Istari - Saruman Biely

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Ako už bolo zmienené, bol prvý, kto pristál pri brehoch Stredozeme a hlavou, teda najvyšším, z Radu čarodejov. Ako Maia bol vo Valinore známy pod menom Curumo a patril, rovnako ako kedysi Sauron, k Aulëho ľudu. Podľa svojho mena ("Šikovný muž") musel na počiatku byť skutočne mocný v poznaní a teda "rovný" Sauronovi, to by odpovedalo tomu, prečo bol vyslaný práve on.
V Stredozemi najprv len putoval a študoval obyvateľov a dávno zabudnuté náuky - jeho "špecializáciou" boli obzvlášť Prstene Moci a náuka o palantíroch, Vidiacich kameňoch. Predsedal Bielej Rade a najprv nemal žiadne iné úmysly než tí, pre ktorých bol vyslaný. Bol uznávaný ako múdry a silný spojenec a ľudia mu začali hovoriť Saruman, Muž chytrých vynálezov. Preto niet divu, keď roku 2759 požiadal gondorského správca Berena o kľúče od veže Orthanc v kruhu Železného pásu, boli mu bez okolkov vydané. K tomu prispel i fakt, že Gondor mal v tej dobe dosť vlastných starostí a na spravovanie odľahlej pevnosti nebol čas. Správcovia stamade naviac už dávno splynuli s miestnymi Vrchármi a úplne ovládli pevnosť v Železnom páse (i keď do veže sa nedostali), čo prirábalo starosti Rohirrimom, ktorí s prekvapením zistili, že Železný pás je voči nim nepriateľský. Preto všetci svorne uvítali Sarumanovu ponuku, ktorá bola v tejto dobe daná bezpochyby s dobrým úmyslom, alebo aspoň s dobrou vôľou brániť Západ, pokiaľ sám zostával hlavnou osobou medzi obrancami a v čele ich rady. Bol múdry a jasne chápal, že Železný pás so svojou polohou a veľkou silou, ako prirodzenou, tak umelo vytvorenou, je nesmierne dôležitý. Nakoniec však podľahol lákadlu moci, obrátil sa k zlému, stal sa nepriateľom. Začalo to žiarlivosťou a závisťou voči Gandalfovi, ktorú dával stále častejšie najavo až prestal úplne s Radou spolupracovať (tá sa naposledy zišla roku 2953), uzavrel sa vo veži Orthancu a prehlásil Železný pás za svoju dŕžavu a o Gondor sa už nestaral, naopak začal podnikať všetko pre to, aby sa zbavil Rohirrimov, ktorí v tejto chvíli pre uskutočnenie jeho zámerov predstavovali najväčšiu prekážku.
Začal intenzívne pátrať v oblasti Anduiny, v miestach, kde bol naposledy videný Isildur v nádeji, že tu snáď v močariskách blízko Kosatcových polí nájde Vládnuci prsteň. Železný pás sa začal plniť škretmi i ľuďmi z Vrchoviny, ktorí sa stali jeho vernými služobníkmi a kováčske vyhne rýchle plnili zbrojnice veľkým množstvom zbraní.
Niekedy v tejto dobe musel tiež použiť Orthancký kameň, pretože svojím bádaním bezpochyby získal zvláštne poznatky o Kameňoch, ktoré museli upútať jeho pozornosť. Orthancký kameň bol totiž vo svojej nedobytnej veži stále nedotknutý, pretože Orthanc nebol nikdy vyplienený a správcovia do neho nemali vstup. Pokiaľ správca Beren na Kameň vôbec pomyslel, keď vežu dával Sarumanovi, pravdepodobne si myslel, že nemôže byť v bezpečnejších rukách než v rukách vodcu Rady stojacej proti Sauronovi. Ako sa neskôr v plnej sile ukázalo, Saruman zrejme precenil svoje schopnosti (alebo veril, že sám premôže Saurona), a v krátkej dobe upadol pod Sauronovu nadvládu. Od tej chvíle si prial, aby Sauron zvíťazil, alebo sa už proti tomu nestaval. Snáď ešte tajne veril, že sa mu nakoniec podarí nájsť stratený Vládnuci prsteň, premôcť Saurona jeho vlastnou zbraňou a získať tak neobmedzenú moc nad Svetom. To, že sa stal de facto spojencom Barad-dûru malo za následok, že začal otvorene prehlasovať svoje nepriateľstvo voči tým, ktorí ešte odolávali moci Temného pána, a jeho vojenská stratégia sa prispôsobila potrebám samotného Saurona (to dobre dokazuje udalosť, kedy sa vojsko Železného pásu pri útoku na Spoločenstvo na Parth Galene spojilo s iným, ktoré riadil Sauron).
Za dní vlády kráľa Théodena začal Železný pás otvorene bojovať s Rohanom a nechýbalo mnoho, aby túto vojnu vyhral. Jeho služobník Gríma Červivec, ktorý bol Théodenovým radcom, totiž spôsobil, že kráľ chradol a prepadal stále väčšej beznádeji dokým Gandalf, ktorý sa vrátil zo smrti odetý bielym plameňom, starca opäť neuzdravil. Nakoniec sa Rohirrimovia Sarumanovi postavili a po ťažkých bitkách pri Brodoch, v Helmovej rokline a pri Hláske zvíťazili. K víťazstvu im pomohli i enti a Huorni, pre ktorých sa stal Saruman najväčším nepriateľom. Zatiaľ čo "vojsko" Huronov pochytalo škretov, pološkretov a Vrchárov útočiacich na Rohirrimov pri Hláske, zástupy entov rozborili vyľudnený Železný pás a uväznili Sarumana v jeho nedobytnej veži spolu s verným Grímom.
Keď bolo po bitke, Gandalf spolu s kráľom Théodenom prišiel do Železného pásu a pred bránou Orthancu prehovoril k Sarumanovi. Saruman však bol stále ešte jeden z Istari - mal teda stále svoju moc, hlavne v svojom hlase a teraz sa snažil presvedčiť Théodena i jeho mužov klamstvom a ponukami ich získať na svoju stranu proti Gandalfovi. Kráľova myseľ však už bola čistá, zbavená Červivcových klamstiev - nedal sa zlákať a Gandalf, ktorý sa teraz zjavil v plnej moci, v bielom rúchu, zosadil Sarumana z postu Hlavy Radu a na dôkaz toho zlomil jeho palicu. Červivcovou hlúposťou a nepremýšľaním prišiel Saruman i o Orthancký kameň, lebo Gríma ho v nápore zloby hodil do Gandalfa a Kameň sa tak dostal do rúk Spoločenstva. Po týchto slovách bol Saruman ponechaný svojmu osudu. Potom enti zahladili stopy po zbytkoch kováčskych vyhní a opevneniach Železného pasu a nakoniec prepustili i samotného Sarumana (i napriek poníženiu ešte dokázal svojím hlasom očarovať druhých). Keď Saruman pochopil, prečo mal Gandalf istú slabosť pre Kraj a polovičných, ktorí nakoniec zohrali vo Vojne o Prsteň rozhodujúcu rolu, vydal sa tam s túžbou pomstiť sa tým, ktorí prekazili jeho zámery.
S pomocou zbytku Vrchárov, ktorí mu i naďalej oddane slúžili, vtrhol do Kraja a z jeho obyvateľov urobil svojich nevoľníkov. Toto panovanie mu však nevydržalo dlho, pretože Sauron bol porazený a navracajúci sa hobiti podnietili vzburu proti uzurpátorom a po Bitke v Povodí očistili Kraj od posledných zbytkov zla. Nakoniec sa osud naplnil i nad Sarumanom (ktorý bol teraz nazývaný Sekáč) - zahynul rukou utlačovaného otroka, ktorým nebol nikto iný, než samotný Gríma Červivec. Ten ho zrazil ranou dýky do chrbta, a jeho duch opustil telo, ktoré sa premenilo na prach, a odišiel tam, kam mu bolo súdené a už sa nikdy do Stredozeme, nahý ani v tele, nevrátil... Späť