to jasne potvrdil. To znamená, že jedlo a použité suroviny musia odrážať tento „čas“, toto „miesto“ a žiadne iné. Jedlo z predchádzajúcich „čias“ možno zahrnúť, no prečo to robiť? Odhliadnuc od jednoduchých a nemenných kuchárskych receptov, ako je napríklad recept na chlieb, by hobitom staršie jedlá z ich „histórie“ pripadali rovnako, ako by nám pripadali jedlá z obdobia Tudorovcov – trochu staromódne.

ČO JE VYSOKÝ ČAJ A ČO NÍZKY ČAJ?
Čo treba vedieť pred začiatkom scény v kapitole Nečakaná párty
Mnoho ľudí (ak nie väčšina) má nesprávnu predstavu o tom, čo znamená viktoriánsky pojem vysoký čaj, pretože keď niekto povie vysoký čaj, tak väčšinou myslí nízky čaj. To preto, lebo viac ako 70 rokov sa používalo nesprávne pomenovanie, pretože vysoký nám znie vznešenejšie ako nízky. Napriek tomu bol vysoký čaj výdatnou večerou a čajom po celodennej drine, kombináciou popoludňajšieho čaju a večerného jedla pozostávajúceho z viacerých chodov a rôznych druhov nakrájaného syra, mäsa a podobných pokrmov. Jedlo sa za vysokým (jedálenským) stolom, ktorý bol zvyčajne jediným stolom v dome.

Na druhej strane bol popoludňajší čaj často podávaný hosťom usadeným okolo menších a nižších (kávových) stolíkov v salóniku. Podávali sa tiež delikátne dezerty na jemnom čínskom porceláne a vždy sa mu hovorilo nízky čaj. Tento druh podávania čaju uprednostňovali vyššie vrstvy, ktoré večerali omnoho neskôr v oddelenej jedálni za vyššími (jedálenskými) stolmi.

To, čo začal Bilbo narýchlo pripravovať, keď zazvonil zvonček, bol nízky čaj pre dôležitého čarodejníka. Na jeho zdesenie však skončil ako vysoký čaj pre obyčajných „kopáčov uhlia“. Toto je vtip, na ktorom je založená celá kapitola Nečakaná párty. Tolkien poznal tieto striktné spoločenské pravidlá z čias svojho viktoriánskeho detstva a očividne si (s gustom) užíval ich stavanie na hlavu.

NEČAKANÁ PÁRTY
Recepty a jedlo, ktoré v Hobitovi podával Bilbo

Mäsový koláč plnený bravčovinou (PORK-PIE)
Keďže Tolkien počas detstva žil neďaleko, mohol obľubovať poctivo urobený komerčne predávaný Mäsový koláč plnený bravčovinou z Melton v Mowbray (Melton Mowbray Pork Pie), pretože skutočne neexistuje žiadny koláč mäsový koláč plnený bravčovinou, ktorý by sa mu mohol rovnať. Melton v Mowbray, Leicestershire, je miestom, odkiaľ pochádzajú najslávnejšie viktoriánske koláče, ktoré sa po prvý raz začali predávať v 30. rokoch 19. storočia. Bol jasným favoritom k čaju, mal kôrku z lístkového cesta a poctivý bravčový aspik. Keď dnešní ľudia hovoria o mäsovom koláče plnenom bravčovinou, myslia zvyčajne tento koláč. Veľký, okrúhly a ručne robený.

Rascové koláče (SEED-CAKES)
„Rascové koláče… ak nejaké máš.“
Bilbo, ani sa neuvedomil ako, odpovedal: „Mnoho!“
Toto môže byť jeden z koláčov, na ktoré mohol Tolkien s láskou spomínať zo svojich detských čias. Vo viktoriánskom Anglicku boli veľmi populárne, pretože ak boli zabalené, vydržali mnoho dní a mohli ste sa spoľahnúť, že nimi pohostíte mnoho hostí či veľkú rodinu. Okrem toho bolo surovín na ne dostatok a boli lacné. Z knihy vieme, že ich máme robiť „krásne a okrúhle“ a vieme aj to, že Bilbo ich v to popoludnie upiekol dva. Jeden z najslávnejších receptov viktoriánskeho obdobia bol recept pani Beetonovej.

Namaslované čajové koláčiky (BUTTERED SCONES)
Aké anglickejšie čajové pohostenie by ste mohli dostať ako namaslovaný čajový koláčik? Uchovávajú sa v komore uložené v plechovke alebo krabici, ľahko sa robia a čerstvé sú veľmi chutné. Ak však uschnú z príliš dlhého skladovania, sú skvelé aj opečené na ohni. Bilbove boli zrejme čerstvo upečené, vysoké a neprekrojené. Ten, kto sa do nich pustil, si ich prekrojil napoly, natrel ich troškou masla, občas troškou džemu alebo dokonca tvarohu. To najlepšie, čo vám môžeme poradiť je, aby ste sa uistili, že sú vysoké a nie čapaté.

(Poznámka: Toto nie sú ovocné koláčiky alebo dolky, toto sú viktoriánske namaslované koláčiky vždy podávané presne o štvrtej poobede k čaju. Ak už nič iné, tak toto jedlo samo o sebe vám povie, do ktorého „obdobia“ je Kraj zasadený.)

Jablkový koláč (APPLE TART)
V knihe žiadajú jablkový koláč, no nie je koláč, ako koláč. V Anglicku sa rozlišuje medzi tart a pie. Obe slová pomenúvajú koláč, no je medzi nimi rozdiel, ktorý musíme brať na vedomie. Náplň v pie sa tradične prikrýva vrstvou cesta, zatiaľ čo pri tart to tak nie je (hovorí sa, že má odkrytú tvár). Hoci sa tieto dva typy môžu medzi sebou zamieňať (a aj sa tak skutočne deje), v britskej kuchyni existuje medzi pie a tart ešte iný dôležitý rozdiel v tvare, veľkosti a hĺbke misy alebo plechu, v ktorom sa pečie. Plech, v ktorom sa pečie tart tvarom a veľkosťou pripomína koláč s ručne robeným okrajom z lístkového cesta alebo stredoveké korpusy z cesta plnené rôznymi náplňami. (Tieto korpusy majú väčšinou kruhový tvar a v súčasnosti sa často používajú najmä v rýchlych ovocných tortách, pozn. autora.)

„Viac koláčov“
Keď sa začínajú trúsiť aj ostatní trpaslíci a žiadajú viac koláčov, Bilbo musí zájsť do svojich špájz a komôr, aby ich priniesol. Tolkien sa vyjadril jasne, Bilbo má vo svojej nore, Dne vreca, viac skladovacích miestností a čím hlbšie do nory by ste išli, tým viac komôr s jedlom odloženým na dozretie a dlhodobé skladovanie by ste našli. Tieto „viaceré koláče“ by boli omnoho väčšie ako „koláč alebo dva navyše“, pretože sú to kruhové alebo podlhovasté koláče, z ktorých si odkrojíte a jete, napríklad natreté troškou masla. Podobajú sa ovocnému koláču s tmavým pivom, ktorý obsahuje prírodné konzervanty a tak mal Bilbo v zásobe zabalených a pripravených dosť koláčov, aby stačili na nakŕmenie Gandalfa a trpaslíkov.

Studené kura
„Nechajte kosti na rohožke pred spálňou“ spievali trpaslíci. Vďaka tomu vieme, že to bolo celé, studené kura a nie iba niekoľko odrezkov a kúskov mäsa z kostry, ktorá ostala od včera. Môžete namiestať, že studené kura bolo ugrilované na ražni, no v Británii bolo tradíciou piecť. Studené pečené mäso, zvyšky z predchádzajúceho dňa, bolo chuťovkou a najmä vo viktoriánskej dobe sa dávalo medzi krajce chleba, takže vznikol sendvič. Niečo také by hobitovi alebo čarodejníkovi šlo určite k duhu.

„Koláč alebo dva navyše“
Keď Bilbo po prvý raz začuje zvonček, predpokladá, že je to Gandalf a rýchlo vyloží ešte koláč alebo dva navyše. Boli by to samostatné koláče, (keď zvonček zazvoní druhý raz, ešte sa nedostali ani po tretí koláč) pripomínajúce viktoriánsky čaj, hoci s ľudovejším a dedinskejším čarom ako viktoriánske pozvanie na čaj vyšších vrstiev. Od roku 1700 sa začali objavovať prvé koláče pečené v čajových šálkach, dnes ich poznáme ako muffiny. Hosťom sa zvyčajne ponúkali rôzne koláče, takže si každý mohol vybrať podľa svojej chuti.

Chlieb
Hoci Gandalf ani nikto z trpaslíkov oň nežiadal, bol by to veľmi zvláštny čaj alebo večera, ak by chýbal, pretože chlieb bol viac ako 800 rokov základným kameňom britskej stravy a súčasťou takmer každého jedla (pravdepodobne to bola jedna z vecí, ktoré boli poukladané na tácniach prinesených na stôl). Skvelo sa hodil k syrom či s maslom alebo džemom. Z Walesu pochádza recept na chlieb zvaný Bara Brith (čo znamená doslova bodkovaný chlieb, kvôli hrozienkam a inému ovociu zapečenému vo vnútri, pozn. autora), no pecne ovocného chleba pripravované úplne rovnakým spôsobom boli bežné aj v Anglicku. Recepty na pečenie chleba sa nezmenili celé storočia, zmenil sa však spôsob ich pečenia. Na konci 19. storočia sa chlieb bežne kupoval v podlhovastých bochníkoch pečených vo formách a nie v okrúhlych pecňoch, ako tomu bolo od stredoveku. Piekol sa čerstvý každý deň alebo deň vopred, pretože chlieb bez umelých konzervantov dlho nevydrží.

Malinový džem
Malinový džem si žiadal Bifur a niet sa čomu diviť, pretože je skvelý, či už na chlebe alebo na koláčoch.

Koláč s mletým mäsom/ovocím (MINCE-PIES)
Pri tomto jedle narážame na dilemu. Sú to koláče s mletou mäsovou náplňou (v tomto období hovädzou) alebo bez? Dôvod tejto neistoty je prostý – viktoriánske obdobie (Tolkienom označené za inšpiráciu pre Kraj) je v britskej kulinárskej histórii zlomovým bodom, počas ktorého sa menia prísady v tomto druhu koláčikov. Práve v tomto období sa začali vyrábať výlučne ovocné koláče a mleté mäso sa začínalo vynechávať. Stovky rokov sa však vyrábali plnené mletou hovädzinou alebo jahňacinou či jazykom a držkami, no posledných sto rokov sa robia bez nich, plnené iba ovocím. Takže si vyberte, aký by asi urobil náš hobit? Myslíme si, že vzhľadom na to, aké ďalšie koláče podával, by to bol koláč s mletým ovocím

Sušienky
Chudák starý Bilbo. Chuť do jedla ho isto opustila, ak len sedel v kúte a obhrýzal sušienku. Musel byť vyvedený z rovnováhy a otrávený.
Poznámka: Názov sušienka je pomerne moderný, mnohé zo „sušienkových“ receptov si v názve stále zachovávajú slovo koláč.

Syr
Ak by sme si chceli kúpiť syr, aký mohol podávať aj Bilbo, museli by sme usúdiť, že ide o tvrdý syr, ktorý sa ľahko vyrába, skladuje a vydrží aj rok bez toho, aby sa pokazil. Ešte dnes sa stále vyrábajú 3 syry dokonale zodpovedajúce opisu, ktoré sa vyrábali v okolí Warwickshire aj v roku 1897, sú to syry Fowler’s Original Little Derby, Fowler’s Original Sage Derby a Barber’s 1833 Vintage Reserve Cheddar. Pri podávaní syra pre toľko hostí na večeru či k čaju v Dne vreca mnohým ľuďom napadne obraz načatého okrúhleho syra (syrového „kolesa“).

Šalát
Vo viktoriánskej dobe bol charakteristickým jednoduchý šalát s bylinkami a varenými vajciami. Všimnite si však, že Tolkien z druhého vydania Hobita vynechal paradajky (vysvetlenie nájdete nižšie v časti o kyslých uhorkách), takže tento šalát by nemal obsahovať žiadne paradajky. Na Letný šalát pani Beetonovej budeme potrebovať 3 hlávky šalátu, 2 hrste lístkov žeruchy záhradnej, 10 mladých reďkoviek a pár koliesok uhorky. Môžeme ho ozdobiť natvrdo uvarenými vajciami nakrájanými na kolieska, nakrájanými uhorkami, žeruchou potočnou alebo hocičím iným, podľa chuti.

Kyslé uhorky
Tolkien v druhom vydaní Hobita pozmenil text. Gandalf totiž v prvom vydaní žiada kura s paradajkami, zatiaľ čo v druhom a nasledujúcich vydaniach žiada kura s kyslými uhorkami. Tolkienovi sa totiž nepáčil „zvuk“ paradajok a tak viac neboli súčasťou jedálnička Kraja.

Šunka
Hoci sa šunka spomína ako súčasť raňajkovej objednávky, sušené, solené alebo údené šunky vydržali mnoho a mnoho mesiacov, prípadne potreté medom vydržali viac ako týždeň. Šunka bola isto jedna z vecí rozložených na tácniach, ktoré sa vyťahovali z komôr, ak bolo potrebné nakŕmiť také veľké množstvo hostí. Hodila sa k šalátom alebo chlebu natretému maslom. Studené jedlá z mäsa boli charakteristické pre viktoriánske večere či posedenia pri čaji a vo väčšine komôr domácností strednej triedy visela jedna či dve šunky.

Vajcia
Bilbo bol požiadaný, aby prihodil pár vajec. Ak by šli do šalátu, vajcia by sa uvarili natvrdo, ak by sa podávali na večeru, osmažili by sa na panvici. Thorin si želal, aby mu ich Bilbo na raňajky upravil do stratena.
(Do stratena je spôsob prípravy, kedy sa vajce rozbije do misky, potom sa na panvici rozvarí trocha osolenej vody s octom a následne sa vajce opatrne presunie z misky do vody a pokračuje sa ďalej ako pri volskom oku. Je to akýsi hybrid medzi varením a smažením, pozn. autora)

NÁKUP PIVA
Ak si nechcete variť vlastné pivo, mali by ste si ho kúpiť. Aby ste dostali ľahšie horké pivo z radu britských horkých (British Bitter), kúpte značky Theakston’s, Old Peculiar, Shepherd Neame’s, Bishop’s Finger alebo Worthington’s, White Shield či Bass’ Finest Ale. Tmavé pivo by malo byť značky Fuller’s, London Porter alebo Titanic’s, Titanic Stout.
Poznámka: V niektorých britských real-ale puboch (t.j. v puboch, v ktorých sa podáva pravé britské horké pivo, pozn. autora) možno nájsť niektoré naozaj skvelé sudové horké a tmavé pivá, no pivá v zozname v kvalite veľmi nezaostávajú, možno ich kúpiť vo fľašiach a väčšina z nich sa vyváža aj do zahraničia.

Beer, ale a porter
Tolkien používa termíny beer, ale a porter ako voľne zameniteľné synonymá pre ten istý nápoj (ale je pivo vyrábané vrchným kvasením, zatiaľ čo lager (ležiak) sa vyrába spodným kvasením). Keď však používa porter, rozlišuje medzi svetlým a tmavým pivom. Porter je druh piva podobný druhu stout (tmavé, takmer čierne pivo často so sladkou chuťou, napríklad Guinness). Potrebujeme teda uvariť len 2 rozdielne nápoje, nie 3 – svetlé pivo a tmavé pivo. Výsledkom použitia prvého receptu (ktorý možno bude nasledovať v budúcnosti, pozn. autora) by mohlo byť svetlé pivo zlatohnedej farby (ako klasické horké), ale aj porter, teda tmavé, takmer čierne pivo. Stačí sa len držať opísaného postupu a obmieňať druh mletého zrna, z ktorého sa pripravuje rmut.
(Rozdelenie na beer, ale a porter nie je celkom presné. Vzhľadom na to, že beer sa používa na všeobecné pomenovanie piva a zahŕňa teda aj ale a porter by bolo v tomto prípade vhodnejšie pomenovanie lager (ležiak). Toto rozdelenie sa však mimo Nemecka často zamieňa, čo je dôvodom, pre ktorý sa pivo často rozdeľuje na beer a ale, hoci správnejšie by bolo lager a ale. Ďalší rozdiel medzi ale a lager je v tom, že ale neobsahuje chmeľ, lager však áno. Ležiakom sa v Čechách a na Slovensku označujú pivá s obsahom alkoholu vyšším ako 10°, čím však vzniká „bublina“ v ktorej nám „visia“ 10 a menej stupňové pivá. Na vyplnenie tejto bubliny by sme mohli použiť termín svetlé pivo, hoci tento termín tiež nie je úplne presný, pretože svetlým pivom sa označujú aj ležiaky. Vhodnejším termínom by bolo teda výčapné pivo a delenie slovenských a českých pív na nealkoholické, výčapné, ležiaky, sladové a tmavé pivá, ktoré môžeme ďalej podrobnejšie deliť, pozn. autora)

Kvalita piva
Vieme, že Bilbo má komoru plnú sudov zrejúceho piva a používa krígeľ s objemom jednej britskej pinty (1 pinta = 568,26 ml, pozn. autora), nie korbeľ, čo poukazuje na sofistikovanejší spôsob varenia piva, ktorý sa objavil až vo viktoriánskej dobe (preto tiež trpaslíci žiadali porter (tmavé pivo)). Ak však chcete pivo z omnoho starších čias, použite druhý recept na prípravu anglosaského piva ochuteného kvetom a plodom čiernej bazy (ktorý sa tiež možno objaví v budúcnosti, pozn. autora). Toto pivo dlho nezreje a neobsahuje žiadny chmeľ, takže ide o sladšie pivo, ktoré nebolo čírené, preto je kalné a má plnú chuť.

KÁVA
Káva sa varila z čerstvo pomletých kávových zŕn. Až do eduardovského obdobia dominovali trhu brazílske zrná, preto použite tieto. Bilbo varí kávu v kanvici zavesenej v krbe, čo je pre toto obdobie charakteristický spôsob prípravy. Najstaršie kaviarne sa v Londýne objavujú v polovici 17. storočia. Charles Dickens opisuje jednu za svojich prechádzok v roku 1860 takto: „V blízkosti tržnice Covent Garden ste dokázali zohnať skorú kávu… Bolo tiež dostupné skutočne bohaté a kvalitné pohostenie“. Káva sa zvyčajne podávala čierna (s možnosťou pridania smotany a cukru) a „skutočne bohatým a kvalitným“ pohostením ako pri čaji/večeri v Dne vreca.

Čo o káve hovorí Mária Eliza Rundellová z roku 1808?
Do kávovej konvice nasypte 2 unce (56,7 g) čerstvo pomletej kávy a zalejte 8 kávovými šálkami vriacej vody. Varte 6 minút. Počas varenia 2 – 3 razy odlejte šálku a nalejte ju späť. Vezmite 2 –3 kúsky číridla, zalejte ho veľkou lyžicou vriacej vody a pridajte do kávy. Povarte ešte 5 minút a na 10 minút dajte kanvicu blízko ohňa, aby zostala horúca. Získate tak krásne čistú kávu.

S čajom by sa mala vždy podávať smotana a rozdrvený karamelizovaný cukor alebo lisabonský cukor. Pre cudzincov a tých, ktorí majú radi silnú kávu, treba na osem šálok vody použiť 3 unce (85,05 g) kávy. Ak kávové zrná nie sú čerstvo upražené, stačí ich rozložiť pred oheň, kým nie sú úplne suché a horúce. Druhou možnosťou je hodiť malý kúsok masla do malej panvice a keď sa maslo rozpustí, prihodiť dnu kávu a trochu ju popražiť, aby sa vôňa osviežila. Pred mletím nechajte zrná vychladnúť.

ČAJ
Odporúčame sypaný čaj Earl Grey, veľmi obľúbenú zmes z 19. storočia. V bohatších domácnostiach sa síce ráno pili silnejšie zmesi a večer jemnejšie, Bilbo však zrejme nebol až takýto pedant a svoj obľúbený čaj pil po celý deň. Čaj sa podával zrejme podobne ako káva – v hrnčeku na tanieriku, kanvica s uvarenou vodou sa umiestnila k ohňu. Samotný čaj sa do hrnčeka nalieval z čajníka (strieborného alebo keramického) cez sitko. Mlieko alebo smotana a cukor sa na dochutenie pridávali osobitne do šálky, každý podľa svojej chuti.

Pani Beetonová v roku 1861 povedala o čaji toto
Príprava dobrého čaju nie je veľké umenie. Ak nešetríme čajovými lístkami a voda vrie, výsledný nápoj bude takmer určite dobrý. Starý zvyk, podľa ktorého sa do čajníka odmeria čajová lyžička zmesi na osobu a pridá sa jedna navyše, je stále živý. Zohrejte čajník – nalejte dnu vriacu vodu, nechajte ju v čajníku asi 2 – 3 minúty, kým sa nádoba nezohreje a potom ju vylejte von. Nasypte dnu čaj, nalejte asi ½ až ¾ pinty vody (½ pinty = asi 284,13 ml; ¾ pinty = 426,195 ml, pozn. autora) a nechajte 5 – 10 minút vylúhovať. Potom dolejte čajník vodou. Ak voda nebude skutočne vriaca, čaj nebude taký dobrý, pretože z lístkov sa neuvoľní chuť. Nápoj tak bude bez farby a chuti, nič iné, len špinavá vlažná voda.

Záverečná poznámka prekladateľa/autora článku:
V článku zámerne neboli použité citácie ani z jedného zo slovenských prekladov Hobita (od Viktora Krupu alebo Otakara Kořínka), ale citované pasáže boli preložené odznova tak, aby názvy jedál z ukážok korešpondovali s názvami jedál v jednotlivých podkapitolách. Citované pasáže môžu teda pôsobiť ťažkopádne, umelecká krása však bola tentoraz zámerne obetovaná v prospech faktickej presnosti.
Drvivá väčšina článku je prekladom anglického originálu uverejneného v roku 2011 na webe oakden.co.uk a v aktuálnej podobe vychádza z obsahu dostupnom v roku 2011 (bez možných neskorších úprav). Originál je dostupný tu: https://oakden.co.uk/tea-in-the-hobbit/

 

 

Späť