Hobitín pred Vojnou a po nej
ako vyzeral domov hobitov?

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

Tolkien zachytil Hobitín na mape aj na ilustrácii a poskytol nám tak obraz o dedine aj okolitej krajine. Dedinka bola taká malá, že nemala žiadnu krčmu a ich obyvatelia museli chodit „celou míli nebo i víc“ do Povodí k Břečťanu a Zelenému draku. Hlavnými stavbami to bol Pískařov mlyn na Vode a sýpka na západnej strane cesty na Kopec. Na južnej strane za mostom boli po oboch stranách cesty k Povodí väčšinou obytné domy, ale najvýstavnejšie obydlie v dedine (ba dokonca v celej oblasti) bolo na severe - Dno Pytle pod Kopcem.
Pred vojnou ležal Hobitín uprostred malabnej dedinskej krajiny s obrábanými poliami oddelenými úhľadnými živými plotmi, kde cesty tienené stromami viedli k útulným domčekom a norám, obklopenými záhradkami. Pri návrate po vojne zbadali hobiti niečo úplne iné. Pozdĺž povodskej cesty boli vyťaté všetky stromy a rovnaký osud postihol aj gaštany pri ceste na Kopec. Živé ploty boli polámané a polia hnedé. Vzduch kazil dym z vysokého komína, pravdepodobne hutného. Okolo cesty sa tlačili škaredé nové domy a Pískařův mlyn nahradila väčšia budova, ktorá trčala nad vodou a kalila tok. Zo starého statku za mlynom urobili továrenskú dielňu a pridali veľa okien. Sýpka zmizla a na jej mieste stáli dehtované kôlne. Z Pytlovej ulice sa stal „zející pískový a štěrkový lom“, Dno Pytle takmer nebolo vidno za veľkými búdami postavenými priamo pred oknami, Oslavová lúka bola „dohola udusaná“ a Oslavový strom bol preč. Bol to smutný pohľad, ale stačil rok práce a dedina bola ako nová; Kmotrove slová „Všechno dobrý, konec lepší“ boli teda na mieste.

  
Pred vojnou    Po vojne

Späť