Profesor, prečo práve prsteň?

Autor: Michal "Fealiath" Gendiar, Pridané: 25. 06. 2013, 23:42

Pán Prsteňov je príbeh o mocnom magickom prsteni z pera profesora J.R.R. Tolkiena. To všetci vieme. Čo však nevieme je dôvod, pre ktorý si Tolkien vybral práve prsteň ako ústredný artefakt svojho príbehu. Prečo nie náhrdelník, náramok, či diadém? Prečo prsteň? V tomto článku vám síce neponúkneme definitívnu odpoveď na túto otázku, no predstavíme vám 4 prstene, ktoré mohli inšpirovať profesora pri tvorbe Jedného Prsteňa.

Najskôr by sme si však mali ujasniť, čo vlastne Jeden Prsteň symbolizuje. Sauron ho ukul ako posledný, po návrate z Eregionu, kde pomohol vytvoriť Deväť prsteňov ľudí a Sedem prsteňov trpaslíkov (Tri prstene elfov vytvorili elfovia sami bez Sauronovho zásahu). Jeden bol teda vytvorený ako majstrovské dielo, ako symbol moci. Prstene všeobecne však okrem moci symbolizujú aj bohatstvo a postavenie, pretože bývajú vyrobené z drahých kovov a okrem ozdobnej funkcie nemajú žiadnu inú (praktickú) funkciu, takže si ich môžu dovoliť len tí, ktorí majú na to prostriedky.

Teraz sa presuňme k prsteňom, ktoré mohli slúžiť ako zdroj inšpirácie pre Jeden Prsteň.

Prvý, o ktorom si povieme čosi bližšie, sa nachádza v Biblii. Nie je žiadnym tajomstvom, že Tolkien bol silne veriaci praktizujúci katolík a preto aj jeho dielo čerpalo inšpiráciu aj z kresťanstva a obsahuje mnoho narážok na toto náboženstvo. Prsteň, o ktorom hovorím, sa nachádza v známom podobenstve O márnotratnom synovi. Keď sa márnotratný syn vracia, a odprosuje otca, nasleduje táto pasáž: „Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy“ (Lukáš 15, 22). Vieme, že otec márnotratného syna bol bohatý. To, že prikázal sluhom použiť najlepšie rúcho, obuv a dať mu na ruku prsteň svedčí nielen o radosti z príchodu dlho strateného dieťaťa, ale aj o ekonomických pomeroch rodiny. Prsteň na ruke je teda symbolom moci a postavenia, podobne ako je tomu v prípade Jedného prsteňa.

Druhý prsteň pochádza zo severských mýtov. Aj Tolkienova záľuba v severskej mytológii je všeobecne známa, takže určite poznal aj Draupnir, Odinov prsteň vykovaný trpaslíkmi ako súčasť stávky jeho tvorcov s bohom Lokim. Draupnir mal zaujímavú vlastnosť – každú deviatu noc sa rozmnožil, a „odkvaplo“ z neho ďalších 8 prsteňov rovnakej veľkosti a váhy ako originál. Znova narážame na prsteň symbolizujúci moc a bohatstvo, ktorý je však navyše aj čarovný. Kedy presne sa Tolkien zoznámil s Draupnirom nevieme, no keďže obrázok vznikol ešte v roku 1902, je možné, že ho profesor poznal už od detstva a že ovplyvnil aj jeho predstavu o podobe Jedného.

Tretí prsteň z našej štvorice, prsteň Nibelungov, sa asi najviac spomína ako predloha pre Jeden Prsteň. Tento prsteň je srdcom obrovského pokladu a každého, kto ho uvidí, zachváti túžba po ňom taká silná, že je ochotný preň aj vraždiť. Po jeho získaní sa ho jeho nositeľ vzdáva len ťažko a to aj napriek tomu, že na ňom leží kliatba, ktorá hovorí, že po ňom budú všetci túžiť, no nik si jeho moc neužije. Prsteň Nibelungov má moc ovládať druhých. Akým spôsobom, to nie je celkom jasné.

Jeden Prsteň síce nie je srdcom veľkého pokladu, no po jeho moci túžia mnohí, dokonca aj tí, ktorí o ňom len počuli, no nevideli ho. Kvôli Jednému Prsteňu sa tiež vraždilo, stačí si spomenúť na Sméagola a Déagola. Vďaka Jednému možno, ak má nositeľ dostatočne silnú vôľu, ovládať nositeľov Deviatich, Siedmich a Troch. Na tieto podobnosti už poukázali mnohí, dokonca už za profesorovho života sa objavovali prirovnania Jedného k prsteňu Nibelungov. Tolkien sa však vo svojom liste Allenovi & Unwinovi z 23. februára 1961 vyjadril jasne: „Oba prstene sú okrúhle a tam ich podobnosť končí“. Napriek tomu je ťažké zbaviť sa pocitu, že prsteň Nibelungov bol aspoň podvedomým zdrojom inšpirácie pre jeden Prsteň.

Posledný prsteň, ktorý si predstavíme, nepochádza z knižného diela, ale z vykopávok neďaleko Silchesteru. Bol vykopaný pravdepodobne v roku 1785 na mieste bývalého rímskeho mesta z doby železnej Calleva Artebratum. Zlatý prsteň má na sebe vyrytý latinský nápis s významom „Senicianus, ži Bohu milý život“.

Ako sa však Tolkien dostal do kontaktu s týmto prsteňom? Sir Mortimer Wheeler požiadal Tolkiena v čase, keď pôsobil na Oxforde ako profesor anglo-saského jazyka, o radu ohľadom takmer neznámeho božstva, Nodensa. Tolkien na túto tému napísal esej s názvom The Name „Nodens“ (Meno „Nodens“). Podľa tabule z iného archeologického náleziska v Lydney, Gloucestershire, známeho aj ako Dwarf’s Hill, (Trpaslíkov kopec) sa Nodensovi sťažoval muž menom Silvianus na muža menom Senicianus, ktorý vraj ukradol jeho prsteň. Tabuľa z náleziska preklína každého nositeľa mena Senicianus až kým zlodej nevráti prsteň do Nodentovho chrámu.

Ak by ste mali záujem pozrieť si tento prsteň naživo, navštívte výstavu v meste Vyne, Hampshire v Anglicku.

Tolkien sa mohol počas svojho života stretnúť s mnohými ďalšími prsteňmi, ktoré ho mohli inšpirovať pri tvorení Jedného Prsteňa. V článku sme spomenuli a rozobrali 4, ktoré mohli byť zdrojom inšpirácie, od biblického prsteňa márnotratného syna až po rímsky prsteň objavený v 18. storočí v Anglicku. Ktorý prsteň považujete za predlohu pre Jeden Prsteň vy?

Ilustrácie:
Tretí dar - enormné kladivo (1902) od Elmer Boyd Smith
Silvianov prsteň (obr. z National Trust)