Úvod do Tretieho veku
encyklopédia Stredozeme

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Na počiatku Veku ľudí bola Arda proti svojej pôvodnej veľkosti zmenšená. Beleriand sa potopil, Númenor taktiež a Valinor bol odobratý z Kruhov Sveta. Na západe sa objavili „Nové zeme“ a hovorilo sa, že z vôd nad potopeným Númenorom vystúpil vrchol Meneltarmu. Pre rozprávanie príbehu však zostali dôležité len oblasti zachytené v Pánovi Prsteňov.
Keď sa Númenor zrútil a Valinor bol odobratý, prišli správy o veľkých zmenách: nových ostrovoch, nových kopcoch, zatopených pobrežiach. Neuvádza sa však presne, kde k týmto zmenám došlo. Logika by napovedala, že pri katastrofálnej premene sveta po páde Númenoru, musel byť rozvrat omnoho väčší, než pri zničení Thangorodrim. Aj Tolkien sám, musel s týmto problémom zápasiť, pretože sa pokúsil o určité opravy v tomto duchu – hlavne ohľadom konečného zatopenia Beleriandu. Avšak množstvo spisov potvrdzovalo existenciu hlavných rysov reliéfu už pred katastrofou, takže tieto útvary zjavne nemohli vzniknúť nanovo. Ani pobrežie nebolo pretvorené natoľko, aby to bolo zjavné na mape sveta, pretože prístavy Stredozeme osídlili Númenorejci – napríklad Umbar – pretrvali do neskorších dôb.
Preto bolo nutné zakresliť do máplen málo fyzických zmien, ktoré sa zdali pravdepodobné. Dve nápadné výnimky sa týkali vegetácie – lesov a bažín. Klčovanie lesov začalo v Prvom veku a veľmi zosilnelo v Druhom veku ťažbou dreva pre Númenor. Na počiatku Tretieho veku zostal len Starý hvozd, Fangorn a niekoľko roztrúsených lesov, ako pozostatky obrovských pralesov. Mocnosti „Druhotného sveta“ naviac spálili oblasti zelene a vytvorili púšte – Dračia púšť a púšť pred Morannonom. Obnaženie pôdy spôsobilo rozšírenie nedalekých močiarov. Bažiny vo východnom Temnom hvozde sa rozšírili po príchode Šmaka. Mŕtve močiare sa behom Tretieho veku rozrástli a pohltili hroby z bitky na Dagorlade.
Aj keď sa Sauron po veľkú časť tohto veku skrýval, zlé sily, ktoré vypustil naďalej páchali škody. Pre elfov to bolo obdobie vyčkávania a len občas sa zamiešali do záležitostí iných Slobodných národov. Opevnili sa v Imladris, Lóriene a v severnom Zelenom hvozde.
V dobe bojov mnoho elfov odplávalo zo Šedých prístavov alebo z prístavov Edhellondu, neďaleko Dol Amrothu. Pre ostatné národy to bol čas pomerne častého nekľudu – dobývania, ústupu, úteku a sťahovania. Skřeti, draci, ľudia, trpaslíci a do tej doby nespomínaní hobiti sa premiestňovali po zemiach, ako plynul čas – keď bolo treba, vyprázdnili priestor a zasa sa sťahovali do lepších zemí. Späť