Rastlinstvo Stredozeme
čo, kde a prečo rástlo

Autor: Tomáš „Frey“ Mašek, Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Sám Tolkien popísal a na mapách zakreslil základné rysy rastlinstva Stredozeme, avšak mapky, ktoré vidíte niekde v okolí týchto riadkov sa snažia vymedziť aj doposiaľ nezachytené rastlinné oblasti. Východiskom bol prepoklad, že keď cestovateľ prechádza oblasťou, u ktorej neboli uvedené žiadne zvláštnosti, ide pravdepodobne o zmes napríklad polí a lúk s roztrúsenými stromami. Rastlinstvo Prvého veku bolo zrejme výsledkom prirodzeného vývoja, bez vonkajších zásahov, zatiaľ čo rastlinstvo Tretieho veku už bolo ovplyvnené nadmerným kácaním, spásaním, pálením, vojnou a inou ničivou činnosťou v priebehu tisícročí.

LESY

Veľké plochy Stredozeme pokrýval pôvodne prales. Podľa enta Stromovousa sa kedysi tiahol „odtud (od Fangornu) až k pohoří Luny a tohle byl jenom východní cíp“. Lesy rástli taktiež západne od Modrých hôr a východne od Veľkej Rieky (Anduiny). V obrovslých rozlohách lesov sa nachádzali rozmanité stromy, Južný Temný hbozd bol „zahalen lesem z tmavých jedlí“, avšak blízko Thranduilových jaskyní boli súvislé porasty dubov a bukov. Fangorn a Starý hvozd boli síce temné a husté, avšak zrejme menej než Taur-im-Duinath, Les medzi riekami v južnom Beleriande, ktorý bol tak divoký, že aj elfovia sa len málokedy snažili prenuknúť dovnútra. Stromy Doriathu sa tak líšili, že sa delil najmenej na tri časti: NIVRIM – duby, NELDORETH – buky a REGION – zmiešaný a hustý les. Malo to svoj význam, že lesy pri vchode do Menegrothu a pri Thranduilových jaskyniach boli bukové, ich súvislé porasty vyzeraly ako zelené katedrály s hladkými šedými stĺpmi kmeňov, čniacimi nad trávnatý koberec. Tento popis sa veľmi podpobal na prostredie Lórienu a mallorny sa podobaly menej čarovným bukom, pretože mallorn mal väčšie listy. Nie náhodou znamenal malinornélion (takto Stromovous označoval Lórien) v preklade „zlatý buk“.
V stredozemi sa takmer nevyskytovali ihličnaté lesy, ktoré pokrývajú obrovské rozlohy Aljašky, Kanady a severnej Ázie. Jediný ihličnatý les, okrem južného Temného hvozdu bol na severnom a západnom okraji Dorthonionu. Na príhodných miestach boli ihličnaté porasty roztrúsené aj inde, napríklad v údolí Roklinky a východne od skřetích chodieb, kde byli Thorin a jeho spoločníci obkľúčení vlkmi.
V rôznych krajoch boli taktiež listnaté alebo zmiešané hajé a lesy nezakreslené Tolkienom na mapu. Niektoré z nich boli veľmi rozsiahle. Rástli poväčšinou v horských údoliach: západne od Modrých hôr v Ossiriande, južne a východne od Ered Wethrin v Hithlume, na oboch stranách Mlžných hôr a západne od Ephel Dúath v Ithiliene. Aj kopcovitá krajina mala svoje lesy – Taur-en-Faroth nad Nargothrondom, Hustoles východne od Hůrky a Obrie lesy. Lesy východne od Modrých hôr boli možno zbytky pôvodných porastov, pretože koncom Druhého veku bola väčšina pôvodných lesov vyrúbaná. Tieto lesy nikdy obnovené neboli, pretože veľká časť zeme bola s úbytkom obyvateľov opustená.

STEPI A PUSTINY

V niektorých oblastiach sa uživily len zakrpatené porasty, inde bola zem úplne bez stromov. Najpríjemnejšími z takýchto krajov boli stepi s porastom vysokej trávy v Ard-galene, Lothlanne a Rohane. Všetky ponúkali hojné pastviny koňom. Himring, vrchoviny Eriadoru a Vysočina boli menej úrodné, porastene len nízkou trávou.
Široké rozlohy zeme dokázali uživiť určitý počet zakrpatených kríkov a stromov, avšak tie, ktoré prežívali boli väčšinou rozptýlené ďaleko od seba po nehostinnej krajine. Niektoré tieto pustiny boli výsledkom prirodzeného vývoja, avšak viac ich vytvorily zlé sily Morgotha a Saurona. Po Bitke náhleho plameňa vystriedaly borový les severne od Dorthnionu tŕnisté húštiny. Z Cesmínie a južnej Vrchoviny, kedysi zelených a ľúbezných, sa stala pustina, keď Sauron zničil Ost-in-Edhil a Saruman prepadol zlu. Na skalách východného Emyn Muilu sa držali poskrúcané brezy a v údolí medzi Ephel Dúath a Morgai rástlo vplyvom ničivých mordorských východných vetrov len tŕnisté húštie.
Najviac postihnuté boli však zeme ležiace najbližšie k zlým mocnostiam – nerástlo tu nič. Po Bitke náhleho plameňa sa „zelená pláň“ Ard-galen premenila v „dusivý prach“ Anfauglith – holú piesočnatú púšť. Úrodné lány entiek boli tak spálené, že v Hnedých zemiach nerástla ani tráva. Pri bránach Angbandu, pri Osamelej hore, keď tam žil Šmak a pri Čiernej bráne Mordoru boli nevľúdne pustiny. Pred bránami Temnej veže Barad-dur potom ležala najneplodnejšia zem zo všetkých zemí – bublajúca sopečná púšť.

Tomáš „Frey“ Mašek
zdroj: Atlas Stredozeme

Späť