Les Garoton 2004
Boj o Bránu zla!

Autor: Peter "DeCarabas" Madlenák, Pridané: 08. 07. 2004, 21:34

Začalo to celkom nevinne. Skupina paladinov zamierila medzi stromy... Avšak všetko sa malo zmeniť. Stromy hučali nepriateľsky na družinu mužov, ktorá sa predierala porastom. Mocný paladin sa otočil a tasil meč. Rýchlo uskočil na stranu, reflex mu zachránil život. Blesk, ktorý vyšľahol z prstov muža v čiernom plášti narazil na strom a zmenil ho v kopu triesok.
„To je démon!“ zakričal ktosi a boj začal...

Banda Uruk-Hai sa ticho zakrádala po lesnej cestičke. Inokedy snáď takí tichí neboli, ale Nikodemus ich dokázal udržať na uzde svojou silou. Jedinou ľudskou bytosťou, ktorá tu svietila ako hviezda na zamračenej nočnej oblohe bola liečiteľka Mornie. Pri páse ľahký meč, avšak bolo zrejmé, že nie ten je jej hlavnou zbraňou.
„Skaaargh!“ ozval sa M´rsagh, ktorý bol kapitánom Skurutov. Nikodemus zbystril pozornosť. Na ceste pred nimi stála družina mužov. V rukách zvierali meče a bolo zrejmé, o čo im ide. Uruci vytasili zbrane a so spokojnými grimasami sa rozostavili okolo svojho pána.
„Nechceme s vami bojovať, priatelia!“ zvolal Nikodemus, ktorý vedel, že protivníka je lepšie zabiť, keď je nepripravený (Urukom samozrejme nevadili nejaké smiešne meče). Aj napriek zjavnej snahe Nikodema o udržanie prímeria sa dopredu vyrútil vodca tejto samovražednej skupiny, Osku. S výkrikom zloby zaútočil, avšak Nikodemus bol pripravený.
„Paralýza!“ zaznelo lesom a Osku sa zmenil v sochu. Zvyšok družiny neveriacky sledoval, ako sa ich vodca na nich díva sklenenými očami. Na bojovnosti im to však neubralo. Mornie sa otočila k najbližšiemu urukovi.
„Nechcel by si mi pomôcť?“ spýtala sa. Uruk-hai nepatria medzi chápavé bytosti, ale pokiaľ sa jedná o boj, dokážu skutočne prekvapiť. Skurut sa okamžite postavil k liečiteľke a začal boj. Mladá elfka švihla mečom po Mornie, ale tá uskočila a jej spolubojovník ladným sekom ukončil bojovú vášeň príslušníčky rodu Vznešených. Krvavá spŕška pokropila zbroj M´rsagha, ktorý svojím obojručným mečom rozpáral krk iného bojovníka. Randir rozťal lebku inému a K´rivagh holými rukami zlomil väz ďalšiemu. Zakrátko bolo po bitke. Telá na zemi jasne svedčili o tom, kto zvíťazil. Uruci bez jediného škrabanca stáli nad telami elfov a ľudí.
„Výborne!“ prehodil spokojný Nikodemus. Už vedel, čo vedia robiť škreti s pozoruhodnou presnosťou...Nikto si nevšimol, ako Depres, jeden z tých, ktorí ušli, vymanil Oskua z paralýzy a spolu ušli. Nikodema vlastne ani nezaujímali, mal pred sebou dôležitejšie veci...
Mág si stále v hlave preberal svoju úlohu. Nájsť päť kameňov, päť svätých kameňov a všetky znesvätiť... Potom postaviť vežu a v jej strede otvoriť bránu... A potom to už pôjde samo! Zatiaľ, po dlhom putovaní lesom, našli prvý kameň. Čakal, že to pôjde rýchlejšie... Čo sa dá robiť. Niekoľkokrát stretli rôzne skupinky, medziiným aj druida, všetci sa pokúsili ujsť. Okrem toho starca v zelenom sa to všetkým aj podarilo. Keď nemohol Nikodemovi pomôcť, stal sa príťažou... Jeho zvyšky si už delia havrany. Niekoľkokrát sa stretli s paladinmi, teda s ich zvyškom, démon ich zrejme preriedil... Ale tieto zvyšky kedysi mocného rodu nestačili na výkvet temných jaskýň, na bojovníkov Uruk-hai. Za nimi zostávala len krvavá stopa a zvyšky tiel.
„Vitajte, priatelia!“ ozval sa Annun, hostinský, keď dorazili do jeho malého hostinca. Bol milý a priateľský, to si všimol Nikodemus. Zvyšok jeho družiny si skôr všimol množstvo postáv so špicatými ušami. Skupinou preletelo tlmené vrčanie. Nikodemus to vznešene ignoroval a vybavil si s Annunom svoje záležitosti. Všetko prebiehalo dokonale... Až do chvíle, keď sa stretli s dvojicou žoldnierov. Podpis zmluvy ich priviedol do riadnej kaše...
„Budeme bojovať?“ spýtal sa Nikodemus, keď si premeral skupinu paladinov pred ním. Spojili sa tu viaceré rody, všetci bažili len po jednom, zmiesť zlo z povrchu zemského.
„Radšej ústup...“ zvolil žoldnier a ako prvý začal ustupovať.
„Vpreeeed!“ ozvalo sa z radov paladinov a celá masa sa dala do pohybu. Na boj nebolo pomyslenie, aspoň nie zo strany škretov. Ostával len útek. Dupotom mnohých nôh zahral most. Mnohých, ale nie všetkých. Z´akernagh s Mornie museli ustúpiť inam. Boli oddelení od svojej skupiny, ale nehodlali sa vzdať. Niekoľko paladinov ich obkľúčilo a čarodej Vincent zdvihol ruku. Niekoľko zábleskov zasiahlo Uruka, ktorý popálený klesol na zem. Podobný osud čakal aj Mornie...
Nikodemova skupina prežívala zvyšok toho dňa ako štvaná zver. Museli utekať pred prílišnou prevahou paladinov, ktorí sa navzdory kódexu neštítili vrhnúť na menšinu. Nakoniec dážď zakryl ich stopy a oni mohli rozbiť tábor...

Druhý deň začal lepšie... Nikodemus sa na chvíľu vytratil a keď sa vrátil, oznámil, že kamene našiel, niekoľko ich už aj znesvätil. Celá družina sa teda dostala dopredu... Nikodemus zvolil inú taktiku. Vediac, že jeho bojovníci sú najlepší, rozdelil skupinu. Každý mal svoje príkazy... Netrvalo dlho a M´rsagh so Z´akernaghom zajali alchymistky, Crankie a Krysak... Tie sa napokon k družine pridali, zachránili si tak holý život. Navyše sa skvele hodili pre Nikodemove ciele. Netrvalo dlho a Uruci M´rsagh a Z´akrenagh spolu s Nikodemom sa dostali do potýčky so skupinkou paladinov. Mág sa stihol teleportovať mimo boja, zanechal tam svohich dvoch najlepších mužov. A ich kvality sa mali hneď ukázať. Štyria paladini sa na nich vrhli ako diabli. Uruci ich však prekvapili svojou bojovnosťou a aj túto presilu dokázali udržať. Bojovali tak udatne, že kúzelník Ganjalf musel zasiahnuť. Pri tom sám utŕžil sek od rozbesneného Uruka a len jeho magický štíť mu zachránil život. Ganjalf to vyriešil jednoduchým spôsobom.
„Napadni!“ zvolal, ukazujúc na Z´akernagha. Ten sa rozbehol za svojím spolubojovníkom, akési nutkanie ho viedlo, aby ho zabil. Stihol však ešte varovať M´rsagha, než úplne prepadol šialenstvu. A tak sa obaja, bez jediného škrabanca, stratili v lese. A naháňali sa, kým kúzlo nepominulo...
„Aaaaaargh! Za toto mi zaplatí!“ zreval Z´akernagh, keď sa mu vyčistila myseľ a on pochopil, ako bol zosmiešnený.
„Ganjalf zomrie mojou rukou a jeho mŕtvolu zhanobím!“

Medzitým stihol Nikodemus získať kryštál na otvorenie brány zla. Znesvätil všetky kamene, dokázal dokonca presvedčiť dobrého kúzelníka, aby mu zakúzlil jeden z nich. Takisto, za asistencie svojej družiny získal krv nájomných vrahov a ich bandy, dôležitú pre otvorenie brány. Lesný duch zahynul pod mečmi škretov. Temná družina sa míľovými krokmi uberala k víťazstvu... Veža bola postavená, stačilo už len dostať dostatočné množstvo magickej energie do priestoru brány. To zabezpečila Mornie, neustále meditovala a kúzlila vo vyčerpávajúcom kolotoči.
„Potrebujeme jej získať čas!“ hneval sa Nikodemus. Otočil sa k svojej družine.
„Musíme vyprovokovať paladinov a ich druhov k finálnemu boju! Tak bude mať Mornie dosť času, aby otvorila bránu!“ Pre urukov to bol rozkaz. Behom vyrazili k Jazeru, miestu posledného boja...

Bitka bola v plnom prúde. Uruci spolu s nájomnými vrahmi rozsievali strach a smrť. Škretie šable, hoci hrdzavé, vyberali si krvavú daň. Mnohý udatný paladin skončil s rozpáraným hrdlom. Bojovníkov temna nezaskočila ani zrada niektorých druhov, o ktorú sa postaral Osku. Aj ten čoskoro zaplatil, jeho noha sa zmenila v krvavú kašu, o čo sa postaral Z´akernagh. Keď sa Osku zvíjal od bolesti na zemi, vydal sa tento Uruk vyplniť prísahu. Ganjalf bez magickej energie s hrôzou sledoval ostrý meč... Krv sfarbila jeho rúcho a pomsta bola naplnená. Množstvo duší sa s kvílením vznášalo nad bojovým poľom, kým ich pohanskí bohovia neprijali do svojej náruče...
Brána sa otvorila. Napriek očakávaniam bola svetlá, jej žiar na okamih oslepil aj samotného Nikodema. S roztvorenou náručou vnímal prílev nových síl, ktoré mu dala brána. Uruci mohutneli a ich schopnosti sa znásobili. Mornie zažiarila krásou a silou. Crankie a Krysak sa otvárali nové možnosti a Randir, bojovník a verný sluha Nikodemov sa uzdravil a zmocnel. Brána bola otvorená a zlo zvíťazilo. Opäť. No na ako dlho?


De Carabas (Z´akernagh)
Späť