Osídlenie Stredozeme

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Rovnako ako je to u obyvateľov nášho Prvotného sveta, i Tolkienove slobodné národy prežívali s tým, ako plynul čas, rozmach i úpadok. Ako kľúčové pre jednotlivé príbehy boli zvolené tri obdobia: Prvý vek za Dlhého mieru, Druhý vek v Númenore a Tretí vek krátko pred Vojnou o Prsteň. Pre nedostatok presných údajov je uvedená len relatívna hustota osídlenia.

Prvý vek

Keď sa Noldor náhle vrátili z Valinoru, našli väčšinu Beleriandu už osídlenú národom o mnoho početnejším než oni: Sindar a Zelenými elfmi z Ossiriandu. Usadili sa preto v neschodných vysočinách severne od Beleriandu a obľahli Morgotha. Niekoľko oblastí bolo prázdnych: Lammoth, Ard-galen a Lothlann, po odchode Turgonovho ľudu do Gondolinu i Nevrast, neprístupné výšiny ako stredný Dorthonion, Dimbar, Údolie strašnej smrti, kde sídlila Ungoliant, močiare a zarastený les Taur-im-Duinath. Počas Dlhého mieru sa po prvý raz objavili smrteľní ľudia a pripojili sa k elfom. Mnohí zostali východne od Doriathu v Estolade. Tí, ktorí stade odišli, sa usadili v severovýchodnom Dorthonione, lese Brethilu a južne i severne od Ered Wethrin. V západných zemiach žili ešte dva ďalšie slobodné národy: trpaslíci a enti. Trpaslíci dolovali na východnej strane Modrých hôr a mali svoje veľké doly v Belegoste a Nogrode. Aj napriek tomu, že prišli do Beleriandu za prácou, ich prítomnosť bola len prechodná. Enti zjavne chodili po lesoch, pretože o mnohých zemiach sa hovorí v Stromobradovej piesni, a tiež pobili trpaslíkov, ktorí zabili kráľa Thingola.

Východne od Modrých hôr sa po rozľahlých lesoch túlali Temní elfovia a enti, zatiaľ čo ľudia postupovali do otvorenejších území. Ako sa predkovia Edain sťahovali na západ, niektorí sa cestou usadzovali: východne od Temnohvozdu, v údolí Anduiny a v Eriadore. Stali sa predkami Rhovanionských, lesných ľudí, Meddedovcov, ľudí z Údolu a ľudí, s ktorými sa stretol Aldarion v Druhom veku. Ľudia iného pôvodu osídlili údolie Bielych hôr a sťahovali sa na sever do Vrchoviny a dokonca až do Hôrky. V niektorých z týchto oblastí žili i Drúadania, predkovia Divokých ľudí z Drúadanu. Hŕstka z nich sa vraj dokonca presťahovala do Brethilu. Iní ľudia žili ďaleko na východe a na juhu v Rhune a Harade. Ľudia dokonca prenikli i do ľadových končín v okolí Železných hôr. Boli to Forodwaith, "severní ľudia". Ich potomkovia Lossothovia zostali v tomto kraji chladu i po zaplavení západných zemí.

Druhý vek

Na Númenoru sa presídlení Edain rozšírili po celej svojej novej zemi a ich počet do konca veku mnohonásobne vzrástol. Najhustejšie osídlenie mal Arandor, "Kráľova zem", ku ktorému patrili mestá Armenelos a Rómenna. V raných dobách bol veľký i prístav Andúnië, avšak s tým, ako sa Edain odcudzovali elfom, bol postupne opustený.

Na západnom brehu boli i iné prístavy a na juhu rybárske dediny, avšak najväčšia časť ostrova bola využívaná poľnohospodársky značnou populáciou roľníkov, pastierov a lesníkov. Úplne neobývaná bola len Meneltarma, nehostinné severné kopce a močariská na juhu.

Tretí vek

Na konci Tretieho veku bolo obyvateľstvo Stredozeme značne rozptýlené. Elfovia stále odplávali na Západ, dokým nezostali len tí, ktorí sídlili v severovýchodnom Temnohvozde, Lóriene, Roklinke a pri Šedých prístavoch. Trpaslíci boli vyhnaní zo svojich domovov v Hmlistých i Šedých horách a vyskytovali sa hlavne v Modrých horách, Železných horách a v Osamelej hore. Ríša Arnor bola prakticky vyľudnená vojnou a morom. V celých rozlohách Eriadoru bolo zreteľné osídlenie len v Kraji a v Hôrke; priestor za nimi sa nazýval Pustiny. Na úplnom severe žili Lossothovia a západne od Železného pásu sídlili ľudia ešte vo Vrchovine a pozdĺž pobrežia.

Gondoru sa viedlo lepšie. Mnoho ľudí žilo v mestách a v zemiach južne od Bielych hôr, na pobrežiach a dokonca i v horských údoliach. Severne od hôr sa usadili Rohirrimovia. Najpočetnejšie osídlili oblasť okolo Edorasu a v Západných úvaloch. Vysočina sa využívala hlavne na pastierstvo.

V horných údoliach Anduiny a okolo Osamelej hory ľudí pomaly pribúdalo a zrejme stále sídlili východne od Temnohvozdu. Za jazerom Rhun a južne od Mordoru v Chande, Harade a hlavne v Umbare žili Východniari a Južania, spojenci Sauronovi.

Po Bitke piatich armád bolo škretov "málo a boli vydesení", avšak o sedemdesiatsedem rokov neskôr sa opäť množili. Saruman si vybudoval vojsko, Dol Guldur bol stále zabraný nepriateľmi a severozápadný Mordor sa naplnil hemžením obrovských zástupov.

Späť