TolkienCon 2006

Autor: Matej "Ganjalf" Tejbus, Pridané: 27. 01. 2006, 14:41

Ako už sa pomaly stáva zvykom, posledných pár rokov sa vydáva naše Spoločenstvo vždy v prvý novoročný mesiac (mimochodom pár dní po narodeninách nášho literárneho idolu) navštíviť našich českých susedov, aby tu spoločne strávili víkend v kruhu stredozemskom a to nikde inde ako na akcii menom Tolkiencon. Tento rok sa konalo jeho tretie pokračovanie a podľa nálady, ktorá na celej akcii panovala, určite nie posledný. Ale nepredbiehajme.
Naša tohto ročná výprava (ktorá čítala symbolické Stredozemské číslo 9) by sa dala s kľudom rozdeliť na tých, ktorí sa išli na akciu vzdelať v oblasti tolkienovsko-odbornej a tých, ktorí si za cieľ zobrali zlepšovanie a upevňovanie priateľsko-komunikačných vzťahov. Hrdo sa teraz prihlásim k tej druhej skupinke, pretože ako verný zástanca práva škretej menšiny na Slovensku spoločne s prvou polovicou bratov zo separatistického združenia PTP sme v tomto smere naozaj nezaháľali. Takže tu odo mňa teraz nečakajte žiadne obsiahle opisy určite zaujímavých prednášok, ale poďte sa radšej pozrieť čo iné sa dá ešte robiť na takýchto stretnutiach. Pretože podľa môjho skromného názoru ide na conoch predovšetkým o to baviť sa a komunikovať s ľuďmi. Hneď po zmätočnom, pre mňa mierne komplikovanom príjazde (ktorý bol zjavne spôsobený kritickým piatkom 13.) sme si našli svoje dopredu rezervované miesto v „Odulinom ležení“, kde nás už túžobne očakával zbytok Slovenskej výpravy (aby ste rozumeli: išlo sa autom, autobusom aj vlakom) a už klasicky po hobitsky sme sa s chuťou pustili do vyjedania našich zásob. Šťastný avšak nenajedení sme sa rozdelili a každý si išiel po svojom. Piatkové prednášky už v tom čase frčali v plnom prúde a tak som sa rozhodol, že skôr ako intelektuálnu zábavu budem páchať tú svetskú. Mojou prvoradou úlohou, do ktorej som sa pustil bolo preskúmať rozhodenie a osadenstvo miestností s malým subquestom nájsť spriatelené duše z predošlých ročníkov. Netrvalo dlho a mal som za sebou niečo okolo 50 krát „ahoj!“ a „nazdar“ a „jsem rád, že jste tady“ pretože celé osadenstvo conu sa veľmi od minula nezmenilo. Pribudlo iba zopár detí (a to fakt, že detí – viete, proste malí holohlaví drobci) a podľa slov Belcarmena (hlavného organizátora) prišlo zhruba o 40% nových ľudí, hobitov, elfov, škretov a inej hávede viacej ako vlani. No celkom pekná štatistika, ktorá veštila len to, že zoznamovanie sa bude tento rok o čosi dlhšie. Na zopakovanie atraktivity a bohatosti výplne priestorov školy uvádzam, že k známemu a legendami opantanému elfskému kútiku sa tu znovu objavili aj naši bratia škreti Trutnov-Hai, ktorí rozložili stany vo svojom „škřetím ležení“, hrdlá čajom a žalúdky rôznymi pokrmami nám zapĺňal Drak vo svojej čajovni, nuž a pribudol nám priestor pre tých všetkých „normálnych“ a to Vidlácky kútik. Po zdĺhavej ceste sa mi už nechcelo riešiť nakupovanie životu potrebných substancii (a hlavne som nemal chuť navštíviť neďaleký hypermarket) a tak sme spolu s bratmi najskôr len tak ledabolo brázdili chodby a triedy, neskôr sa pridali k počúvaniu poslednej „uspávacej“ prednášky na téma „Mestské LARPy a premietanie súvisiacich (no neviem) videí“ v telocvični až kým sme klasicky nezapadli do herne, kde sme opäť klasicky drtili až do neskorej nočnej hodiny Magice. Do uší nám doliehali elfské výkriky rozkoše a iná hudba, ktorá zvykne v týchto nočných hodinách na Tolkienconoch združovať hudobne naladených jedincov, aby tak spoločnými hlasivkami úspešne nedali unaveným účastníkom možnosť zaspať. S pocitom, že všetko je po starom sme úspešne uložili svoje škretie zadky do našich lóži a zverili svoje kľudné sny do opatere Odulinho lona a jedného malého psíka, ktorý s nami v miestnosti pobýval.
Sobota sa nesie už od skorých ranných hodín v duchu intelektuálnom, čo predovšetkým náš drahý brat Loki pravidelne podporuje svojou účasťou na prvých ranných prednáškach a tak nás veľmi neprekvapilo, keď sme okolo obeda vstávali, že naše Odulino doupě je poloprázdne. Nuž a keďže naše PTP sa medzi intelektuálov rozhodne neradí a naše žalúdky sú minimálne rovnako nenažrané ako tie hobitie, prišiel čas ísť na nákup. Po preventívnej kontrole našich českých bratov a ich škretieho kútiku, kde sme si miesto rannej rozcvičky zastrieľali šípkami na Legolasa sme sa spoločne s Depresom vydali obohacovať náš duchovno-kultúrny rast a vydali sme sa na urputnú púť skrz každodenný Pražský chaos. Navštívili sme hádam všetky významnejšie kultúrne pamiatky počnúc známou herňou Černý Rytíř, pokračujúc v čínskej reštaurácii, hypermarkete, Pražskom hrade, Karlovom moste a končiac pod Orlojom na Staromestskom námestí. Ani sme sa nenazdali a Prahu obkolesila tma, čo bol pre nás signál vrátiť sa na asi jedinú pre nás zaujímavú časť programu a to škretie slávnosti. Prekvapivo sa nám ich podarilo zmeškať a tak sme sa s českými bratmi dohodli, že si to v noci zopakujeme a dáme elfským muzikantom kontru. Tento večer som si z programu ešte vytypoval jedného známejšieho prednášajúceho a to veterána conov všetkých typov Františku Vrbenskú, ktorú som však opäť už klasicky zmeškal. Mali sme totižto v ten večer ešte jedno dôležité poslanie a to ísť navštíviť našu elfskú princeznú Silwen, ktorá onoho času pobývala v Prahe, nuž a samotný výlet sa pre nás skončil tesne po polnoci, kedy sme sa vrátili naspäť na školu. Ako som bol spomínal tak nastal čas poriadne to roztočiť a tak vedno s českými bratmi sme to roztočili v tom správnom šreťom rytme. Bubny duneli, hrkátka hrkali, cinkátka cinkali a tí čo vrešťať vedeli vrešťali. Proste polnočná idylka ako má byť. V rozbujačenej nálade sa hrali rôzne hry jedlo sa pilo, hodovalo až kým posledný škret neodpadol od únavy (alebo, že by v tom mal prsty Macháček?). Posledné na čo si v ten večer pamätám bolo náramne úspešné nočné tetovanie účastníkov conu, ktoré som spolu z dvoma preživšími bratmi onoho škretieho vyčíňania páchal. Takže ak ste ráno na svojom tele nenašli jedno z magických slov: „Kýbel“ alebo „Lavór“ prípadne iniciály „K“ a „L“ mohli vám byť jasné, že ste evidentne zase o niečo pamätné prišli.
Nedeľa už klasicky (hmm) začína a končí lúčením a inak tomu nebolo ani tento rok. Unavené tváre, neprítomné pohľady a smútok v očiach bol predzvesťou toho, čo každý očakával. Ešte bolo na programe vyhlásenie výsledkov tvorivých súťaží (opäť to vyhral náš Loki), tolkienistický kvíz (kde naša slovenská inteligentná elita obsadila krásne 5. a 6. miesto) nuž a potom nasledoval sled balenia , lúčenia sa a pomalého odchodu domov.
Nuž a ako to celé na záver zhodnotiť. Tolkiencon sa stáva už neodmysliteľnou tradíciou ako českých tolkienistických združení, tak ak aj nášho Spoločenstva. A ak sa rozhodneme akceptovať všetko čo zo sebou táto akcia prináša, nedá mi zhodnotiť to inak, ako slovkom: „klasika“.

-g-
Späť